
Sociálne služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore občanov, ktorí sa ocitli v situácii, kedy potrebujú pomoc. Tento článok sa zameriava na platby v domovoch sociálnych služieb pre dôchodcov, podmienky prijatia, postupy a finančné aspekty spojené s poskytovaním týchto služieb. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre občanov, ich rodiny a všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto oblasť.
Ak chce občan získať sociálnu službu, napríklad domáca opatrovateľská služba alebo umiestnenie v zariadení, najprv musí požiadať obec alebo vyšší územný celok (VÚC) o posúdenie odkázanosti. Táto žiadosť sa týka konkrétneho druhu služby a podáva sa podľa miestnej príslušnosti. Po získaní právoplatného rozhodnutia a záujmu o službu s finančnou podporou z verejných zdrojov, musí občan písomne požiadať príslušný úrad o jej zabezpečenie. Obec alebo VÚC buď službu poskytne priamo prostredníctvom svojho zariadenia, alebo ju zabezpečí u iného verejného či neverejného poskytovateľa. Občan si môže vybrať konkrétne zariadenie, a ak má voľné miesto, môže s ním uzatvoriť zmluvu priamo. V prípade, že si občan chce službu zabezpečiť sám bez potreby posudzovania odkázanosti, môže uzatvoriť zmluvu priamo s poskytovateľom ako samoplatca a hradí plnú cenu služby.
Dôležité je, že klient môže príslušnú obec alebo VÚC kedykoľvek požiadať o posúdenie odkázanosti na vybraný druh sociálnej služby, bez ohľadu na to, či sa mu už sociálna služba poskytuje bez vykonania posudkovej činnosti podľa tohto zákona alebo nie.
Sociálnu službu v zariadení pre seniorov možno poskytovať, len ak má občan vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Ak už má klient vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb, ale napriek tomu má záujem o poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov, je potrebné, aby požiadal obec, v ktorej má trvalý pobyt, o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Zákon o sociálnych službách umožňuje obci použiť v konaní o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov ako podklad pre vydanie svojho rozhodnutia aj posudok o odkázanosti na sociálnu službu v domove sociálnych služieb vydaný vyšším územným celkom na účel posúdenia stupňa odkázanosti tejto fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
Novelou zákona o sociálnych službách účinnou od 1. 3. 2012 sa nezrušila možnosť poskytovať sociálnu službu v zariadení pre seniorov aj z iných vážnych dôvodov podľa § 35 ods. 1 písm. b), ak fyzická osoba dovŕšila dôchodkový vek.
Prečítajte si tiež: Všetko o Sociálnom zákone
Klient, ktorému bola zabezpečená sociálna služba u neverejného poskytovateľa a VÚC poskytoval na tohto klienta finančný príspevok, po určitom čase odchádza k inému poskytovateľovi sociálnej služby. Takýto klient si podáva len písomnú žiadosť, ktorou žiada zmeniť pôvodnú žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby, a to v časti názvu poskytovateľa sociálnej služby a miesta poskytovania sociálnej služby. Výber nového poskytovateľa sociálnej služby rovnakého druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby u prijímateľa sociálnej služby s finančnou podporou tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov neovplyvní už vzniknutý nárok na poskytovanie tejto finančnej podpory.
Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb a je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení.
Na účely podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na rozpočtový rok 2026 prostredníctvom Informačného systému sociálnych služieb (IS SoS), budú žiadatelia o tento finančný príspevok v žiadosti uvádzať stupne odkázanosti II. až VI., a to podľa súčasnej právnej úpravy aj keď nová právna úprava podľa zákona č. 376/2025 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá upravuje stupne odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v rozpätí od I. až po V. stupeň, nadobudne účinnosť od 1. septembra 2025.
Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7 a § 78aa zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb a je účelovo určený na spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov.
Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a § 78aa zákona o sociálnych službách na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb (ďalej len „IS SoS“). Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS podľa § 78b Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka, t. j. od 1. júla 2025 do 31. augusta 2025.
Prečítajte si tiež: Kontrola platieb za zdravotnú starostlivosť: podrobný návod
S oneskorením podania žiadosti v zákonom stanovenej lehote je spojený jednoznačný následok zániku práva poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok, ak ministerstvo zo závažných dôvodov nerozhodne podľa § 78c ods. 8 zákona o sociálnych službách o odpustení zmeškania termínu na podanie tejto písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.
Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca podľa § 78d ods. 3 zákona o sociálnych službách štvrťročne (nie jednorazovo na celý kalendárny rok) na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.
Okrem podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sú upravené v ustanovení § 78d ods. 2 zákona o sociálnych službách, sú obsahom zmluvy aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní.
Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Jej výška závisí od druhu sociálnej služby (napríklad či sa zdravotne postihnutému poskytuje opatrovateľská služba uňho v domácnosti alebo je umiestnený v zariadení sociálnych služieb), ako aj od toho, kto službu poskytuje. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. V prípade, že sociálnu službu poskytuje „súkromník“, t. j. neverejný poskytovateľ, výška úhrady je zmluvná.
Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.
Prečítajte si tiež: Príspevok na ZŤP a platba cez inkaso
Za majetok sa považujú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, keď sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení každý rok v júli a následne sa prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od životného minima odvíjajú. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak je jeho príjem nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať.
Zároveň v súlade s § 8 ods. 7 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 splnená.
V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona.
Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).
Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2). Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient.
Ak si obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, napriek tomu, že zo zákona nie je povinná poskytovať ani zabezpečovať takúto sociálnu službu, je ju povinná táto obec, aj spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje.
Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a vo všeobecnosti pri sociálnych službách krízovej intervencie vzhľadom na ich povahu a účel a pri poskytovaní sociálneho poradenstva posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby (sociálna práca s klientom je súčasťou každej sociálnej služby - §2 ods. 6).
Pri tomto type zariadenia, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok).
Podľa § 80 písm. e) je obec povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb , ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby ). To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.
Obec môže sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum poskytovať prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov).
Pokiaľ ide o základné sociálne poradenstvo, túto odbornú činnosť obec a VÚC poskytuje priamo ako svoju originálnu samosprávnu pôsobnosť orgánu verejnej moci (§ 80 písm. f)) a nie ako samostatnú odbornú činnosť, u ktorej sa na vznik oprávnenia ju poskytovať požaduje zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného príslušným VÚC; to znamená, že obec sa na výkon základného sociálneho poradenstva neregistruje.