
Vzhľadom na blížiace sa prázdniny, ale aj počas bežného školského roka, si môžu rodičia detí v materských školách uplatniť nárok na ošetrovné (OČR) z dôvodu uzatvorenia predškolského zariadenia alebo ochorenia dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok, nárokov a postupov spojených s platenou PN v materskej škole, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a praktické príklady.
Poistenec (rodič) má nárok na ošetrovné, ak sa osobne a celodenne stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Podmienkou je, že predškolské zariadenie bolo počas obdobia školských prázdnin uzatvorené rozhodnutím príslušných orgánov (napr. zriaďovateľom).
Poistenec na žiadosti uvedie odkedy - dokedy si uplatňuje nárok na dávku, meno a priezvisko dieťaťa, vypíše a podpíše vyhlásenie na zadnej strane. Nárok na ošetrovné má poistenec v rozsahu najviac 14 kalendárnych dní a nárok na ošetrovné z toho istého dôvodu vzniká iba raz jednému poistencovi. To znamená, že rodič si môže uplatniť nárok na ošetrovné na dieťa z vyššie uvedeného dôvodu počas jedného uzatvorenia škôlky (počas prázdnin) iba raz.
Naďalej však zostáva možnosť využiť nárok na ošetrovné z dôvodu ochorenia dieťaťa aj počas obdobia prázdnin, ak si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje ošetrovanie inou osobou (napr. rodičom). V takom prípade však tlačivo Žiadosť o ošetrovné vystavuje pediater a následne ho poistenec podpíše a potvrdí zamestnávateľ (ak ide o zamestnanca).
Sociálna poisťovňa vyplatila v mesiacoch január až máj 2024 viac ako 101 tisíc dávok ošetrovné (101 265), priemerne mesačne išlo o 20 253 dávok. V období od januára do mája 2025 vyplatila Sociálna poisťovňa priemerne mesačne 21 663 dávok ošetrovné v priemernej výške 173,48 eur.
Prečítajte si tiež: Prvá práca: Čo som sa naučil
Pandemické ošetrovné je ošetrovné poskytované počas krízovej situácie. Na rozdiel od nepandemického ošetrovného sa poskytuje počas celej krízovej situácie. Nárok na pandemické ošetrovné majú nemocensky poistené osoby (rodičia, náhradní rodičia, osvojitelia a vybrané dospelé osoby), ktoré počas krízovej situácie (od 12. marca 2020) osobne a celodenne ošetrujú alebo sa starajú o:
Pandemické ošetrovné sa môže poberať počas celej doby trvania krízovej situácie za predpokladu, že trvá niektorá zo situácií, ktoré podmieňujú nárok na pandemické ošetrovné (napr. zavretie škôl alebo zariadení sociálnych služieb na základe rozhodnutia príslušného orgánu v súvislosti s krízovou situáciou, ochorenie dieťaťa do 16. roku veku).
Každý poistenec si musí podať samostatnú žiadosť a na konci kalendárneho mesiaca musí každý sám za seba podať čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné. Ak sa napríklad o dieťa budú striedavo starať obaja nemocensky poistení rodičia, musia si obaja podať žiadosť o ošetrovné a na konci mesiaca obaja zašlú Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné, počas ktorých dní sa o dieťa starala matka a počas ktorých dní otec. Sociálna poisťovňa následne vyplatí ošetrovné každému z rodičov za tie dni, počas ktorých sa o dieťa staral. Na celé obdobie poberania pandemického ošetrovného stačí každému poistencovi iba jedna žiadosť. To platí aj v prípade, ak poistenec podal žiadosť o ošetrovné pred 12. 3. 2020, ak nárok na pandemické ošetrovné od tohto dátumu trvá. Žiadosť nie je potrebné podať vopred.
Nová právna úprava priniesla to, že ak zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) v období krízovej situácie ošetruje alebo sa stará o osobu, ku ktorej si uplatňuje tzv. pandemické ošetrovné, ich poistenie sa od 11. dňa ošetrovania/starostlivosti neprerušuje, stále trvá. To okrem iného znamená, že aj tieto dni sa poistencovi započítavajú do nároku na dávky sociálneho poistenia (napr. na dôchodok). Zamestnanec a povinne poistená SZČO za dni, počas ktorých poskytuje takéto ošetrovanie/starostlivosť, neplatí poistné na sociálne poistenie.
V prípade, ak vám nevznikne nárok na pandemické ošetrovné, môžete za predpokladu splnenia podmienok čerpať ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
Prečítajte si tiež: Ako sa líši plat počas práceneschopnosti
V porovnaní s bežným nemocenským vyplácaným počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN-ka) sa nemocenské, na ktoré vznikne nárok počas krízovej situácie (od 12. marca 2020) v prípade nariadenej karantény a izolácie vypláca aj zamestnancom od prvého dňa. To znamená, že ak ste zamestnanec a bola Vám potvrdená dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu nariadenej karantény alebo izolácie, už nežiadate zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (na tú nemáte v týchto prípadoch nárok). Ošetrujúci lekár na žiadosti vyznačí aj Vaše telefónne číslo, na ktorom Vás Sociálna poisťovňa môže kontaktovať pre účely overenia žiadosti a doplnenia nevyhnutných údajov. Zamestnanec by mal zamestnávateľa bezodkladne informovať o vzniku prekážky v práci od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
V prípadoch kedy bola nariadená karanténa alebo izolácia (zamestnancovi, SZČO, dobrovoľne poistenej osobe), Sociálna poisťovňa bude vyplácať dávku vo výške 55% denného vymeriavacieho základu (cca 70% hrubej mzdy). Nárok na pandemické nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu vzniká najskôr odo dňa účinnosti príslušnej novely zákona o sociálnom poistení, t.j. od 27. marca 2020.
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že nie je dôvod, aby ošetrujúci lekári uznávali pracovnú neschopnosť pre ochorenie COVID-19 zdravým osobám, ktoré nemôžu pracovať z dôvodu uzatvorenia prevádzky. Aktuálna právna úprava hovorí, že ak zamestnanec nemôže pracovať z dôvodu, že jeho zamestnávateľovi bola zastavená činnosť na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlní a vyplatí mu 80% jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy. (Vyplýva to zo zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony účinné od 4. apríla 2020).
Dňa 9. mája 2023 Národná rada SR schválila zákon, ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Zákon dňa 23. mája 2023 podpísala pani prezidentka a v Zbierke vyšiel dňa 30. mája 2023 pod číslom 181/2023 Z. z. Zákon je účinný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke, to znamená od 30. mája 2023.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku má rodič nárok na rodičovský príspevok. Podľa doplneného § 3 ods. 2 písm. d) ZRP s účinnosťou od 30. mája 2023, má rodič nárok na rodičovský príspevok na dieťa do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie (§ 28a zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri práceneschopnosti?
Podľa usmernenia ÚPSVaR, ktoré bolo vypracované v súčinnosti s MPSVaR, nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZRP má rodič najskôr od 1. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕšilo vek 3 roky. Ministerstvo a Ústredie práce to odôvodňujú previazanosťou § 3 ods. 2 písm. d) ZRP a § 28c a § 59 zákona č. 245/2008 Z. z. Školského zákona.
Podľa doplneného § 3 ods. 9 ZRP, nárok na RP na dieťa do šiestich rokov veku podľa § 3 ods. 2 písm. d) musí rodič preukázať rozhodnutím materskej školy, ktorá je zriadená orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom miestnej samosprávy, o neprijatí dieťaťa do štátnej materskej školy podľa trvalého pobytu dieťaťa, a to nie starším ako 12 mesiacov. Podľa doplneného § 6 ods. 2 písm. c) ZRP, nárok na rodičovský príspevok zaniká prijatím dieťaťa podľa § 3 ods. 2 písm. c) do materskej školy alebo inej formy predprimárneho vzdelávania.
Podľa § 8a zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a o školskej samospráve, obec určí všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce pre deti s trvalým pobytom v obci, v ktorej plnia povinné predprimárne vzdelávanie. Ak je obec zriaďovateľom viacerých materských škôl, všeobecne záväzným nariadením určí pre každú spádovú materskú školu časť svojho územia.
V § 8a zákona č. 596/2003 Z. z. sa doplnila veta: "Určenie spádovej materskej školy podľa prvej vety až tretej vety sa použije aj na účel určenia miestnej príslušnosti materskej školy podľa osobitného predpisu (§ 28c zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov)".
Podstata zmeny spočíva v tom, že od 30. mája 2023 má rodič nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok aj na dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d). Nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok má rodič na dieťa vo veku 3-5 rokov, ktoré nebolo prijaté do štátnej materskej školy, a to počas školských rokov (1. september - 31. august).
Podľa usmernenia ÚPSVaR, ktoré bolo vypracované v súčinnosti s MPSVaR, nárok na "predĺžený" rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 2 písm. d) ZRP má rodič najskôr od 1. septembra školského roka, ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕšilo vek 3 roky.
Materská a rodičovská dovolenka sú pre mnohé rodiny kľúčové obdobia. Pre zamestnancov predstavujú materská a rodičovská dovolenka obdobie voľna od zamestnávateľa. Pre SZČO je kľúčové zabezpečiť, aby boli nemocensky poistené aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom.
Od nového roka má poistenec (zamestnanec a SZČO) vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období, v ktorom poberá dávku materské, alebo by mu trval nárok na materské (ak tento nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods.). Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.
Dôležité upozornenia od Sociálnej poisťovne:
Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti významná zmena v oblasti sociálneho poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnanca aj zamestnávateľa. Do konca roka 2025 platí, že ak zamestnanec počas PN, materskej alebo inej sociálnej udalosti dostane odmenu, táto odmena sa nepovažuje za základ na platenie poistného. Od 1. januára 2026 sa táto výnimka ruší. Zamestnanec, ktorý počas takéhoto obdobia dosiahne príjem, z neho bude musieť zaplatiť poistné.
Od 1. januára 2026 sa tak výnimka ruší aj pre zamestnávateľov. Ak zamestnávateľ počas týchto dní zúčtuje zamestnancovi akýkoľvek príjem zo závislej činnosti, z tohto príjmu vznikne povinnosť odviesť poistné - a to na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.
Zmeny sa netýkajú samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) ani dobrovoľne poistených osôb. Pre tieto skupiny zostáva všetko po starom.
Novela zákona o sociálnom poistení nadobudne účinnosť 1. januára 2026. Pravidlá platné do 31. decembra 2025 zostávajú v platnosti bez zmeny.
Počas poberania materského živnostníčka neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Výška odvodov do zdravotnej poisťovne môže byť aj v sume 0 €. Živnostníčka môže mať preddavkov do zdravotnej poisťovne vo výške 0 €, resp. v sume napr. 30 €. V závislosti od príjmu z predchádzajúceho roka. Po zúčtovaní zdravotného poistenia môže byť nedoplatok.
SZČO nemusí svoju živnosť ani rušiť, či pozastavovať. Môže vykonávať činnosť a dosahovať tak príjmy zo živnosti. Nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Výšku preddavkov do zdravotnej poisťovne jej poisťovňa posúdi až k 1.7., resp. k 1.10. počas poberania rodičovského príspevku (napr. k 1.7.2020, resp. k 1.10.2020). Ak platí odvody, platia sa v ľubovoľnej výške, nakoľko sa na živnostníčku nevzťahuje minimálny vymeriavací základ.
Ak by zamestnankyňa počas materskej dovolenky pracovala u toho istého zamestnávateľa, (t. j. pomeru, z ktorého jej vznikol nárok na materské), napr. dovolenku, môže jej to uškodiť. Ak by počas rodičovskej dovolenky dosahovala príjem zo závislej činnosti (t. j. uzatvoriť nový pracovný pomer, resp. dohodu), nárok na rodičovský príspevok jej nezanikne.
Zamestnaným osobám bez trvalého pobytu na Slovensku, po ukončení poberania materskej (teda prechodom na rodičovskú) zaniká verejné zdravotné poistenie, pretože sa stávajú ekonomicky neaktívnou osobou.