Ako Skončiť Dohodu s Dohodárom: Podmienky a Postupy

Využívanie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je v praxi bežné, pričom podnikatelia ich často využívajú na príležitostné a sezónne práce. V závislosti od druhu práce existujú tri druhy dohôd: dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov. Pri ich uzatváraní však podnikatelia často nerozmýšľajú, akým spôsobom spoluprácu ukončiť - predovšetkým v situácii, keď nastane problém. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a postupoch, ako dať výpoveď dohodárovi, s ohľadom na platnú legislatívu.

Všeobecné Podmienky Skončenia Dohody

V súčasnosti nie je možné uzatvoriť žiadnu z uvedených dohôd na dobu neurčitú. Dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov môže byť uzatvorená maximálne na 12 mesiacov a končí uplynutím stanovenej doby. Po uplynutí stanovenej lehoty je možné uzatvoriť s tým istým zamestnancom novú dohodu, ale opäť maximálne na 12 mesiacov.

Dohoda o Vykonaní Práce

Pri tejto forme dohody je rozhodujúca konkrétna pracovná úloha, ktorú musí dohodár splniť. Už pri voľbe dohody je nutné vziať do úvahy, čo má byť predmetom dohody. Častou chybou je napríklad uzatvorenie dohody o vykonaní práce na činnosti, ktoré majú opakujúci sa charakter - napr. dlhodobá pomoc na stavbe či administratívna práca spočívajúca v priebežnom zadávaní dát do počítača. Dôvodom voľby nesprávnej dohody býva napríklad týždenný limit pracovnej doby (na základe dohody o pracovnej činnosti môže zamestnanec odpracovať maximálne 10 hodín týždenne, avšak pri dohode o vykonaní práce je celkový limit 350 hodín ročne a maximálny týždenný počet hodín nie je obmedzený) a výška odvodov (odvody pri dohode o pracovnej činnosti sú rovnaké ako pri klasickom pracovnom pomere, ale na základe dohody o vykonaní práce je možné vyhnúť sa odvodom na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti).

U dohody o vykonaní práce je rozhodujúci termín, dokedy má byť dohodnutá práca odovzdaná. Uplynutím tejto doby však nedochádza automaticky k ukončeniu dohody, pretože rozhodujúce je dokončenie práce.

Spôsoby Ukončenia Dohody o Vykonaní Práce

1. Splnenie úlohy v stanovenom termíne: Prvým a bezproblémovým spôsobom skončenia dohody o vykonaní práce je splnenie úlohy v stanovenom termíne.
2. Dohoda o ukončení: Druhým spôsobom je dohoda, v ktorej si strany dohodnú ukončenie ku konkrétnemu termínu a dohodnú sa tiež na odmene pre zamestnanca za už vykonanú časť práce.
3. Odstúpenie od dohody: Ak nenastane ani jeden z týchto spôsobov, zákon umožňuje od dohody o vykonaní práce odstúpiť.

Podmienky Odstúpenia od Dohody o Vykonaní Práce

Od dohody môže písomne odstúpiť zamestnávateľ aj zamestnanec, ale len v zákonom stanovených prípadoch:

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

• Zamestnávateľ môže odstúpiť od dohody o vykonaní práce len ak zadaná úloha nebola splnená v stanovenom termíne. Tu sa ukazuje, aké dôležité je presné špecifikovanie konkrétnej úlohy, ktorá má byť spravená a odovzdaná zamestnávateľovi v stanovenom termíne. Pri opakujúcich sa činnostiach (napr. dlhodobá práca na počítači) toto nie je možné definovať. Nakoľko pri dohode o vykonaní práce je rozhodujúci konečný termín, do ktorého má byť úloha splnená, nevykonanie činnosti pred týmto termínom nemožno sankcionovať odstúpením.

  Ak má dohodár vykonať „väčšie dielo“, odporúčame splnenie úlohy rozdeliť na viac etáp a určiť pre splnenie konkrétne termíny. Ak nebude úloha v požadovanom štádiu splnená, zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť a dohodára nahradiť (bez stanovenia etáp by to pred termínom dokončenia celého diela nebolo možné).

• Zamestnanec môže odstúpiť, ak mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky (napr. nedodal potrebné náradie). Zamestnanec tak môže učiniť aj v priebehu stanovenej lehoty pre splnenie úlohy. Pre istotu oboch strán je vhodné v dohode určiť, čo a dokedy zamestnávateľ zaistí a vyjadriť aj súhlas zamestnanca, že takéto podmienky sú pre splnenie úlohy dostatočné.

Dohodu o vykonaní práce nie je možné vypovedať. Pred jej uzatvorením je preto nutné zvážiť aj možné dôsledky spojené s nevykonaním dohodnutej úlohy.

Dohoda o Pracovnej Činnosti a Dohoda o Brigádnickej Práci Študentov

Spôsoby ukončenia týchto dvoch dohôd sú rovnaké a rozoznávame:

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

1. Uplynutie času: Dohoda automaticky končí uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená. Pokračovanie v činnosti dohodu nepredlžuje a je nutné uzatvoriť novú.
2. Dohoda oboch strán: Ukončenie dohodou oboch strán, v ktorej si strany stanovia dátum, ku ktorému zamestnanec prestane vykonávať stanovenú činnosť.
3. Spôsob dohodnutý v dohode: Spôsob, ktorý si strany dohodnú. Toto ustanovenie zákona je veľmi užitočné a v praxi málo využívané. Pri spisovaní dohôd odporúčame využiť tejto možnosti a v dohode upraviť spôsob ukončenia, ktorý zamestnávateľovi vyhovuje. Napríklad je vhodné upraviť: konkrétne podmienky, porušenie ktorých je považované za dôvod pre skončenie (napr.
4. Jednostranná výpoveď: V prípade, ak nie je v dohode dohodnutý spôsob jej skončenia, môže ju zamestnávateľ alebo zamestnanec ukončiť jednostrannou výpoveďou. Výpovedná doba je 15 dní a začína plynúť dňom doručenia výpovede druhej strane. Výpoveď musí byť písomná a musí byť druhej strane doručená. Až od doručenia totiž začína plynúť výpovedná lehota.

Právna Úprava Ukončenia Dohôd

Právna úprava problematiky ukončenia dohôd je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 38, 68, 69, 223 - 228a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Ide o primerané uplatnenie týchto ustanovení.

Splatnosť Odmeny

Medzi podstatné náležitosti dohody o brigádnickej práci študentov/dohody o pracovnej činnosti nepatrí ustanovenie o splatnosti odmeny. Zamestnanec na dohodu o brigádnickej práci študentov zarobil v mesiaci máj 2020 sumu vo výške 130 eur. Odmena je splatná do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala. Splatnosť odmeny teda nastane 30. 6. 2020 (ak sa nedohodol skorší deň splatnosti). Zároveň musí byť odmena vyplatená do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala, t. j. najneskôr do 30. 6. V tomto prípade to znamená, že odmena za napr. mesiac máj 2020 bude musieť byť vyplatená najneskôr do konca júna 2020 (pričom v dohode môže byť dohodnutý aj skorší dátum splatnosti a výplaty). Toto platí aj v prípade splatnosti odmeny pre dohodu o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ so zamestnancom sa nemôžu dohodnúť na neskoršej splatnosti odmeny (napr. V dohode o pracovnej činnosti uzatvorenej od 1. 1. 2020 je dohodnutá odmena za vykonávanú prácu ako štvrťročná odmena. Splatnosť odmeny nie je podstatnou náležitosťou dohody o vykonaní práce. Na splatnosť odmeny (t. j. aby vznikol nárok na odmenu) treba splniť dve podmienky: dokončenie práce a odovzdanie práce. Zamestnanec musí prácu odovzdať. Zákon priamo nerieši otázku vyplatenia odmeny a lehôt pre jej vyplatenie. Od 1. 7. Zo znenia „splatná po dokončení a odovzdaní práce“ nie je úplne jednoznačné, či okamihom odovzdania práce sa musí ihneď zamestnancovi vyplatiť odmena. Skôr možno uvažovať o tom, že strany by si mali dohodnúť v dohode o vykonaní práce, dokedy sa má takáto odmena vyplatiť. V praxi však pri dohodách o vykonaní práce je odmena poskytovaná častejšie ako len po dokončení a odovzdaní práce. Samotná realizácia a podmienky (napr. čo bude časť práce, aká bude perio­dicita vyplácania) sú predmetom dohody zmluvných strán. Táto úvaha je však spojená so samotným vymedzením, čo je „časť práce“, t. j. či sa časť práce vymedzí na kvantitatívnom základe (napr. ½ analýzy) alebo na časovom základe (mesiac).

Nevyplatenie Časti Odmeny

Zákonník práce priamo neuvádza ako dôvod na odstúpenie od dohody. V širšom kontexte možno uvažovať, že zamestnávateľ v takomto prípade zamestnancovi nevytvoril pracovné podmienky na vykonanie pracovnej úlohy. Na druhej strane nevyplatenie celej odmeny nie je dôvodom na odstúpenie od zmluvy, ale dôvodom na podanie žaloby na zamestnávateľa. V prípade nevyplatenia časti odmeny sa však zamestnanec môže domnievať, že zamestnávateľ nebude ochotný ani naďalej poskytovať odmenu. Na tieto účely teda možno v dohode ako dôvod odstúpenia dohodnúť nevyplatenie časti odmeny. Toto ustanovenie je dosť neštandardné. Predovšetkým ide o jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa o tom, že odmenu zníži a uvedenú skutočnosť len prerokuje so zamestnancom. Zamestnávateľ síce nemôže postupovať svojvoľne, ale dôvody pre zníženie sú veľmi všeobecné „vykonaná práca nezodpovedná dohodnutým podmienkam“.

Povinnosti Zamestnávateľa Po Skončení Dohody

Po skončení dohody má zamestnávateľ určité povinnosti voči zamestnancovi, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.

Dokumenty pre Zamestnanca

Po skončení dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti. Zamestnávateľ nie je zo zákona povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a pracovný posudok po skončení dohody.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Potvrdenie o Zdaniteľných Príjmoch

V prípade, že je zamestnávateľ platiteľom dane, je povinný po skončení dohody vydať zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré vyplácal zamestnancovi zdaniteľný príjem.

Zamestnávateľ je povinný vydať toto potvrdenie v termíne:

• do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom zamestnanec podáva daňové priznanie,
• do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia v prípade, že zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa a zároveň požiadal o vystavenie potvrdenia do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

Povinnosti Voči Sociálnej Poisťovni

Zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do 8 dní od skončenia dohody. Urobí tak cez formulár ,,Registračný list fyzickej osoby" na portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne. zamestnávateľa. dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca. Od 1.1.2021 už nebude potrebné sa odhlasovať ako zamestnávateľ.

Každý zamestnávateľ je podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni:

• do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi (ide o novinku od júla 2020, viac informácií nájdete v článku Zmeny v povinnostiach voči Sociálnej poisťovni od 21.7.2020 a 1.1.2021)
• do ôsmich dní a. od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca, b. odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.

Evidenciu elektronicky odošle cez portál elektronických služieb Sociálnej poisťovne na formulári ,,Evidenčný list dôchodkového poistenia".

Povinnosti Voči Zdravotnej Poisťovni

Zamestnávateľ má povinnosť ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní odo dňa skončenia dohody. Táto povinnosť platí v prípade zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, ktorý vykonával závislú prácu každý pracovný deň.

Za zamestnanca, ktorý pracoval na základe dohody s pravidelným mesačným príjmom, ale nevykonával závislú prácu každý deň, je zamestnávateľ povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Spravidla sa takýto zamestnanci prihlasujú a odhlasujú zo zdravotnej poisťovne presne na tie dni, ktoré skutočne odpracovali. Ak zamestnávateľ nevie určiť presný dátum výkonu práce zamestnanca, prihlási a odhlási ho na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu zamestnávateľ vyplatil príjem.

Pokiaľ ide o zamestnanca s nepravidelným príjmom, zamestnávateľ je povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zamestnancovi vyplatený príjem.

Vo všetkých vyššie spomenutých prípadoch zamestnávateľ ohlási zmenu platiteľa poistného cez tlačivo ,,Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie". Zamestnávateľ, ktorý má 3 a viac poistencov, je povinný odoslať toto tlačivo elektronicky.

Oznamovacia povinnosť sa netýka zamestnávateľa pri skončení:

• dohody o brigádnickej práci študentov,
• dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce zamestnanca, ktorý je zároveň poberateľ starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového dôchodku (ak dovŕšil dôchodkový vek).

Títo poistenci nie sú podľa zákona č. 580/2004 Z. z o zdravotnom poistení považovaní za zamestnancov, takže zamestnávateľ ich do príslušnej zdravotnej poisťovne pri vzniku dohody neprihlasuje a následne pri skončení dohody ich zo zdravotnej poisťovne ani neodhlasuje.

V praxi je prístup pri oznámení o zániku platiteľa poistného, t. j. v situácii, ak už zamestnávateľ nezamestnáva v príslušnej zdravotnej poisťovni žiadneho zamestnanca, rôzny. Napríklad zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne nie je potrebné odhlásiť zamestnávateľa v prípade odhlásenia posledného zamestnanca, avšak v zdravotnej poisťovni Dôvera to vyžadované je.

Podľa zákona o zdravotnom poistení je však zamestnávateľ povinný príslušnej zdravotnej poisťovni oznámiť zánik platiteľa poistného do ôsmich pracovných dní odo dňa zániku platiteľa poistného. Oznámenie zániku platiteľa poistného podnikateľ vykonáva písomne alebo elektronicky prostredníctvom formuláru „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“.

Povinnosti Voči Daňovému Úradu

V prípade skončenia dohody posledného zamestnanca, je zamestnávateľ povinný oznámiť daňovému úradu, že prestal byť platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti v prípade, že už nebude zamestnávať žiadneho zamestnanca. V prípade, že ešte plánuje opäť zamestnať nejakých zamestnancov, nie je potrebné rušiť registráciu pre daň zo závislej činnosti.

Cez portál Finančnej správy vyplní a odošle elektronický formulár ,,Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia" najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom táto zmena nastala.

Ak však zamestnávateľ po skončení dohody s daným zamestnancom ešte zamestnáva nejakých zamestnancov, nie je povinný daňovému úradu nič oznamovať. V období, v ktorom nezamestnáva žiadnych zamestnancov (a registráciu nezrušil) alebo zamestnáva zamestnancov, ale im v danom mesiaci nevyplatil príjmy zo závislej činnosti, nie je podľa § 39, ods. 12 zákona o dani z príjmov povinný podať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti.

tags: #ako #dať #výpoveď #dohodárovi #podmienky