Ako dosiahnuť zmier v občianskom práve

Občiansky zákonník upravuje rôzne spôsoby riešenia sporov a dosiahnutia zmieru medzi stranami. Zmierne riešenia sú preferované, pretože umožňujú stranám dohodnúť sa na vzájomne prijateľnom riešení bez nutnosti rozsiahleho súdneho konania. Tento článok podrobne rozoberá možnosti dosiahnutia zmieru v občianskom práve, vrátane dohody o urovnaní, súdneho zmieru a alternatívnych metód riešenia sporov.

Dohoda o urovnaní podľa Občianskeho zákonníka

Dohodu o urovnaní upravuje § 585 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Táto dohoda predstavuje právny záväzok medzi stranami, ktorý vedie k zániku doterajšieho záväzku a jeho nahradeniu novým záväzkom. Hlavným cieľom dohody o urovnaní je úprava sporných alebo pochybných práv a povinností medzi účastníkmi, čím sa predchádza potenciálnym sporom alebo sa ukončuje už existujúci spor.

Účastníci dohody môžu pristúpiť k vzájomným ústupkom bez toho, aby zisťovali skutočný stav veci. Spornosť alebo pochybnosť, ktorá je základom dohody, sa môže týkať existencie, predmetu, vymáhateľnosti, obsahu alebo samotných subjektov záväzku. Dôležité je, že Občiansky zákonník nepovažuje dohodu o urovnaní za samostatný zmluvný typ, ale skôr za spôsob zániku záväzku.

Náležitosti dohody o urovnaní

Pre platnosť dohody o urovnaní je nevyhnutné, aby obsahovala určité náležitosti:

1. Vymedzenie predmetu dohody: Je potrebné jasne určiť, ktorý záväzok sa urovnáva a nahrádza, a či sa tak deje iba čiastočne alebo úplne. Predmetom dohody môže byť akýkoľvek záväzok, vrátane záväzku z jednostranného právneho úkonu, neplatného, súdne nevymáhateľného alebo domnelého záväzku. Podmienkou je, že obaja účastníci musia byť presvedčení o jeho existencii v čase uzatvárania dohody.
2. Forma dohody: Ak bol urovnávaný záväzok dohodnutý písomne, aj dohoda o urovnaní musí mať písomnú formu. To isté platí aj v prípade, že ide o premlčaný záväzok.
3. Podpisy strán dohody: Dohoda musí byť podpísaná všetkými stranami, ktoré sú jej účastníkmi.

Rozsah dohody o urovnaní

Dohoda o urovnaní môže upravovať iba časť záväzku, teda vybrané práva a povinnosti. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dohoda upraviť všetky práva medzi účastníkmi, netýka sa práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. To znamená, že nemožno automaticky predpokladať, že sporné boli všetky práva a povinnosti v rámci právneho vzťahu. Podľa § 587 Občianskeho zákonníka, aj keď strany vyhlásia, že urovnaním sú upravené všetky vzájomné práva, účinky sa týkajú iba toho právneho vzťahu, v ktorom vznikla spornosť alebo pochybnosť. To neplatí, ak by z obsahu urovnania nepochybne vyplývalo, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť - podmienky a rady

Omyl a lesť pri dohode o urovnaní

Podľa § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka, omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody. Aj keď je absencia omylu podmienkou platnosti právneho úkonu, omyl strán v ich názorovej nesprávnosti právneho posúdenia veci nie je právne relevantný. Strana sa však môže dovolať neplatnosti, ak bol omyl vyvolaný ľsťou druhej strany. Lesť znamená, že druhá strana úmyselne predstiera nejakú skutočnosť, resp. jej existenciu či neexistenciu. Omyl vyvolaný ľsťou spôsobuje relatívnu neplatnosť dohody, čo znamená, že je platná, až kým sa druhá strana nedovolá jej neplatnosti.

Ak je urovnanie dojednané dobromyseľne, podľa § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka nestráca platnosť ani vtedy, keď dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohody právo v nej uvedené v čase dojednania nemala, a to aj v prípade existencie objektívnej skutočnosti, ktorá preukazuje, že niektorá zo strán právo nemá. Ak by teda jeden z účastníkov uzavrel dohodu o urovnaní a zároveň by mal vedomosť o tom, že jeho právo neexistuje, podmienka dobromyseľnosti by nebola splnená.

Súdny zmier ako forma dosiahnutia zmieru

Dohoda o urovnaní záväzku môže predstavovať základ pre súdny zmier. Súd by sa mal každý spor pokúsiť vyriešiť zmierom, pričom ide o preferovaný spôsob ukončenia sporu. Vyplýva to nielen z ustanovenia § 170 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), podľa ktorého sa súd má pokúsiť o vyriešenie sporu zmierom, ak je to možné a účelné, ale aj z ustanovenia § 148 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa má súd o uzavretie zmieru vždy pokúsiť. Podľa § 148 ods. 2 súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje, pričom prekážku schválenia by predstavoval rozpor zmieru so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takto schválený zmier nahrádza meritórny rozsudok vo veci.

Súdny zmier je dohodou účastníkov súdneho konania, ktorí sa v priebehu konania alebo pred jeho začatím rozhodli, že svoje práva a povinnosti si upravia sami podľa vlastných predstáv a nebudú tak čakať na autoritatívne rozhodnutie súdu.

Ako dosiahnuť súdny zmier?

1. Dohoda strán: Strany sa dohodnú na znení zmieru a spíšu dohodu. Podpisy na dohode môžu byť notársky overené.
2. Návrh na schválenie: Dohoda sa zašle na súd s návrhom na schválenie súdneho zmieru.
3. Schválenie súdom: Súd preskúma dohodu a ak je v súlade s právnymi predpismi, schváli ju vo forme uznesenia.

Súdny zmier pred začatím konania

Ak má dlžník záujem svoj dlh uhradiť a predbežne súhlasí s uzatvorením súdneho zmieru ešte pred podaním žaloby, môžete sa obrátiť na akýkoľvek vecne príslušný súd (okresný súd) a požiadať o zmierovacie konanie. Súd nemôže účastníkov nútiť k spolupráci a ani nedisponuje žiadnymi prostriedkami, ktorými by dokázal zaistiť ich prítomnosť, preto si dobre rozmyslite, či má takéto predbežné konanie zmysel - je 100% závislé na vôli oboch zúčastnených strán. Ak dôjde k uzatvoreniu zmieru, súd ho schváli a vzťahujú sa naň všetky pravidlá ako na súdny zmier uzatvorený v priebehu súdneho konania.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce výšku dôchodku

Rozsah a obsah súdneho zmieru

Súdny zmier je dohodou strán, a preto je dôležité jasne a presne identifikovať práva a povinnosti jednotlivých strán. S ohľadom na predmet sporu môžu pri uzatváraní súdneho zmieru nastať 3 situácie:

1. Zmier o časti nároku: Strany sa dohodnú na zmieri iba o časti nároku a vo zvyšku pokračujú klasickou súdnou cestou.
2. Zmier o celom nároku: Strany uzavrú zmier ohľadne celej spornej záležitosti.
3. Zmier nad rámec žalovaného nároku: Strany sa dohodnú na zmieri, ktorý zahŕňa aj nároky, ktoré neboli pôvodne žalované.

Dôsledky uzatvorenia súdneho zmieru

Súdny zmier má podobné vlastnosti ako platobný rozkaz alebo rozsudok. Schvaľuje sa vo forme uznesenia a je finálnym rozhodnutím, ktorým sa končí súdny spor. Na rozdiel od rozsudku nie je možné uznesenie o schválení zmieru napadnúť odvolaním. Jediným spôsobom, ako dosiahnuť jeho zrušenie, je podanie návrhu do 3 rokov od právoplatnosti, pričom musíte preukázať rozpor súdneho zmieru s hmotným právom. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku a v prípade neplnenia povinnosti v ňom stanovenej, predstavuje súdny zmier plnohodnotný exekučný titul, s ktorým sa môžete obrátiť na exekútora a vymáhať stanovenú povinnosť v exekučnom konaní.

Súdny poplatok pri uzatvorení zmieru

Zahájenie súdneho konania je spojené s povinnosťou uhradiť súdny poplatok. Ak s protistranou uzavriete súdny zmier, zákon o súdnych poplatkoch upravuje vrátenie poplatku v § 11 ods. 7. Pri uzatvorení súdneho zmieru je rozhodujúcim faktorom doba, v ktorej došlo k schváleniu zmieru. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončí schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 %. V prípade, že súdny zmier bol uzavretý len ohľadne časti sporu, dostane osoba, ktoré súdny poplatok zaplatila, späť 30 % zo zaplateného poplatku.

Alternatívne riešenia sporov (ARS)

Okrem dohody o urovnaní a súdneho zmieru existujú aj alternatívne metódy riešenia sporov (ARS), ktoré môžu pomôcť dosiahnuť zmier. Medzi najčastejšie patria mediácia a arbitráž.

Mediácia

Mediácia je proces, v ktorom neutrálna tretia strana (mediátor) pomáha stranám sporu dosiahnuť dohodu. Mediátor neposudzuje spor, ale pomáha stranám komunikovať a hľadať vzájomne prijateľné riešenia. Mediácia je dobrovoľný proces a dohoda dosiahnutá mediáciou je záväzná len vtedy, ak ju strany podpíšu.

Prečítajte si tiež: Zníženie výživného krok za krokom

Arbitráž

Arbitráž je proces, v ktorom neutrálny rozhodca alebo arbitrážny tribunál rozhoduje o spore. Arbitrážne rozhodnutie je záväzné a vykonateľné. Arbitráž je často rýchlejšia a menej formálna ako súdne konanie.

Susedské spory

Susedské spory sú častým zdrojom konfliktov. Občiansky zákonník upravuje práva a povinnosti susedov, pričom každý má právo na nerušené užívanie svojho majetku. Najčastejšie sa ľudia sťažujú na obťažovanie hlukom, zápachom, odpadom alebo tienením.

V prípade vzniku susedského sporu je vhodné najprv sa pokúsiť o neformálne riešenie, a to oslovením suseda a pokusom o zmier. Ak riešenie situácie zmierom nie je možné, nasleduje zaslanie predžalobnej mimosúdnej výzvy. Pokiaľ ani predžalobná výzva situáciu nevyrieši, je potrebné podať žalobu na príslušnom súde.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Jedným z dôsledkov uzavretia manželstva je vznik režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), v dôsledku ktorého manželia nadobúdajú majetok do bezpodielového spoluvlastníctva. Tento režim je prejavom rovného postavenia manželov, predstavuje majetkovú istotu obidvoch manželov a prispieva k užívaniu hodnôt manželského spolužitia. Svojím trvaním je režim BSM naviazaný na manželstvo - vzniká uzavretím manželstva a zánikom manželstva takisto zaniká. Výnimočne môže dôjsť k zániku BSM aj za trvania manželstva.

Po zániku BSM je potrebné jeho vyporiadanie. V rovine súkromného práva sa priorizuje dohoda manželov alebo bývalých manželov o vyporiadaní BSM. Ak vyporiadanie týmto spôsobom nie je úspešné alebo možné, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu na súd a dôjde k jeho vyporiadaniu súdom.

Vyporiadanie BSM dohodou

V prípade uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM sa zásady podľa § 150 OZ dostávajú do priamej interakcie so zásadou zmluvnej voľnosti jej účastníkov. Široká súkromnoprávna zmluvná voľnosť účastníkov dohody je sekundárne „vyvážená“ inštitútom odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ, ktorý umožňuje veriteľovi dlžníka domáhať sa, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ spadajú do dikcie § 42a ods. 2 až 5 OZ a zároveň ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Vyporiadanie BSM súdom

V súdnom konaní o vyporiadanie BSM je v merite súd v súlade s ústavným princípom legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) povinný držať sa zásad pre vyporiadanie BSM, normovaných v § 150 OZ, čo znamená, že zákonom stanovený odklon od prezumovanej parity je možný v prípade existencie individuálnych okolností prejednávanej veci, ktoré súd identifikuje a náležite odôvodní.

Súdny zmier pri vyporiadaní BSM

Zmier je možné považovať za dohodu sporových strán, predložením ktorej tieto vylučujú v konaní vydanie „klasického“ rozsudku, v ktorého výroku by sa premietlo autoritatívne rozhodnutie súdu o predmete konania a žiadajú, aby súd stranami predloženú dohodu schválil, čím uznesenie o schválení súdneho zmieru nahradí rozsudok. Odlišnosť uznesenia o schválení súdneho zmieru oproti klasickému rozsudku tkvie v prvom rade v tom, že uznesenie o schválení zmieru nepredstavuje res iudicata ale predstavuje rei transactae, a teda je na procesnej taktike sporovej strany, či v inom súdnom konaní bude jeho existencia tvrdená a preukázaná.

Pri posudzovaní súladu navrhovaného zmieru s právnymi predpismi súdy pristupujú dvoma spôsobmi. Prvý prístup spočíva v skúmaní a posudzovaní náležitostí právneho úkonu vo všeobecnej rovine, t. j. bez zohľadnenia tej skutočnosti, že ide špecificky o dohodu o vyporiadaní BSM, čím sa súd de facto obmedzuje na skúmanie všeobecných náležitostí platnosti právneho úkonu. Pri druhom prístupe súd posudzuje tento právny úkon v širšom kontexte, ktorý zahŕňa nielen základné náležitosti právnych úkonov, ale rozširuje sa o posudzovanie otázky jeho nerozpornosti so zásadami obsiahnutými v § 150 OZ.

Zmier v trestnom konaní

Zmier v trestnom konaní predstavuje inštitút, kde sa oprávnenia poškodeného najviac približujú oprávneniam obvineného. Platná právna úprava vytvára dostatočný priestor na omnoho častejšie ukončenie trestného konania uzatvorením zmieru. Problém nie je zákon, ale jeho aplikácia v konkrétnych prípadoch. Prioritne by si prokurátor aj súd mali položiť otázku : „je možné uzatvoriť v tejto veci zmier?“ a až keď dospejú k negatívnej odpovedi, zvažujú využitie iných možností.

Rámcové rozhodnutie Rady o postavení obetí v trestnom konaní (2001/220/SVV) už v roku 2001 požadovalo v čl. 10 zabezpečenie mediácie v trestnom konaní medzi obeťou a páchateľom. Uvedený dokument vo forme rámcového rozhodnutia, teda bez možnosti priamej aplikácie v členskom štáte, nahradila v roku 2012 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (ďalej ako „smernica“). Smernica v čl. 16 bod 1 požaduje od členských štátov zábezpeku, aby obete mali v rámci trestného konania právo získať v primeranej lehote rozhodnutie o náhrade škody páchateľom s výnimkou prípadov, v ktorých sa vo vnútroštátnom práve ustanovuje, že takéto rozhodnutie sa prijíma v iných súdnych konaniach. V čl. 16 bode 2 spomenutej smernice sa požaduje, aby členské štáty podporovali také opatrenia, ktorými páchateľa motivujú na poskytnutie primeranej náhrady škody obetiam.

tags: #ako #dosiahnut #zmier #občiansky #zákonník