Ako pomôcť dieťaťu prekonať rozvod rodičov

Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka a predstavuje náročné obdobie pre celú rodinu, najmä pre deti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako dieťaťu pomôcť pred, počas a po rozvode, s dôrazom na psychologické aspekty a praktické rady pre rodičov. Cieľom je minimalizovať negatívne dopady rozvodu na psychiku dieťaťa a zabezpečiť jeho zdravý vývoj aj v tejto zložitej situácii.

Rodina a jej narušenie rozvodom

Rodina je základnou bunkou spoločnosti, kde sa dieťa učí láske, vzájomnému rešpektu a spolužitiu. Poskytuje mu pocit bezpečia, pohody a vytvára atmosféru pokoja, kde je možné zdieľať príjemné aj nepríjemné pocity. Vytvára najvhodnejšie podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj detí.

Narušenie tejto pohody rozvodom má obrovský vplyv na emočné prežívanie dieťaťa. Existuje len veľmi malé percento detí, ktoré by rozvod rodičov negatívne nezasiahol. Niektoré sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život. Nie je však potrebné podliehať prílišnemu pesimizmu a beznádeji, pretože existujú aj účinné cesty, ako zmierniť deťom ich bolesť a obmedziť negatívny dopad rozvodu na ich psychiku.

Rozvod ako stresujúca udalosť

Rozvod sa radí medzi najstresovejšie udalosti v živote človeka a ovplyvňuje všetkých členov rodiny. Je preto potrebné hľadať spôsoby, ako eliminovať nepriaznivé dopady na deti i dospelých. Rozvod má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a veľmi dôležité aspekty psychologické. V našich podmienkach nie je rozvod ojedinelým javom, ba práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín sa drží na vysokej úrovni.

Tri fázy rozpadu manželstva

1. Manželský/rodinný nesúlad.
2. Manželský/rodinný rozvrat. Ide už o podstatnejšie ovplyvnenie jednej zo základných rodinných funkcií - emočnej, ekonomickej, výchovnej.
3. Rozvod. Je formálnym právnym ukončením manželského vzťahu dvoch jedincov, krajným riešením v procese rozvratu manželstva.

Dve roviny rozvodu: partnerská a rodičovská

V rovine rozvodu existujú dve roviny: partnerská a rodičovská. Pre rodičov je rozvod emočnou záťažou, pri ktorej sa musia vysporiadať s ukončením vzťahu. Druhou rovinou je rodičovská, kde sa rodičia zaoberajú prežívaním detí a hľadaním modelu ďalšieho fungovania rodiny. Oddelenie týchto dvoch oblastí je často problematické, nakoľko rodičia niekedy nedokážu ovládnuť vzájomné pocity a tie priamo vplývajú na deti.

Prečítajte si tiež: Zvládanie rozvodu: Praktické tipy

Psychorozvod: emočná rovina rozchodu

Samotný rozvod manželstva má právnu rovinu, kedy prebieha súdny proces. Zo psychologického pohľadu je však kľúčová emočná rovina, teda zvládnutie rozchodu na emočnej úrovni, vtedy hovoríme o psychorozvode.

Ako hovoriť s deťmi o rozvode

Dôležité je deti v tejto oblasti nevynechať. Mnoho rodičov si myslí, že tým, že deti sú malé, tak nechápu, čo sa deje, a netreba ich tým zaťažovať. To je ale veľmi rizikové a prináša to v neskoršom veku veľké problémy v psychickom prežívaní detí a vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi.

Rozhovor ako základ

Na začiatok sa odporúča s deťmi o situácii porozprávať a vysvetliť im, čo sa deje a aké zmeny nastanú. Je potrebné začleniť informácie o ďalšom bývaní a spôsobe starostlivosti o deti, tiež je dôležité vytvoriť priestor na ich otázky a zodpovedať ich. Rodičia by sa na takýto rozhovor mali spoločne pripraviť, aby boli v odpovediach jednotní. Tiež nie je vhodné, aby počas rozhovoru došlo k vzájomnému obviňovaniu a špecifikácii dôvodov rozvodu. Deťom stačí vedieť, že je to ich spoločné rodičovské rozhodnutie, ktoré neovplyvní vzťah rodičov k deťom a mať ubezpečenie, že navždy ostanú pre ne mamou a otcom.

Pravidlá rozhovoru s dieťaťom o rozvode

• Pravdivosť: Neklamte, nezahmlievajte, buďte úprimní.
• Spolu: Oznámte to dieťaťu spoločne.
• Ubezpečenie: Uistite dieťa, že nie je vinníkom rozvodu.
• Rodičovská rola: Zdôraznite, že aj keď prestávate byť partnermi, stále ste rodičia.
• Zmeny: Načrtnite, ako bude život po rozvode vyzerať, a snažte sa minimalizovať zmeny.

Otvorená a úprimná komunikácia

Nejaký univerzálny návod na oznámenie rozvodu dieťaťu neexistuje. Dôležité je uvedomiť si, že dieťa má právo vedieť pravdu, aj keď je veľmi bolestivá. Pri rozhovore, kde by ste mali byť určite obaja, skúste využívať príklady z okolia. Môžete popísať vaše emócie, ktoré prežívate.

Čas a priestor pre rozhovor

Dajte si na takýto rozhovor čas. Dbajte na to, aby ste neboli časovo obmedzení, aby ste obaja dokázali dieťaťu poskytnúť potrebnú oporu. Stále im opakujte, že neprídu ani o jedného z vás. Deťom postupne hovorte, čo sa zmení v ich živote. Popíšte im, čo ich bude čakať. Tak sa budú cítiť viac istejšie a budú vám viac dôverovať. Dôležité je aj deti aktívne počúvať. Odpovedať na každú jednu otázku, ktorú vám môžu klásť.

Prečítajte si tiež: Umiestnenie blízkeho do domova: Ako sa vyrovnať so smútkom

Emocionálna podpora a pochopenie

Čakajte rôzne emócie, to je v poriadku. Deti si musia svoje emócie odžiť a tak následne spracovať. Pomáhajte im pri tom tak, že ich budete ubezpečovať, že ste s nimi.

Odstránenie pocitu viny

Často sa u detí stáva, že pociťujú sami vinu za to, čo sa medzi vami stalo. V tomto prípade im to nedovoľte a neustálym opakovaním im vysvetľujte a ubezpečujte, že to je len medzi dospelými.

Dobro detí na prvom mieste

Veľmi dôležité je aj to ako váš život bude prebiehať po rozvode. S manželom by vám malo ísť v prvom rade o dobro detí. Pre nich je otec veľmi dôležitá osoba, ktorá by sa o nich mala starať aj po odchode z domu.

Vysvetlenie situácie

Dajte si záležať, aby ste sa počas rozhovoru vyhli vzájomnému obviňovaniu s partnerom a prejavom hnevu. Rozhovor by mal byť čo najviac pokojný a bez silných emócií, nech je to akokoľvek náročné. Deťom nemusíte (a ani to nie je vhodné) vysvetľovať veci do detailov, ale skúste im citlivo vysvetliť, prečo ste sa pre rozvod rozhodli. Je lepšie rozprávať za oboch ako pár - teda napríklad: „Už spolu nie sme šťastní. Viac sa hádame, ako si rozumieme. Snažili sme sa pracovať na našom manželstve, ale zdá sa, že nie sme schopní to zvládnuť a rozhodli sme sa ísť každý svojou cestou.“ Vyhnite sa obviňovaniu toho druhého, neukazujte prstom a skúste v mene lásky k svojim deťom prekonať pokušenie povedať deťom pravdu o ich otcovi alebo matke.

Informácie o bývaní

Keď sa manželstvo končí, len malé percento párov zostáva žiť spoločne v jednom byte či dome. Vo väčšine prípadov prichádza na rad sťahovanie jedného z manželov. Deťom treba povedať, kto zostane žiť vo vašej domácnosti a kto sa bude sťahovať a samozrejme, s kým budú deti. Tiež sa porozprávajte o tom, ako často budú deti vídať ocka či mamu podľa toho, kto odchádza a s kým deti zostávajú. Pre deti je dôležité, aby si mohli zachovať kvalitný vzťah s oboma rodičmi, aj keď nebude rodina žiť pohromade.

Prečítajte si tiež: Ako sa vyrovnať s rozvodom

Prijatie emócií

Buďte pripravení na ich smútok, plač, možno hnev či výbuchy zlosti. Dajte im najavo, že ich emócie sú v poriadku, že je v poriadku cítiť hnev či smútok a prejaviť ho a že časom sa veci upokoja a všetko bude ľahšie. Buďte tam pre svoje deti a buďte obaja empatickí. Deťom bude trvať rôzne dlho, kým túto novú informáciu spracujú a prispôsobia sa jej. Počas tohto obdobia môžu byť u detí rôzne prejavy zlosti, zmeny nálad a podobne.

Priestor pre otázky

Na záver nechajte priestor pre otázky vašich detí a snažte sa odpovedať úprimne a jasne. Ak neviete na nejakú otázku odpovedať s istotou, povedzte, že zatiaľ nie ste si istí. Ubezpečte vaše deti, že sa môžu kedykoľvek na vás obrátiť s ďalšími otázkami, ktoré prirodzene vyplynú z novej situácie.

Ďalšia starostlivosť o deti po rozvode

Rodičia si potrebujú premyslieť, ako budú ďalej zabezpečovať starostlivosť o deti. Niekedy je vhodné si rôzne modely vyskúšať. Pri tom, aký model sa zvolí, sa odporúča zohľadniť vek resp. vývinové obdobie a s ním súvisiace aktuálne vývinové potreby dieťaťa, možnosti rodičov zabezpečovať starostlivosť, ich vzájomnú komunikáciu a ideálne aj zachovanie škôlky/školy/rovesníckeho prostredia.

Najčastejšie modely starostlivosti o deti

1. Dieťa zverené jednému rodičovi a neupravený styk s druhým rodičom (napr. Dieťa je zverené matke a s otcom sa stretáva podľa toho ako sa otec s matkou dohodnú).
2. Dieťa zverené jednému rodičovi a upravený styk s druhým rodičom (napr. Dieťa zverené matke a s otcom sa stretáva každý párny víkend a každú stredu v nepárnom týždni).
3. Dieťa zverené do striedavej starostlivosti (napr. týždeň u matky a týždeň u otca).

Konzultácia s odborníkom

Treba spomenúť, že každej rodine vyhovuje niečo iné, preto je vhodné zvážiť viaceré možnosti a prihliadať predovšetkým na to, čo je v najlepšom záujme detí. Pre tieto situácie je možné a vhodné poradiť sa s kolíznym opatrovníkom, ktorý vstupuje do súdneho procesu rozvodu ako zastupujúci vaše dieťa alebo deti. Okrem toho vám môže odporučiť poradenstvo psychológa, ktorý sa špecializuje práve na tieto situácie týkajúce sa manželov, partnerov, rodiny ale aj jednotlivca. Táto pomoc je bezplatná a môže byť využitá aj z vlastnej iniciatívy. To znamená, že ak aj prechádzate rozchodom, ktorý sa nerieši súdnou cestou, môžete využiť toto poradenstvo. Psychológov nájdete na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny pod referátom poradensko - psychologických služieb.

Psychologické účinky rozvodu na deti

Psychologické účinky rozvodu na deti závisia od toho, ako stresujúci pre ne rozvod bol. Prvý rok po rozvode je najťažší, deti bojujú so strachom, hnevom, úzkosťou a nedôverou. Väčšina detí si postupne zvykne na zmeny a prispôsobí sa novým rodinným zvykom, ale niektoré sa nikdy nevrátia do normálu.

Čo deti premýšľajú po rozvode

• Malé deti: Nerozumejú, prečo musia žiť v dvoch domovoch a boja sa, že ich rodičia prestanú milovať.
• Staršie deti: Obávajú sa, že kvôli nim došlo k rozvodu.
• Tínedžeri: Hnevajú sa na rodičov za rozpad rodiny.

Stres súvisiaci s rozvodom

Rozvod často znamená stratu každodenného kontaktu s jedným rodičom, čo ovplyvňuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti môžu cítiť slabšie puto k otcovi. Rozvod ovplyvňuje aj vzťah dieťaťa s rodičom, s ktorým žije v jednej domácnosti.

Sprievodné javy rozvodu

Pre niektoré deti sú sprievodné javy rozvodu väčšou záťažou ako samotný rozchod rodičov. Môže to byť zmena školy, sťahovanie sa do nového domova, život s osamelým rodičom, finančné problémy a materiálne podmienky.

Zmeny súvisiace s novými členmi domácnosti

Po rozvode často prichádza do rodiny nový člen domácnosti, napríklad nevlastný otec, mama, nevlastní súrodenci. Deti prežívajú neustále zmeny v dynamike svojej rodiny. Miera zlyhania pri druhých manželstvách je vyššia ako pri prvých, a tak veľa detí zažíva viacnásobné rozchody a rozvody.

Problémy v oblasti duševného zdravia a správania

Rozvod môže zvýšiť riziko psychických problémov u detí a dospievajúcich, ako sú poruchy prispôsobenia sa novej realite, problémy so správaním a kriminalita. Deti z rozvedených rodín môžu mať viac konfliktov so svojimi rovesníkmi a problémy s učením.

Ako zmierniť dopad rozvodu na dieťa

• Minimalizujte napätie v rodine: Intenzívny konflikt medzi rodičmi zvyšuje utrpenie detí.
• Nenúťte deti vyberať si: Nežiadajte deti, aby si vybrali, ktorého rodiča majú radšej.
• Udržiavajte prijateľné vzťahy: Pozitívna komunikácia a láskavosť rodičov pomáhajú deťom lepšie zvládnuť rozvodové konanie.
• Používajte dôslednú disciplínu: Stanovte si jednotné pravidlá, ktoré budete dodržiavať.
• Venujte dospievajúcim deťom zvýšenú pozornosť: Vaše dieťa v puberte bude potrebovať oveľa vyššiu pozornosť ako za normálnych okolností.
• Naučte dieťa pracovať s negatívnymi emóciami: Je dôležité vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť aj ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať.
• Pomôžte deťom cítiť sa bezpečne: Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.

Fázy prežívania rozvodu u detí

Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa reaguje na rozvod individuálne a prechádza rôznymi fázami prežívania. Tieto fázy môžu zahŕňať:

Hnev a popieranie

Deti sa prirodzene bránia psychickej bolesti rôznymi spôsobmi. Môžu predstierať ľahostajnosť a obviňovať rodičov alebo samých seba. Niekedy sa tvária, že sa ich rozvod nijako netýka a nemajú s tým problém. V tejto fáze je dôležité poskytnúť deťom priestor na vyjadrenie svojich emócií a ubezpečiť ich, že je v poriadku cítiť hnev a smútok.

Zlosť

Zlosť je prirodzenou reakciou na bolesť a úzkosti. V tejto fáze potrebujú deti veľa lásky a pochopenia, ktoré im treba ako rodič ponúkať. Je dôležité pomôcť deťom identifikovať a vyjadriť svoju zlosť konštruktívnym spôsobom, napríklad prostredníctvom športu, umenia alebo rozhovoru s dôveryhodnou osobou.

Smútok

Smútok je prirodzenou reakciou na rozvod rodičov. Tento smútok by mal samozrejme ustúpiť. Ak sa dieťa cíti izolované a môže nadobúdať ľahostajný postoj k veciam, je potrebné venovať mu zvýšenú pozornosť. Ak smútok u vášho dieťaťa pretrváva alebo sa zhoršuje, môže prerásť až do depresie. Depresia sa môže prejavovať pocitmi menejcennosti, bezmocnosti a beznádeje. V extrémnych prípadoch môže viesť až k myšlienkam na samovraždu alebo sebapoškodzovanie.

Strach

Deti sa môžu báť zmien, ktoré rozvod prinesie. Je dôležité, aby boli na očakávané zmeny vo vzťahu rodičov a chodu spoločnej domácnosti pripravené. Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.

Vplyv veku dieťaťa na prežívanie rozvodu

To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela.

Predškolský vek (2-6 rokov)

Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.

Starší školský vek a puberta (7-15 rokov)

Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým.

Adolescencia (16-19 rokov)

V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.

Rozvod a pohlavie dieťaťa

Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou.Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si…

10 zásad pre rodičov po rozvode

V nasledujúcich bodoch nájdete v stručnosti zhrnuté to najdôležitejšie, čo by vám i vašim deťom malo pomôcť vyrovnať sa s rozvodovou situáciou bez ujmy na duševnom zdraví, bez narušenia vzájomných vzťahov a bez dlhodobých negatívnych účinkov na budúci partnerský život vašich detí.

1. Porozumenie rozvodovej zmene v rodine: Pomáhajte dieťaťu, aby lepšie rozumelo tomu, čo sa okolo neho deje. Aby aspoň vo všeobecnosti vedelo, prečo ste sa začali k sebe inak správať a že to nemá s ním samým nič spoločné. V opačnom prípade zneistie a začne možno vyvíjať sebadeštruktívne fantázie o tom, že je na vine. informáciu o vašom rozvode mu poskytnite až vtedy, keď ste si skutočne istí, že ho zrealizujete. Ideálne je, ak ste schopní oznámiť túto zmenu dieťaťu spoločne. Ešte predtým mu vysvetlite, čo je rozvod. Nezabudnite mu porozprávať aj o tom, čo je láska, zoznámte ho s jej rôznymi podobami, s tým, ako sa ktorá prejavuje, prípadne aký rozdiel je medzi láskou partnerskou a rodičovskou. Dieťa má poznať pravý dôvod rozchodu rodičov. Dôležité je však, aby mu bol podaný šetrnou a "stráviteľnou" formou, na ktorej sa obaja rodičia vopred dohodnú.
2. Dôsledky rozvodu pre život dieťaťa: Zabezpečte, aby si vaše dieťa čím skôr vedelo predstaviť dôsledky vášho rozchodu pre jeho vlastný život a mohlo sa na ne postupne prispôsobovať. Predstava, ktorú mu budete vykresľovať by mala byť realistická a čo najkonkrétnejšia. Malo by napr. presne vedieť, v ktoré dni a hodiny bude s druhým rodičom, že ho obaja budú milovať tak ako predtým a či bude môcť žiť zhruba podobne ako dosiaľ a ako iné deti. Rozvod býva vo väčšine prípadov sprevádzaný rozdelením domova a znížením kontaktov s naopatrovníckym rodičom. Už tieto dve zmeny znamenajú pre dieťa nadmernú duševnú záťaž. Každá ďalšia zmena môže byť tou poslednou kvapkou, ktorou sa už prekročí hranica jeho schopnosti celú situáciu zvládať.
3. Rodičovské chápanie a hodnotenie rozvodu: Aby ste sa s rozvodom dobre vyrovnali je tiež dôležité, aký postoj k nemu zaujmete, ako si ho sami zadefinujete a ako ho budete hodnotiť. Ak si budete pripadať len ako obeť, ak rozvod budete chápať ako definitívny koniec akýchkoľvek vzťahov s manželským partnerom, ako totálnu deštrukciu rodiny, budete ho vy i vaše deti zvládať len ťažko. Oveľa ľahšie sa na rozvodovú a porozvodovú situáciu prispôsobujú tí ľudia, ktorí ju chápu ako jednu zo životných úloh a dokážu význam rozvodu pre seba i svoje deti prerámcovať do optimistickejšej podoby. Berú rozvod napr. ako novú možnosť lepšie a uspokojujúcejšie si usporiadať život. Alebo ho chápu ako premenu pôvodnej rodiny na rodinu s dvomi domovami pre deti. Bývalé manželské puto nestrihajú raz navždy, snažia sa ho skôr "párať", aby ho na zostávajúcej "nitke" prebudovali na vzájomný spolurodičovský vzťah o ktorý sa budú môcť ďalej opierať spolu so svojimi deťmi.
4. Na čo majú byť rozvodoví rodičia pripravení: Sú deti, ktoré začnú smútiť alebo javia najrôznejšie psychogénne podmienené telesné ťažkosti už dávnejšie pred rozvodom, keď sa manželský vzťah rodičov ešte len začína rozpadať. Iné zas smutnú realitu jednoducho popierajú ešte aj po rozvode a tvária sa, akoby sa ich to celé ani netýkalo. Zato pri prvej nasledujúcej drobnej strate sú schopné duševne sa "zrútiť". Sú deti, ktoré klesnú na predchádzajúcu vývinovú úroveň, začnú maznavo hovoriť, pomočovať sa, mať záchvaty zlosti, či predstierať chorobu. Alebo sa zhoršia v učení a prestanú celkom rešpektovať rodičov i učiteľov a vyvádzajú veci, ktoré by ich predtým ani nenapadli. Akoby chceli nevedomky strhnúť pozornosť rodičov na seba a vo výchovných starostiach ich znova spojiť.
5. Ako prežívajú rozvod deti rôzneho veku: Predškoláci majú tendenciu obviňovať seba z manželských problémov rodičov. Deti mladšieho školského veku obvykle prežívajú smútok a plačú. Deti nad osem až deväť rokov sa na rodičov hnevajú a striedavo pripisujú zodpovednosť za rozvod raz jednému, po čase druhému rodičovi.
6. Čo dieťa v rozvodovej situácii od rodiča potrebuje: Lásku, podporu a istotu. Udržanie pôvodnej kvality vzťahu. Opätovné vysvetľovanie rozvodu a jeho dôsledkov - ak sa dieťa pýta. Podporu rovesníckych vzťahov a záujmovej činnosti. Ponechajt dieťaťu jeho vlastnú identitu, nepripisujte mu vlastné city, nežiadajte od neho, aby malo k druhému rodičovi taký istý vzťah ako vy sami. Dovoľte mu, aby nadobúdalo s druhým rodičom vlastné skúsenosti, utváralo si s ním vlastný vzťah.
7. Čo majú rodičia zakázane: Pretrvávajúce hádky a vzájomné napádania rodičov dieťaťu škodia. Nemusíte ho zato držať v skleníkovom prostredí. Pre jeho budúci život môže byť užitočné, keď zistí, že konflikty sú prirodzenou súčasťou života. Pravda za predpokladu, že mu vlastným správaním predvediete ako sa dajú konštruktívne riešiť. Sústavne druhého rodiča kritizovať a zhadzovať, znamená poskytovať dieťaťu nevhodný vzor správania a ubližovať mu. Nikto vás nenahovára, aby ste bývalého manžela idealizovali. Pokojne môžete dieťa informovať, čo vidíte ako prednosti a čo ako nedostatky druhého rodiča. V tomto zmysle by ste mali hovoriť pred ním aj o sebe. Pre dieťa je dôležité, aby malo realistický pohľad na oboch rodičov. Ak sa neopatrovnícky rodič nezaujíma o dieťa, netajte to pred ním, ale pomôžte mu to uniesť. Vysvetlite mu, že takýto rodič nie je celkom v poriadku a dovoľte mu žialiť vo vašej náruči. Utešujte ho a dajte mu nádej, že sa mu to v živote, napríklad, v niečom inom iste vynahradí. Robiť z dieťaťa sprostredkovateľa a vyzvedača, degradovať ho na nástroj pomsty, by bolo určite pod vašu úroveň. Nerobte z návštev u dieťaťa a ani so stretnutí s ním sviatok. Vaše dieťa potrebuje, aby sa kontakty s vami čo najviac podobali na každodenné rodinné situácie. Výnimočné stretnutia ho vytrhávajú z citového pokoja a narušujú jeho duševnú rovnováhu.
8. Vedieť sa obetovať neznamená obetovať seba: Nevykupujte sa z pocitov viny tým, že sa vzdáte vlastných potrieb a nárokov na život. Máte právo aj na lásku, oddych a čas bez dieťaťa. Vaše dieťa potrebuje spokojného rodiča. Neznamená to ale, že by ste ho mali kontaktovať s každou začínajúcou známosťou.
9. Rozvod ako príležitosť odovzdať dieťaťu vzor zvládania nadmernej záťaže: Ak dokážete vidieť vaše rozvodové útrapy aj vo svetle tohoto zmyslu, budú sa vám ľahšie znášať. Takýto spôsob nazerania môže byť najúčinnejším liekom na vaše pocity viny. Keď sa vám už nepodarilo udržať pre dieťa stabilnú rodinu, máte možnosť mu poskytnúť aj v tejto situácii pre život niečo cenné.
10. Aj rozvodová rodina zostáva rodinou, aj rozvodoví rodičia môžu zostať dobrými rodičmi: Dlhodobé výskumné sledovania ukázali, že deti z nízkokonfliktného rozvodu sa v dospelosti v žiadnych významných parametroch nelíšili od detí zo šťastných úplných rodín, na rozdiel od detí z vysokokonfliktných úplných i rozvodových rodín. Preto, ak sa už rozvodu nemôžete vyhnúť, urobte všetko preto, aby bol nízkokonfliktný a vaše dieťa dostalo počas neho od vás čo najväčšiu podporu.

tags: #ako #pomôcť #dieťaťu #prekonať #rozvod #rodičov