
Choroba z povolania je závažný problém, ktorému je lepšie predchádzať. Článok oboznamuje čitateľa s tým, čo to znamená choroba z povolania, aký je postup pri jej uznávaní a aké sú pracovnoprávne dôsledky a nároky z nej vyplývajúce.
Choroba z povolania je ochorenie, ktoré vzniká v priamej súvislosti s výkonom práce alebo pracovnými podmienkami, ktorým je zamestnanec vystavený. Podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ide o chorobu, ktorá je uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania a vznikla za podmienok uvedených v tomto zozname pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Oficiálny zoznam chorôb z povolania sa nachádza v prílohe č. 1 tohto zákona.
Na pracovnoprávne účely sa za choroby z povolania považujú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
Choroby z povolania môžu vznikať z rôznych dôvodov, medzi ktoré patria:
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce choroby z povolania patria:
Prečítajte si tiež: Podrobný postup na získanie preukazu ZŤP
Príznaky sa líšia v závislosti od povahy ochorenia a rizikových faktorov, ktorým je zamestnanec vystavený:
Ak máte podozrenie, že trpíte chorobou z povolania, je dôležité postupovať systematicky, aby ste zabezpečili správnu diagnostiku, uznanie choroby a nárok na prípadné odškodnenie. Zisťovanie a uznávanie choroby z povolania je proces, ktorý možno rozdeliť na nasledujúce etapy:
Zistenie podozrenia na súvis ochorenia s výkonom práce u vášho lekára: Pri výskyte symptómov ochorenia zamestnanec navštívi svojho lekára. Podozrenie na možnú chorobu z povolania vyslovuje váš ošetrujúci lekár. Na základe podozrenia vás ale môže odoslať na vyšetrenie k lekárovi so špecializačným odborom pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia. Samotné vyšetrenie by malo byť realizované v sídle špecialistu, ktoré je najbližšie k miestu vášho pracoviska.
Odborné stanovisko orgánu verejného zdravotníctva: Chorobu z povolania môže uznať len špecializované pracovisko poskytujúce zdravotnú starostlivosť vo vyššie uvedených špecializačných odboroch, ktoré u vášho zamestnávateľa nevykonáva pracovnú zdravotnú službu. Okrem posúdenia vášho zdravotného stavu musí prijatiu rozhodnutia ohľadom uznania choroby z povolania predchádzať tzv. odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania, ktoré na požiadanie špecializovaného pracoviska vypracuje príslušný orgán verejného zdravotníctva (RÚVZ). Jeho obsahom je výsledok prešetrenia vašich pracovných podmienok a spôsobu práce. Stanovisko by malo byť vypracované najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. V prípade nutnosti zložitejšieho prešetrovania môže byť uvedená lehota predĺžená o ďalších 60 dní. Za účelom získavania informácií bude orgán verejného zdravotníctva kontaktovať aj vášho zamestnávateľa, ktorý mu musí poskytovať súčinnosť. Záver odborného stanoviska sa poskytne na požiadanie vášmu zamestnávateľovi aj vám ako tzv. posudzovanej osobe.
Lekársky posudok vydaný špecializovaným pracoviskom: Ak nejde o sporné či nejednoznačné alebo obzvlášť zložité prípady, môže špecializované pracovisko už v tejto etape do 30 dní od prijatia odborného stanoviska rozhodnúť o povahe poškodenia vášho zdravia. Urobí tak formou lekárskeho posudku:
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre žiadateľov o invalidný dôchodok
V sporných, nejednoznačných či obzvlášť zložitých prípadoch sa lekársky posudok vypracuje až v lehote 30 dní od prijatia stanoviska regionálnej alebo celoslovenskej komisie.
Rozhodovanie regionálnej komisie: V sporných alebo nejednoznačných prípadoch postupuje špecializované pracovisko posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania:
Ide o komisie zriadené v univerzitných nemocniciach (Bratislava, Košice, Martin), pričom rozhoduje tá z nich, ktorá má sídlo najbližšie k miestu vášho pracoviska. Stanovisko regionálnej komisie musí byť vypracované najneskôr v lehote 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Následne je postúpené špecializovanému pracovisku, pre ktoré sú závery regionálnej komisie záväzné.
V najzložitejších prípadoch sa prípad dostáva až pred celoslovenskú komisiu: V obzvlášť zložitých prípadoch postupuje špecializované pracovisko prípad Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania. Celoslovenskej komisii je zároveň zverené aj:
Celoslovenská komisia vypracuje stanovisko najneskôr do 60 dní od prijatia žiadosti. Po vypracovaní stanovisko postúpi špecializovanému pracovisku, ktoré musí jej závery rešpektovať.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovský SIPO sprievodca
V prípade nespokojnosti je možné opätovné posudzovanie zdravotného stavu: Ak so záverom lekárskeho posudku nesúhlasíte vy (pretože vám choroba z povolania nebola uznaná) alebo s ním naopak nesúhlasí váš zamestnávateľ (lebo vám choroba z povolania bola uznaná), umožňuje zákon aj opätovné posúdenie prípadu. Vykonáva sa na základe písomnej žiadosti podanej celoslovenskej komisii do 60 dní od prijatia lekárskeho posudku. Revízia je vylúčená, ak už celoslovenská komisia prípad posudzovala. Celoslovenská komisia vo veci rozhodne do 60 dní od prijatia žiadosti. Jej stanovisko sa zasiela špecializovanému pracovisku. Ak sa jej názor líši od pôvodného stanoviska špecializovaného pracoviska, premietne sa jej rozhodnutie do nového lekárskeho posudku vydaného do 30 dní.
Ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania, má nárok na:
Zamestnávateľ má voči zamestnancom niekoľko povinností:
Prevencia je najdôležitejšia. Hlavný dôraz pri prevencii chorôb z povolania musí byť sústredený na technické úpravy pracoviska a zmeny technológií, teda najmä na technické opatrenia, ktoré vedú k obmedzeniu výskytu zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí, ak je to možné.
Ak sa nepodarí technologickými ani technickými opatreniami eliminovať pôsobenie nežiaducich účinkov na zdravie zamestnancov, treba organizovať prácu takým spôsobom, aby sa znížila expozícia zamestnancov zdraviu škodlivým faktorom na najnižšiu možnú mieru a aby neboli prekročené limity alebo kritériá na ochranu zdravia, ktoré sú určené pre jednotlivé faktory v pracovnom prostredí. Možno to dosiahnuť napr. striedaním zamestnancov pri výkone práce, zaraďovaním prestávok v práci a obmedzením času výkonu práce v takomto zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
Okrem opatrení kolektívnej a individuálnej ochrany je jedným z najúčinnejších opatrení zameraných na zlepšenie ochrany zdravia konkrétnych zamestnancov výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, prostredníctvom ktorých možno včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu súvisiace s prácou a zabrániť tak vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou.
V prevencii profesionálnych ochorení má významný vplyv aj informovanosť zamestnancov o zdravotných rizikách pri práci a o účinnej ochrane pred nimi, ale aj ich edukácia v oblasti zdravého životného štýlu a vykonávania voľnočasových aktivít podporujúcich celkovú regeneráciu organizmu.