
Dobrovoľné sociálne poistenie je nástroj, ktorý občanom umožňuje zabezpečiť sa pred neočakávanými životnými situáciami a získať určitý príjem v obdobiach, kedy nemôžu pracovať. V tomto článku sa zameriame na to, ako dobrovoľné nemocenské poistenie ovplyvňuje výpočet invalidného dôchodku.
Občan sa môže zabezpečiť pred neočakávanými situáciami platením dobrovoľného sociálneho poistenia, ktoré mu poskytuje nárok na sociálne dávky.Štát môže zabezpečiť určitý príjem počas tohto obdobia, napríklad počas materskej dovolenky, avšak sociálne poistenie je možné aj dobrovoľne.Dobrovoľné poistenie je určené pre osoby, ktoré majú súbeh sociálneho poistenia z iného titulu. Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).
Dobrovoľné sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V rámci dobrovoľného poistenia je možné platiť poistenie na:
Sociálna poisťovňa ponúka päť balíkov, ktoré tvoria kombináciu týchto poistení. Jednotlivé balíky nie sú určené pre každého, napr. nezamestnaný si nemôže platiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Dobrovoľné poistenie zaniká napríklad pri nezaplatení poistného za dva po sebe nasledujúce mesiace.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a majetok
Výška poistného závisí od vymeriavacieho základu a sadzby poistenia, ktoré sú uvedené v ďalšej časti článku. Vymeriavací základ si určuje sám poistenec, pričom sa vždy mení k 1. januáru. Odporúča sa, aby si poistenci určili reálny vymeriavací základ, aby pri jeho zvýšení neplatili príliš málo.
Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2024 určila vymeriavací základ 652,00 eur (od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je minimálny vymeriavací základ 652,00 eur a maximálny vymeriavací základ 9 218,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta:
Dobrovoľne poistená osoba si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu. Napríklad, ak fyzická osoba podala prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie 15. marca 2024, plynutie šesťmesačnej lehoty sa počíta od 15. marca 2024. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2024 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. októbra 2024.
Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba (DDPO) si v roku 2024 určila na dobrovoľné poistenie maximálny vymeriavací základ, a teda má povinnosť platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu (9 128,00 eur). Ako zamestnanec má príjem 3 500,00 eur - z tejto sumy platí poistné zamestnanec a zamestnávateľ. Potom ako dobrovoľne poistená osoba platí poistné len zo sumy 5 628 eur (9 128 eur - 3 500 eur).
Prečítajte si tiež: Dôchodok a daňový bonus
Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má zabezpečiť príjem občanovi, ktorý sa stal invalidným v dôsledku zdravotného stavu. Na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť niekoľko podmienok, vrátane doby dôchodkového poistenia. Tu vstupuje do hry dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť niekoľko podmienok.
Požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku osoby. Pre osoby do 20 rokov sa vyžaduje menej rokov poistenia ako pre staršie osoby. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP.
Príklad: Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. Pán Ivan mal však aj z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu len krátko trvajúce zamestnania, často bol nezamestnaný a v júli 2023 bol počas vybavovania invalidného dôchodku v situácii, kedy získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
K tomu je treba dodať, že pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Prečítajte si tiež: Vplyv práce na starobný dôchodok
Špecifickou kategóriou sú invalidi z mladosti a doktorandi. Títo majú nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňajú podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity.
Príklad: Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami.
Výška invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je miera poklesu uvedená v prílohe č. 3 k tomuto zákonu.
Suma invalidného dôchodku občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Suma invalidného dôchodku občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Suma invalidného dôchodku invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Suma invalidného dôchodku invalida z mladosti alebo doktoranda, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods.
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3a.
Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Príklad: Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (64 rokov) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov.
Pričom POMB sa určí ako priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie by bolo obdobie roka 2022 a osobný mzdový bod, resp. priemerný osobný mzdový bod by bol daný podľa toho, aký by si určila vymeriavací základ na účel dodatočného zaplatenia poistného. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.
Ak občan nespĺňa podmienku dosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, existujú možnosti, ako toto obdobie získať.
Občan sa môže prihlásiť na dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Príklad: Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok.
Občan môže dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, kedy nebol poistený.
Príklad: Pani Iveta po dovŕšení 16 rokov navštevovala strednú školu - sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole. Preto mohla v súlade s § 142 ods. 3 ZSP dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Napríklad by jej stačilo dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1.8.2022 do 31.1.2023.
Podľa § 111 ods. 7 ZSP sa invalidné dôchodky pravidelne valorizujú. Valorizácia sa vykonáva k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. januára) a vzťahuje sa na dôchodky priznané od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roka. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizovali dvakrát.
Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je žiadny rozdiel v tom, či ide o sporiteľa - občana, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri. Sporiteľ i "nesporiteľ" odvádzajú odvody na invalidné poistenie rovnakou sadzbou a pri dodržaní rovnakých pravidiel.
Okrem invalidného dôchodku majú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) nárok na rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu, preukazy ŤZP a iné výhody.
Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytujú podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb.
Medzi peňažné príspevky na kompenzáciu patria:
Osoby s ŤZP majú nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Peňažné príspevky nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP. Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima.
Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby - pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €.
Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva.
Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa kalendárneho mesiaca (napr. augusta 2024). Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr.072024). Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88.
Sadzby poistného na dobrovoľné poistenie sú nasledovné:
Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.
tags: #ako #ovplyvňuje #dobrovoľné #nemocenské #poistenie #výpočet