
Rozhodnutie zmeniť zamestnanie je významný krok, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie a správny postup. Ak ste sa rozhodli ukončiť svoje súčasné pracovné pôsobenie, je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, aby ste predišli prípadným komplikáciám. Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako správne podať výpoveď v práci, s ohľadom na platnú legislatívu a bežné situácie, ktoré môžu nastať.
Zákonník práce definuje niekoľko spôsobov, ako môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer:
Dohoda o skončení pracovného pomeru je obojstranný právny úkon, ktorý vyžaduje súhlas zamestnanca aj zamestnávateľa. Pracovný pomer sa v tomto prípade skončí dňom, na ktorom sa obe strany dohodnú. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, v dvoch vyhotoveniach - jedno si ponechá zamestnávateľ a druhé dostane zamestnanec.
V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce (napríklad zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca, strata spôsobilosti na výkon práce). Zamestnanec však nie je povinný uvádzať dôvod ukončenia pracovného pomeru v dohode, pokiaľ to výslovne nepožaduje zamestnávateľ.
Dôležité je vedieť, že zamestnávateľ nie je povinný s návrhom dohody súhlasiť. Ak zamestnávateľ dohodu odmietne, pracovný pomer pokračuje ďalej a zamestnanec má možnosť ukončiť pracovný pomer podaním výpovede, pričom je potrebné dodržať výpovednú lehotu.
Prečítajte si tiež: Dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru
Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnanec oznamuje zamestnávateľovi, že chce ukončiť pracovný pomer. Na rozdiel od zamestnávateľa, zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu.
Kľúčové je, aby bola výpoveď podaná písomne, inak je neplatná. Odporúča sa vyhotoviť výpoveď v dvoch origináloch - jeden odovzdať zamestnávateľovi a druhý si ponechať ako doklad. Na kópii pre zamestnanca by mal byť uvedený dátum prevzatia a podpis osoby, ktorá výpoveď prevzala, čím sa zabezpečí dôkaz o doručení. Týmto spôsobom zamestnanec predíde prípadným nedorozumeniam a má istotu, že jeho výpoveď bola riadne podaná.
Výpoveď je možné doručiť zamestnávateľovi niekoľkými spôsobmi:
Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prevzatie písomnosti odmietne. V takom prípade je vhodné spísať o odmietnutí zápisnicu za prítomnosti svedka.
Pracovný pomer sa pri výpovedi zo strany zamestnanca končí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka sa odvíja od § 62 Zákonníka práce a závisí od odpracovaného času u zamestnávateľa:
Prečítajte si tiež: Kedy môže neospravedlnená absencia viesť k výpovedi?
Výpovedná doba vždy začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. To znamená, že ak zamestnanec doručí výpoveď napríklad 15. mája, výpovedná doba začne plynúť od 1. júna a skončí sa 30. júna (ak má jednomesačnú výpovednú dobu) alebo 31. júla (ak má dvojmesačnú výpovednú dobu).
V prípade, že zamestnanec nastúpi na PN počas výpovednej doby, táto sa neprerušuje ani nepredlžuje.
Ak si zamestnanec po doručení výpovede rozmyslí odchod zo zamestnania, má možnosť výpoveď odvolať. S odvolaním výpovede však musí zamestnávateľ súhlasiť. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je pre zamestnanca výnimočným riešením, ktoré môže využiť v presne vymedzených situáciách, ktoré uvádza § 69 Zákonníka práce:
V uvedených prípadoch sa pracovný pomer končí okamžite, teda v momente doručenia písomného oznámenia zamestnávateľovi. Zároveň musí byť dôvod jasne uvedený a nemôže byť dodatočne menený. Tento spôsob skončenia je možné uplatniť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnanec o dôvode dozvedel. Po skončení mu vzniká nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie dvoch mesiacov.
Prečítajte si tiež: Všetko o dohode o brigádnickej práci študentov
Ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky, okamžité skončenie je považované za relatívne neplatné. Zamestnávateľ môže jeho neplatnosť napadnúť na súde, a to do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Ak tak neurobí, skončenie pracovného pomeru sa považuje za platné. Na rozdiel od výpovede však okamžité skončenie pracovného pomeru nie je možné odvolať.
Počas skúšobnej doby, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve, môže zamestnanec aj zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru by malo byť doručené druhej strane aspoň tri dni predo dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie tejto lehoty však nemá vplyv na platnosť ukončenia.
Skúšobná doba môže trvať najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Deň, ktorým sa končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, musí byť dňom ešte v rámci skúšobnej doby.
Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Ak však zamestnanec po jej uplynutí pokračuje v práci s vedomím zamestnávateľa a medzi stranami nie je iná dohoda, pracovný pomer sa automaticky mení na dobu neurčitú.
Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na:
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec voči úradom aj zamestnávateľovi ďalšie povinnosti:
Zamestnávateľ je povinný akceptovať doručenú výpoveď zamestnanca. Ak zamestnávateľ odmieta prevziať výpoveď, je dôležité zabezpečiť si dôkaz o jej doručení, napríklad zaslaním výpovede doporučene poštou alebo spísaním zápisnice o odmietnutí prevzatia za prítomnosti svedka.