
Život prináša nepredvídateľné situácie a zabezpečenie príjmu v prípade zdravotných komplikácií je kľúčové. Tento článok sa zameriava na problematiku výpočtu výšky invalidného dôchodku zo Spojeného kráľovstva (UK), pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a ich prepojenie s legislatívou EÚ. Okrem toho sa dotkneme aj dobrovoľného sociálneho poistenia na Slovensku ako možnosti zabezpečenia sa pred neočakávanými udalosťami.
Pojem "nezaopatrený rodinný príslušník" je definovaný v slovenskom zákone č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, konkrétne v §3 ods.2. Podľa tohto zákona ide o osoby, ktoré sú v určitom momente považované za závislé od inej osoby, najčastejšie ide o:
Základnou podmienkou pre zaradenie medzi nezaopatrených rodinných príslušníkov je, že posudzovaná osoba nevykonáva zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy. Ak je osoba posúdená ako nezaopatrený rodinný príslušník, odvodzuje si právo na vecné dávky (zdravotnú starostlivosť) od osoby, od ktorej je závislá.
Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby, ktorá z dôvodu výkonu činnosti (zamestnanec, SZČO) alebo poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je dôležité mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, ktoré sa môžu líšiť od podmienok na Slovensku.
Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsku alebo Spojenom kráľovstve, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte.
Prečítajte si tiež: Denný vymeriavací základ a nemocenské
Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená automatický nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Pri posudzovaní skutočného bydliska v dotknutom štáte zohráva kľúčovú úlohu inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu o posúdenie skutočného bydliska.
Občan sa môže zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Dobrovoľné poistenie slúži na zabezpečenie príjmu počas obdobia, keď občan nemôže pracovať z dôvodu choroby, úrazu alebo inej neočakávanej životnej situácie. Štát môže prispieť k zabezpečeniu príjmu napríklad počas materskej dovolenky, ale dobrovoľné poistenie je individuálna voľba.
Fyzická osoba sa môže dobrovoľne poistiť, ak dovŕšila vek 16 rokov a má trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).
Dobrovoľné sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zahŕňa:
Je dôležité poznamenať, že ak má občan príjem zo zamestnania alebo živnosti, nemôže sa dobrovoľne poistiť v nezamestnanosti, tzn. na dávku v nezamestnanosti nemá nárok.
Prečítajte si tiež: Dôchodky a rómska komunita
Sociálna poisťovňa ponúka aj päť balíkov, ktoré tvoria kombináciu rôznych druhov poistenia. Najčastejšie využívané sú:
Jednotlivé balíky nie sú určené pre každého. Napríklad, ak je niekto zamestnaný, nemôže sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Prihlášku na dobrovoľné poistenie je potrebné podať elektronicky alebo osobne v pobočke Sociálnej poisťovne. Poistenie vzniká odo dňa uvedeného v prihláške, najskôr však odo dňa podania prihlášky. Ak sa prihlásite napr. 8. augusta 2024, poistenie vznikne najskôr 8. augusta 2024. Na prihlásenie slúži tlačivo "Registračný list FO - prihláška". Odhlásenie sa vykonáva prostredníctvom tlačiva "Registračný list FO - odhláška".
Dobrovoľné poistenie zaniká napríklad pri nezaplatení poistného za dva po sebe nasledujúce mesiace.
Výška poistného závisí od vymeriavacieho základu a sadzby poistenia, ktorá je uvedená v ďalšej časti článku. Vymeriavací základ si určuje poistenec sám v rámci zákonom stanovených limitov. Poistné sa platí mesačne.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie dôchodku z DDS
Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa vždy mení k 1. januáru. Je dôležité si pravidelne kontrolovať aktuálne hodnoty, aby ste platili správnu sumu poistného.
Od 1. mája 2021 platia viaceré zmeny v zákone o sociálnom poistení:
Pre osoby, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na konci prechodného obdobia k 31.12.2020 a naďalej tam pracujú, sa v oblasti sociálneho zabezpečenia nič nemení. Ak takéto osoby ukončia zárobkovú činnosť v uvedenej oblasti a vrátia sa naspäť na Slovensko, uplatňuje sa na nich zákon o sociálnom poistení a koordinačné nariadenie.
Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. definuje kritériá pre posudzovanie závažnosti zdravotného postihnutia. Závažnosť sa určuje na základe štádia ochorenia, komplikácií a vplyvu na funkčné schopnosti. Medzi dôležité faktory patrí:
Pre určité ochorenia sú dôležité špecializované vyšetrenia (funkčné vyšetrenia, konziliárne vyšetrenia, reumatologické vyšetrenia, nefrologické vyšetrenia).
Rozhovor s J. Moravcom, vrchným expertom peňažného obehu, odhaľuje zaujímavé fakty o zlate na Slovensku. Zatiaľ čo dnes má Slovenská národná banka vo svojich rezervách necelých 20 ton zlata, v ére socializmu to bolo o 92 ton viac. Jedným zo zdrojov štátneho zlata bola za prvej republiky národná zbierka. V rámci prvej zbierkovej akcie na konci roku 1918 sa od ľudí zozbieralo okolo 270 kilogramov zlata. Pre predstavu, na konci roku 1920 mal bankový úrad asi 6,5 tony zlata. V roku 1935 sme mali asi 99,8 tony, čo bolo najväčšie množstvo, ktoré sme za prvej republiky mali. Výsledok tejto zbierky tak predstavoval asi štvrtinu percenta vtedajších zásob.
Zaujímavosťou je, že súčasťou zbierky na zlatý poklad boli aj mince zo striebra či iných kovov, ako medi, alebo papierové peniaze. Tieto predmety sa predávali a za získané finančné prostriedky sa nakupovalo zlato v podobe zliatkov. Šperky a klenoty s historickou hodnotou sa dali do múzeí a štát na účet Bankového úradu previedol peniaze.
V roku 1919 si Československo zaviedlo svoju vlastnú menu. V skutočnosti však výmena bankoviek za zlaté mince fungovala len v najbohatších štátoch sveta, ako boli Spojené štáty či Veľká Británia. Rakúsko-Uhorsko nezaviedlo zlatý štandard v jeho najčistejšej podobe. Jednalo sa tu v skutočnosti o takzvaný štandard zlatej devízy, kedy si občan mohol vymeniť vlastnú menu za takzvané zlaté devízy, čo boli papierové bankovky štátov, ktoré mali práve najčistejší zlatý štandard.
Rašín zaviedol korunu skutočne ako čisto papierovú menu. Vtedajší vyspelý svet ale smeroval k obnoveniu zlatých mien. Bankový úrad ministerstva financií, teda predchodca centrálnej banky, a neskôr sa Národná banka Československá usilovali o obnovenie zlatého štandardu, a preto sa snažili vytvoriť zlaté rezervy. Nikdy ale u nás klasický zlatý štandard nezačal fakticky existovať. V roku 1929 bol prijatý zákon, ktorým sa prijal modifikovaný zlatý štandard, a to v podobe meny zlatej devízy, respektíve tiež zlatého zliatku. Centrálna banka mala zvláštnym predpisom upraviť, kedy bude umožnená samotná zameniteľnosť. K tomu ale nikdy nedošlo, pretože tento zákon vyšiel doslova v predvečer svetovej hospodárskej krízy.
Štát zlato získaval rôznymi spôsobmi. Jednak išlo o pozostatok po centrálnej banke monarchie. To bolo asi 12 ton. Potom Bankový úrad odkupoval zlato priamo od tuzemských baní. V roku 1934 došlo k premene už spomenutých devízových bankoviek - dolárov alebo liber - na zlato. V roku 1934 bola vyhlásená takzvaná povinná ponuka zlata Národnej banke Československej. Až na výnimky v podobe držby šperkov či numizmatických zbierok nemohlo obyvateľstvo držať fyzické zlato. Tým republika získala asi tri tony. Najdôležitejším zdrojom však bol v 20. a 30. rokoch nákup zlata na voľnom trhu.
Po Mníchove zásoby českého zlata dramaticky klesli. Asi 88 ton zlata bolo skutočne v cudzine. Tri dni pre vzniku protektorátu prišiel do sídla centrálnej banky zástupca nemeckej okupačnej správy a úradníkov prinútil vydať príkaz na prevod zlata. Zároveň to ale bolo s prísľubom, že zostane účtovne napísané na Národnej banke pre Čechov a Moravu. To Nemci celú vojnu dodržali. Bolo vyčíslené, že sme kvôli Nemecku prišli o 41,6 tony zlata. Vedľa neho ale bolo ešte ďalších asi 27 ton zlata, ktoré bolo uložené v Bank of England. Toto zlato chcela okupačná moc tiež previesť na Ríšsku banku, ale Bank of England túto operáciu zablokovala.
V priebehu vojny bolo zlato použité exilovou vládou v Londýne na krytie nákladov spojených s vojnou. Po jej skončení Briti všetko vyúčtovali a časť vrátili, avšak v peniazoch. Československo tak prišlo nielen o zlato v prospech Nemecka, ale aj Veľkej Británie. Z celkového zlata, ktoré Nemecko po Európe ulúpilo, sa našla polovica. Takzvaná tripartitná komisia prijala rozhodnutie, že sa jednotlivé štáty uspokoja pomerným spôsobom. Z tých 41,6 tony sa nám priznalo 24 ton zlata. V roku 1948 sme získali šesť ton a zvyšných 18 ton sme mali dostať v splátkach. K tomu ale nedošlo, pretože po spustení železnej opony blokovali návrat zlata vlády USA a Veľkej Británie. Tie si totiž nárokovali finančnú kompenzáciu za znárodnenie a za poškodenie ekonomických záujmov svojich občanov a firiem. K dohode nakoniec došlo až v roku 1982, kedy sme zaplatili USA náhradu 80 miliónov dolárov a Veľkej Británii 24 miliónov liber. Následne 18. Od polovice 50. rokov až do konca 60. rokov naše zásoby masívne rástli. Už vtedy sa dostali na prvorepublikovú úroveň. Bohužiaľ my ale o tomto období nemáme archívne záznamy a nevieme, na základe čoho rástlo. Tá dokumentácia sa stratila.