
Určenie otcovstva po rozvode je komplexný právny proces, ktorý si vyžaduje náležitú pozornosť a znalosť zákonov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku určenia otcovstva, s dôrazom na lehoty, postupy a súvisiace aspekty, ktoré s týmto konaním súvisia.
Zákon o rodine upravuje tri spôsoby určenia otcovstva:
V prípade dieťaťa, ktorého matka nie je vydatá, prichádza do úvahy určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 zákona o rodine, rodičia môžu urobiť súhlasné vyhlásenie o otcovstve na matrike alebo pred súdom. Pri tomto úkone je potrebné predložiť občianske preukazy rodičov. Súhlasné vyhlásenie je možné urobiť aj pred narodením dieťaťa, ak je už počaté. Toto umožňuje, aby boli údaje otca uvedené v rodnom liste dieťaťa hneď po narodení.
Ak otcovstvo nebolo určené súhlasným vyhlásením, je možné podať návrh na určenie otcovstva súdom. V zmysle ustanovenia § 94 ods. 1 zákona o rodine, návrh na určenie otcovstva môže podať matka, dieťa alebo muž, ktorý sa domnieva, že je otcom dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Ako rýchlo dostanem opatrovateľský príspevok?
Počas tehotenstva môže nastať situácia, že sa páry rozvedú. Ak sa dieťa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozvodu, za otca sa automaticky považuje bývalý manžel matky. Tento princíp je zakotvený v § 85 ods. 1 zákona o rodine a vychádza z domnienky, že manžel matky je otcom dieťaťa, ak sa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po jeho zániku.
Ak bývalý manžel a matka dieťaťa vedia, že bývalý manžel nie je otcom dieťaťa, musia podať návrh na zapretie otcovstva na súde. Vyhlásenie na matrike v tomto prípade nestačí. Súd bude skúmať, či je bývalý manžel biologickým otcom dieťaťa.
Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Táto lehota je viazaná na subjektívnu okolnosť, teda plynie od okamihu, keď sa manžel dozvedel o týchto skutočnostiach.
Ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, manžel môže otcovstvo pred súdom zaprieť len do troch rokov odo dňa jeho určenia, a to len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Ak súd rozhodne, že manžel nie je otcom dieťaťa, dňom právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva prestáva byť otcom a nemá žiadne rodičovské práva a povinnosti.
Prečítajte si tiež: Legislatívne zmeny vdovského dôchodku
Ak rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva, ak je to v záujme dieťaťa. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Dĺžka konania o určenie otcovstva závisí od individuálnych okolností prípadu. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dĺžku konania, patria:
Často je to len formálne konanie. Ak bývalý manžel nespolupracuje, súd ho k tomu donúti. Môžete všetko nechať na vybavenie advokátovi. Na základe takéhoto rozsudku o osobnom stave dieťaťa ako aj určeného otca sa po jeho právoplatnosti následne vykonajú zmeny aj v matrike. Následne po úspešnom zapretí budete môcť spolu s biologickým otcom dieťaťa podľa § 90 a nasl. Zákona o rodine urobiť pred matričným úradom súhlasné vyhlásenie, že otcom dieťaťa je muž, ktorý je biologickým otcom dieťaťa.
Po skončení súdu je nutné vyplatiť výdavky, ktoré boli minuté na testy DNA a zisťovanie genetickej zhody. Tie vyplatí tá strana, ktorá súd prehrá. Čiže ak bolo potvrdené, že daný muž je otcom dieťaťa, v tom prípade platí všetky poplatky on. No ak výsledky neukážu zhodu, v tom prípade bude všetko platiť matka alebo dieťa, ktorí podali žiadosť.
Hneď potom, ako nadobudne rozsudok právoplatnosť a je presne určené otcovstvo, vzniká danému mužovi povinnosť na vyplácanie alimentov. Výživné môže začať platiť dobrovoľne, hneď ako sa dozvie výsledky genetických testov a vyhlásenie súdu. No potom sa musí stanovať presná výška alimentov, o čo požiadate o to súdnou cestou. V tom prípade súd určí vyživovaciu pozornosť a taktiež uvedú presnú výšku pravidelných mesačných príspevkov. Súd rozhodne, komu zverí dieťa do starostlivosti a taktiež prípadnú zdieľanú výchovu.
Prečítajte si tiež: Práca a nemocenské dávky