
Budúcnosť dôchodkov na Slovensku je témou, ktorá sa dotýka každého občana. Zložitá politicko-ekonomická situácia prináša neistotu a sťažuje predikcie. Tento článok sa snaží zanalyzovať aktuálne trendy a predpovede týkajúce sa dôchodkov, inflácie a ich vzájomného vplyvu, pričom zohľadňuje aj možné dopady vládnych opatrení a ekonomického vývoja.
V budúcom roku 2025 sa očakáva opätovný rast celkovej inflácie, a to pre všetky skupiny obyvateľstva. Analytik ČSOB Marek Gábriš odhaduje, že ceny môžu vzrásť v priemere o 4,4 %. Dôvodom je jednak rast daní v dôsledku konsolidačného balíčka, ale aj tlak na rast cien služieb pre nedostatok zamestnancov a pokračujúci rast cien potravín. Zrýchlenie inflácie nezabrzdí ani zmrazenie cien niektorých energií pre domácnosti.
Aktualizovaný decembrový inflačný odhad centrálnej banky je 4,1 %, rozpočtová rada odhaduje priemernú infláciu na úrovni 4,2 %. Nastavená valorizácia pri základných starobných dôchodkoch je na úrovni +2,1 %. To znamená, že reálne starobné dôchodky pre viac ako 1,1 milióna dôchodcov v budúcom roku zrejme poklesnú v priemere o -2 % až -2,3 % z dôvodu rastu cenovej hladiny.
V novembri spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vzrástli o 3,2 %. V domácnostiach zamestnancov sa ceny v medziročnom porovnaní zvýšili o 3,2 %, pre nízkopríjmové domácnosti boli ceny vyššie o 3,3 %. Inflácia v domácnostiach dôchodcov bola na úrovni 2,8 %.
Problém s dôchodkami na Slovensku je taký vážny, že si štát požičiava nielen na výplatu 13. dôchodku, ale už aj na ten dvanásty. Sociálna poisťovňa si každým rokom na dôchodky požičiava ešte viac, ako je celkový predpokladaný prínos konsolidačného balíčka, s ktorým vláda počíta na tento rok (3 mld. € stoja dôchodky a 2,7 mld. € je prínos konsolidačného balíčka).
Prečítajte si tiež: Starobné dôchodky podľa SNS
V niektorých prognózach sa uvádza aj predikovaná náhrada príjmu na dôchodku vo výške iba 33 %. To znamená, že ak ste počas života zarábali 1 000 € mesačne, váš príjem na dôchodku sa zníži na 330 €.
Z pohľadu konsolidácie verejných financií je možné prognózovať zvyšovanie sadzieb transakčnej dane už v budúcom roku 2026. Nedivil by som sa ani zásahom do II. dôchodkového piliera - ten sa nemusí nutne znárodniť, ale aj zníženie povinných príspevkov doň (pokojne aj na nulu) je spôsob, ako vie aktuálna vláda prísť relatívne rýchlo k dodatočným zdrojom.
V roku 2025 by sa mohlo opäť roztrhnúť vrece s refinančnými hypotékami. ECB by mala úrokové sadzby v tomto roku ešte viac znižovať, čo bude prirodzene tlačiť na zlacňovanie hypoték. Existujú aj možnosti ako hypotéka s (+) úrokovou sadzbou 3,5% p.a. (+) alebo aj tzv. hypotéka naopak (hypotéka na nešpecifikovanú nehnuteľnosť) so sadzbou vo výške 3,60% p. a.
Scenár budúceho vývoja je relatívne jednoznačný - ECB by v tomto roku mala znižovať úrokové sadzby, ktoré doteraz držala relatívne vysoko práve kvôli „ustrelenej“ inflácii, ktorú sa jej už podarilo skrotiť. Ak by sa ale konsolidovať verejné financie nedarilo, Slovensko by si na finančných trhoch ako rizikový subjekt požičiavalo s cenovou prirážkou, čo má v konečnom dôsledku negatívny vplyv na cenu poskytovaných hypoték. Odhad je, že sa hypotéky pri tých kratších fixáciách do konca roka 2025 dostanú na úroveň tesne pod 3%.
Verejný dlh Slovenska ku koncu septembra dosiahol 55,4 % HDP. Dlh štátu predstavoval na konci tretieho kvartálu uplynulého roka 7,6 tis. € na hlavu. V eurozóne to bolo až 27,6 tisíca € a Európska únia ako celok bola na tom iba o niečo lepšie, keďže dlh na jedného obyvateľa Únie predstavoval 23,6 tisíca €. V rebríčku 28 krajín sme boli až na 21. mieste.
Prečítajte si tiež: Všetko o prepočte starodôchodcovských dôchodkov
Občania budú v budúcnosti platiť vyššie dane, aby tento dlh bolo z čoho splácať. Štát teda dnes poskytuje viac služieb, ako si môže dovoliť, na úkor budúcnosti vlastných občanov. Slovensko má síce 3,5-krát nižší dlh ako Nemci, zároveň však máme aj 3,5-krát nižšie mzdy. Zadlženie Slovenska sa každoročne zvyšuje.
Tlak na rozpočet vyvíjajú najmä sociálne transfery. Vyšší počet dôchodcov a valorizácia dávok spôsobili, že výdavky Sociálnej poisťovne vzrástli v priebehu posledných piatich rokov o 1 miliardu eur. Situáciu ešte zhoršujú nesystémové opatrenia ako vianočné dôchodky či vlaky zadarmo.
Prečítajte si tiež: Analýza dôchodkov