
Už od počiatku existencie ľudstva žil pračlovek v skupinách. Život v prvotnopospolnej spoločnosti prinášal pre človeka veľa nástrah a predovšetkým to bol boj o prežitie. Skupina ľudí skôr ulovila korisť ako jedinec, a taktiež sa skupina skôr ubránila pred nepriateľom či divým zvieraťom. Spočiatku to neboli rodiny, ale tľupy praľudí spoločne žijúcich v jaskyniach. Už kedysi si delili prácu a podobný charakter spoločenského života človeka pretrvával celé tisícročia.
Vývoj poznania posúval ľudstvo ďalej. Ľudia zmenili spôsob bývania, lovenia zveri, začali vyrábať nástroje, zbrane. Vždy však človek zostával žiť v skupinách, či to už boli rody alebo kmene. Každé takéto spoločenstvo malo vlastnú hierarchiu. Vždy musel niekto rozhodovať a niekto rozkazy prijímať. Spoločenský život človeku v minulosti priniesol predovšetkým samotnú existenciu, lebo jedinec sám nemal šancu prežiť. Veľakrát sa stávalo, že napríklad odsúdenec bol vyhnaný zo skupiny, čo preňho znamenalo smrť.
Myšlienka, že človek je tvor spoločenský, je rovnaká ako v minulosti. Ľudia tvoria národy, no nespájajú sa do tľúp, ale tvoria rodiny, ktoré sú základné bunky spoločenstva. Ale i dnes je na Zemi ešte veľa národov, ktoré žijú v kmeňoch. Ich spoločenský vývoj v porovnaní s nami zaostáva, čo je dôsledkom. Preto existujú rôzne organizácie, ako napríklad UNICEF, ktoré takýmto národom pomáhajú.
To, že je človek spoločenský, nie je len tým, že chodí na diskotéky. Už tým, že žijeme v rodinách, chodíme do škôl, kde sme v triedach, či rodičia do práce, kde pracujú v skupinách, sa prejavuje spoločenskosť človeka. Sú aj ľudia, čo žijú osamelo, môžu byť životom sklamaní, či spoločnosťou odstrkovaní. Takýto človek spravidla nič iným nedáva a nemôže ani dostávať. Na spoločenskom živote je najkrajšie pomôcť druhému, urobiť ho šťastným, či mu len tak nezištne podať pomocnú ruku. V živote by sa mal každý z nás snažiť pomáhať iným, a potom aj tí druhí pomôžu jemu.
Každý jeden človek, ktorý žije v spoločenstve iných, si počas svojho života môže vytvoriť, ale aj nemusí, veľa priateľov, blízkych, či mať šťastnú a rozvitú rodinu. Pri narodení každého malinkého človiečika sa začína jeho vývoj, či už osobnostný alebo spoločenský. Poslaním každého z nás by malo byť žiť tak, že keď budeme umierať a z tohto sveta odchádzať, my sa budeme usmievať a ostatní okolo nás plakať.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dôchodkoch
My ľudia sme niekedy pekne divní - najmä ak ide o spoločenské normy. Keďže nie je nijaká príručka, ako sa správať vo všetkých situáciách, často sa riadime akýmisi nepísanými pravidlami, s ktorými všetci súhlasia.
Medzi tieto nepísané pravidlá patrí napríklad to, že by malo byť v poriadku odmietnuť pozvanie ísť von a povedať pravdu, prečo nejdete. Neznamená to, že ak vstávate o 11 doobeda alebo neskôr, ste leniví. Môžete sa postaviť k oknu, pozerať na niekoho, kto klope na vaše dvere a neotvoriť. Je v poriadku úprimne povedať, že nechcete deti. Bavte sa aj keď už nie ste dieťa! Zábava nemá dátum spotreby. Nie je to tak, že by ste stratili kvalifikáciu na zábavu a museli by ste po zvyšok života piť kávu a čítať noviny.
Rozdiely medzi introvertmi a extrovertmi všetci dobre poznáme. Existuje však aj skupina takzvaných spoločenských introvertov, ktorých si možeme ľahko pomýliť s extrovertmi. Introvert (z lat. intro = vnútri, versio = obracať) je človek, ktorý sa obracia do „svojho vnútra“, zameriava sa na svoj vlastný vnútorný svet, v ktorom prevláda fantázia a predstavivosť. Introverti bývajú premýšľaví a mlčanliví. Majú radi samotu. Radi snívajú, tvoria, premýšľajú. Samozrejme, nemôžu byť sami stále. Vyhľadávajú spoločnosť úzkeho kruhu osôb. Veľa ľudí si k sebe nepripustia, no práve o to sú ich vzťahy hlbšie.
Spoločenskí introverti sú tí ľudia, ktorí síce do spoločnosti chodia, ale situácie neprežívajú takým spôsobom ako extroverti. Ľudí považujú za zaujímavých, ale zároveň niekedy ich vnímajú ako extrémne únavných. Spoločenskí introverti sa skôr, než vyrazia medzi ľudí, musia psychicky na to pripraviť. Je v nich veľa paradoxov. Niekedy aj niekoľko dní neodpovedajú na esemesky a inokedy sú ochotní počúvať priateľov aj dlhé hodiny. Občas túžia po rôznych zážitkoch s ľuďmi, ale majú obdobia, keď zbožňujú pokoj. Radi si vypočujú príbehy druhých, ale o sebe veľmi nerozprávajú.
Treba zdvihnúť zadok, nevyhovárať sa, že si introvert či extrovert, vysoký, nízky, štíhly, chudý, blonďatý, čierny alebo akýkoľvek. Potrebuješ prijať to, aký si. Namiesto toho, aby si sedel doma a pozeral filmy na počítači alebo v telke, choď radšej do kina, budeš sa tam s ľuďmi stretávať, môžeš sa spoznať so slečnou, ktorá ti predáva lístky do kina. Alebo s tou, ktorá ti nalieva kolu a predáva pukance, môžeš sa zakecať s ďalšími ľuďmi, ktorí stoja v rade. To isté s hudbou. Pokiaľ si rád vypočuješ v slúchadlách hudbu, tak choď na koncert, choď do baru, na diskotéku, nájdi si kamaráta či kamarátku, pôjdeš sa s nimi zabaviť a nemusíš ísť zákonite sám.
Prečítajte si tiež: Štatistiky o dôchodkoch
Keď pracuješ z domu, môžeš ísť do Coworkingu, môžeš ísť do kaviarne. Vyhľadávaj príležitosti, ako môžeš byť viac medzi ľuďmi, ako sa môžeš s nimi viac zoznamovať a buď otvorený voči všetkým ľuďom naokolo. Nehovorím, že máš teraz vyskakovať po stoloch, vykrikovať a pútavať na seba pozornosť.
Človek je prirodzene spoločenský tvor. Každý z nás má síce inú osobnosť a charakter, no aj ten najväčší introvert potrebuje byť občas v kontakte s inými ľuďmi. Či už je to rodina, priatelia alebo kolegovia, je dôležité si s nimi udržiavať dobré vzťahy. To preto, aby sme neostali ako tí, s ktorými sa nikto nebaví.
Nikdy nepoužívaj prácu ako večnú výhovorku na to, prečo sa ti nechce obliecť a vyraziť von. Aj keď sa už s niekým dohodneš na stretnutí, alebo sľúbiš svoju účasť na nejakej akcii, nemeň to na poslednú chvíľu. Raz či dvakrát je to v poriadku. No keď to začneš robiť pravidelne, ostatných to s tebou prestane baviť. V tomto prípade by si si mala zapamätať, že sa to nie len že nepatrí, ale škodíš tým len sama sebe. Robíš si tým zlé meno a ničíš spoločenský život.
Extroverti zo socializácie čerpajú energiu a preto jej potrebujú viac. No my na ňu naopak potrebujeme energiu, lebo nás vyčerpáva. Niektorý druh socializácie nás vyčerpáva pomaly a niektorý bleskovou rýchlosťou. Rovnako je to aj s ľuďmi. Radi trávime čas s tými, s ktorými si rozumieme a sú nám blízki. Títo ľudia nás vyčerpávajú pomaly. Nemáme radi nútenú socializáciu a hlavne, ak trvá príliš dlho. Neradi skáčeme z jedného druhu socializácie do druhého bez toho, aby sme si medzi tým doplnili energiu.
Samota je našou potrebou. Dovoľuje nám odpojiť sa od rýchleho a hlučného sveta. Dovoľuje nám uniknúť od všetkých a všetkého. Je to naša komfortná zóna, kde oddychujeme, ale zároveň popúšťame uzdu našej umeleckej a kreatívnej duši. Keď okolo nás nikto nie je, cítime sa najviac sami sebou. Nevadí nám, keď sme sami. Nevadí nám, keď niekam ideme sami. Keď sedíme sami, pracujeme sami. Nie je na tom nič zlé. Tak ako je človek spoločenský tvor, tak je aj samotársky tvor. Je však rozdiel medzi samotou a osamelosťou.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Sprievodca pre rodičov
Ticho radi vítame. Introvert je od narodenia orientovaný na svoje vnútro. Sme stále v spojení s našimi myšlienkami, emóciami, intuíciou. A aby sme mohli byť v kontakte s našim vnútrom - s našimi myšlienkami, potrebujeme na to ticho. V tichu sa učíme a spoznávame samých seba. Nachádzame v ňom tiež kľud. Upokojuje nás, pretože vtedy môžeme jednoducho byť. Nevyčerpáva nás nič z vonkajšieho sveta. Nikto a nič si nevyžaduje naše sústredenie. Vtedy si vychutnávame prítomný okamih. Aj preto sme úzko spätí s prírodou. Nachádzame v nej všetko, čo milujeme. Žiaden hluk z televízora, internetu. Žiaden hluk z ulíc, z aut. Žiaden hluk ľudí. Príroda je pre nás terapeutickým miestom. V jej tichu si vyprázdnime hlavu od všetkých nepodstatných vecí. V tichu prírody sa spojíme s našou podstatou.
Milujeme rozprávanie. Radi rozprávame o témach, ku ktorým máme čo povedať. Ktoré nás fascinujú. V rozhovore však potrebujeme úprimnosť. Neradi chodíme okolo horúcej kaše a ešte viac nemáme radi tzv. Rozprávame radi, ale na vedenie rozhovoru potrebujeme tých správnych ľudí. Sme všímaví a empatickí, takže ľahko vycítime neúprimnosť. Vtedy sa len viac uzatvoríme do seba a to, čo by sme radi povedali si necháme pre niekoho iného.
Niekedy sme ticho preto, lebo počúvame. Počúvame totiž naozaj. Nie jedným uchom dnu a druhým von. Nie sme však bútľavé vŕby. Najradšej ľudí počúvame alebo pozorujeme vtedy, keď sa nemusíme zapájať. Keď sme súčasťou diania, ale nezasahujeme doň. Z takého počúvania a pozorovania máme podobný pocit naplnenia ako z rozprávania. Nevnímame totiž iba slová. Radi ľudí čítame.
Nesnaž sa nás zmeniť na extroverta. Nepotrebujeme postrčiť. Ak na nás pozeráš cez svoju optiku, tak dosiahneš presný opak. Viac sa uzavrieme. Radšej nás skús pochopiť. Zisťuj to, čo máme spoločné. Počúvaj nás, ale nie falošne. Vycítime to. Spoznávajme sa medzi štyrmi očami a v pokojnom prostredí. Neber si však osobne ak niekam nechceme ísť alebo ak chceme odísť skôr. Rešpektuj aj našu potrebu bytia sami so sebou. Trvá viac času pokiaľ introverta skutočne spoznáš. Svoje vnútro odhaľujeme postupne, ale trpezlivosť stojí za to. Keď si už raz dôverujeme a sme kamaráti, pravdepodobne je to navždy.
Ijoin Messenger je voľne dostupná messenger aplikácia pre ľudí s aktívnym životným štýlom, ale aj pre tých, ktorí svoj životný štýl chcú nakopnúť. Používanie Ijoin Messenger vám dáva možnosť ako zostať v kontakte a zdieľať svoje nápady, emócie a názory s ľuďmi, ktorých máte radi. Pre oživenie konverzácie nájdete rôzne zábavne stickers či emoticons.
tags: #ako #byť #viac #spoločenský