Odchodné pre starostov: Podmienky a súvislosti

Tento článok komplexne rozoberá problematiku odchodného pre starostov obcí na Slovensku, s prihliadnutím na ich špecifické postavenie a súvisiace právne predpisy. Okrem toho sa dotýka aj ďalších otázok týkajúcich sa fungovania obce, pracovnej neschopnosti starostu a iných zamestnaneckých benefitov.

Nárok starostu na odchodné a jubilejnú odmenu

Otázka nároku starostu na odchodné je komplexná a závisí od viacerých faktorov. V prípade, že starostka je už štyri volebné obdobia uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky a po skončení volebného obdobia odchádza priamo na dôchodok bez návratu na pôvodné miesto, vzniká otázka, či má nárok na odchodné z titulu funkcie starostu.

Podľa Zákonníka práce, odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku. Ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Mesačník Účtovníctvo ROPO a Obcí č. 2/2011 uvádza, že starosta nárok na odchodné nemá, ak počas výkonu funkcie starostu nadobudol nárok na starobný dôchodok.

Čo sa týka nároku na jubilejnú odmenu, je potrebné vychádzať z vyššej kolektívnej zmluvy pre zamestnancov verejnej správy. Táto zmluva upravuje podmienky poskytovania jubilejných odmien pri dožití 50, resp. 60 rokov života. Je potrebné preskúmať, či sa táto kolektívna zmluva vzťahuje aj na starostov obcí a aké sú presné podmienky pre vznik nároku na túto odmenu.

Prečítajte si tiež: Všetko o osobitnom príspevku

Pracovná neschopnosť starostu a zastupovanie

V prípade, že starosta obce bude práceneschopný z dôvodu operácie kolena a jeho neprítomnosť v práci bude trvať približne 2 mesiace, vzniká otázka jeho spôsobilosti na výkon funkcie. Zástupca starostu bude v tomto období zabezpečovať bežný chod činnosti obce.

Pre výkon miestnej samosprávy je bytostne dôležité, aby obec mala fungujúce orgány, akými sú starosta obce a obecné zastupiteľstvo. Obec, ktorá po vykonaní dvoch po sebe idúcich volieb do orgánov samosprávy obcí nemá obecné zastupiteľstvo ani starostu obce, je nefunkčnou obcou.

Zástupca starostu pripravuje program zasadnutí obecného zastupiteľstva, vypracúva a rozposiela poslancom obecného zastupiteľstva podklady k bodom programu a pozvánky na zasadnutia obecného zastupiteľstva. Tieto činnosti sú v súlade s písomným poverením zástupcu starostu obce. V určitom rozsahu má poverenie na zastupovanie, avšak nie na všetky úkony.

Otázka, či môže starosta obce doma počas pracovnej neschopnosti alebo vychádzky podpísať rozhodnutie obce alebo kúpnu zmluvu obce, je právne sporná. Je potrebné zohľadniť rozsah jeho pracovnej neschopnosti a schopnosť vykonávať úkony spojené s výkonom funkcie starostu. V prípade pochybností je vhodné konzultovať túto otázku s právnikom.

Záloha na stravovanie pre zamestnancov

Spoločnosť sa pýta, či môže vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti.

Prečítajte si tiež: Výplata invalidného dôchodku

Je to možné a správne z hľadiska legislatívy?

Pomoc rodinného príslušníka bez zmluvy

Konateľ spoločnosti s.r.o. požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu. Je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov… Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem?

Výpočet daňového bonusu

Žiadosť o radu pri výpočte daňového bonusu u zamestnanca s hrubou mzdou 2 617 Eur na 3 deti do 15 rokov za mesiac január 2025.

Odstupné a odchodné: Rozdiely a nároky

V súvislosti so skončením pracovného pomeru vznikajú zamestnancom v prípadoch upravených Zákonníkom práce nároky na odstupné a odchodné. Pre niektoré skupiny zamestnancov tieto nároky upravujú osobitné predpisy. Odstupné a odchodné sú kategórie, ktoré môžu byť predmetom výhodnejšej úpravy v kolektívnych zmluvách.

Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Poskytovanie odstupného vychádza z predpokladu, že ak bol pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na neurčitý čas, potom pri predčasnom skončení uvádzaného pracovného pomeru patrí zamestnancovi finančná kompenzácia. Odstupné je teda satisfakcia poskytovaná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa za to, že pracovný pomer sa skončí skôr, ako sa predpokladalo.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok: Kedy dostanem peniaze?

Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na poberanie dôchodku, pričom ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odstupné ani odchodné sa nepovažujú za mzdu. Odstupné na rozdiel od odchodného môže zamestnanec v priebehu svojej pracovnej činnosti dostať aj viac ráz, zatiaľ čo odchodné patrí zamestnancovi iba raz.

Pri výpočte odstupného aj odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca na pracovnoprávne účely upraveného v § 134 Zákonníka práce.

Nárok na odstupné

Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. z organizačných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. v § 63 ods. 1 písm. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.

Výška odstupného závisí od počtu rokov trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa. V súlade s § 76 ods. 2 ZP iná výška odstupného patrí zamestnancovi, ak z rovnakých dôvodov skončil pracovný pomer dohodou. V takomto prípade, ak jeho pracovný pomer trval menej ako dva roky, patrí mu odstupné v sume jeho priemerného mesačného zárobku.

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť (§ 76 ods. Z tohto dôvodu § 76 ods. Podľa § 76 ods.

V súlade s § 231 ZP kolektívna zmluva upravuje okrem iného aj mzdové podmienky výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis (ak to tieto výslovne nezakazujú alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť). Z uvedeného vyplýva, že Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odstupného. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, resp.

Zamestnancovi vzniká povinnosť vrátiť odstupné, prípadne jeho pomernú časť, ak nastúpi po skončení pracovného pomeru opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak (§ 76 ods. Spôsob výplaty odstupného si zamestnávateľ s uvoľňovaným pracovníkom dohodnú. Inak platí postup upravený v § 76 ods.

Nárok na odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zákonník práce upravuje odchodné v § 76a. V zmysle ods. Pri skončení pracovného pomeru, ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, a to na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení (§ 76a ods. Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Povinnosť poskytnúť zamestnancovi odchodné nevzniká pri okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 68 ods.

Osobitné kategórie zamestnancov

Právnu úpravu odstupného a odchodného obsahujú aj iné zákony týkajúce sa osobitných kategórií zamestnancov, napríklad štátnych zamestnancov (§ 53 a § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 13b zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov), policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov (§ 33 až § 35 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), sudcov (§ 21 ods. 2 až 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), prokurátorov (§ 125 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a súdnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov).

Účtovanie odstupného a odchodného

Podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“), sa odstupné a odchodné vyplácané v zákonnej výške účtuje na ťarchu účtu 527 - Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 - Zamestnanci a 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Odstupné a odchodné poskytované nad rámec zákonných predpisov sa účtuje na ťarchu účtu 528 - Ostatné sociálne náklady. Na odstupné vytvárajú zamestnávatelia rezervy podľa § 19 ods. 7 písm.

Daňové hľadisko

Z pohľadu dane z príjmov patrí odstupné a odchodné vyplatené zamestnávateľom medzi príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, t. j. medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. V súlade s § 5 ods. 2 zákona sú takýmito príjmami bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Zdanenie zabezpečí zamestnávateľ preddavkovým spôsobom v zmysle § 35 zákona rovnako ako v prípade pravidelnej mzdy vyplácanej zamestnancovi.

Pokiaľ zamestnávateľ vypláca odstupné a odchodné spolu s poslednou vyplatenou mzdou, zahrnie ho do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v príslušnom mesiaci. Ak mal zamestnanec podpísané vyhlásenie a pri odchode zo zamestnania ho nezrušil, uplatní mu zamestnávateľ nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, príp.

Odvody na sociálne a zdravotné poistenie

Do vymeriavacieho základu zamestnancov pre účely odvodu poistného na sociálne poistenie sa zahŕňa aj zamestnancovi vyplatené odstupné a odchodné, ako to vyplýva z § 138 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Rovnako to platí aj pre účely platenia poistného na zdravotné poistenie s výnimkou odchodného podľa zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého sa poistné na zdravotné poistenie neplatí [§ 13, § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.

Príklady z praxe

Príklad 1: Spätné priznanie starobného dôchodku

Zamestnanec požiada v roku 2014 o spätné priznanie starobného dôchodku od 1. februára 2014. Zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. Za jún bude zamestnancovi vyplatená len mzda, so zamestnávateľom sa dohodne na vyplatení odstupného a odchodného vo výplatnom termíne za august 2014. Zamestnávateľ zdaní mzdu za jún preddavkovým spôsobom. Odstupné a odchodné v úhrne zdaní tiež preddavkovým spôsobom. Zo zdaniteľnej mzdy vypočíta zamestnávateľ preddavok na daň. Po skončení zdaňovacieho obdobia musí byť príjem zo závislej činnosti vysporiadaný, ak je za rok 2014 vyšší ako 1 901,67 eura (§ 32 ods.

Príklad 2: Priznanie predčasného starobného dôchodku

Zamestnanec bol od júna 2012 práceneschopný, do konca januára 2013 podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie a k 31. 5. 2013 skončil pracovný pomer. Iný zdaniteľný príjem v roku 2013 nemal (nemocenské je od dane oslobodené). Od októbra bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok. V súlade s § 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov môže zamestnanec požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov do 15. februára 2014. Pretože zamestnanec nebol poberateľom predčasného starobného dôchodku od 1. V ročnom zúčtovaní vykonanom zamestnávateľom po uplatnení nezdaniteľnej časti vyjde zamestnancovi preplatok, ktorý vráti zamestnávateľ najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl 2014. Vzhľadom na výšku zdaniteľných príjmov by zamestnanec nemusel vysporiadavať svoju daňovú povinnosť za rok 2013, pretože podľa § 46a zákona o dani z príjmov sa daň nevyrubí a neplatí, ak zdaniteľné príjmy za rok 2013 nepresiahli sumu 1 867,97 eura.

Príklad 3: Vrátenie odstupného

Zamestnanec ukončil pracovný pomer 31. 12. 2013 a vo výplate za december 2013 mu bolo vyplatené 9-mesačné odstupné. Od 1. 7. 2014 bude pracovník opätovne prijatý do pracovného pomeru a v septembri vráti 3-mesačné odstupné. Odstupné bolo zahrnuté do základu dane v roku 2013 a zamestnávateľ vybral preddavok na daň v súlade s platnými predpismi tohto zdaňovacieho obdobia. O sumu vráteného odstupného sa zníži čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti vypočítaný podľa § 5 ods. Zamestnávateľ vrátené odstupné daňovo vysporiada v priebehu tohto zdaňovacieho obdobia, resp.

Príklad 4: Odstupné z garančného fondu

Zamestnancovi bolo vyplatené odstupné za dva mesiace z garančného fondu, keďže jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopným. Dávka z garančného poistenia je oslobodená od dane podľa § 9 ods. 2 písm. Výška poistného a preddavku na daň sú len fiktívne sumy, ktoré sa uplatňujú pri výpočte dávky, v skutočnosti nie sú odvedené.

Príklad 5: Odstupné na základe rozhodnutia súdu a úroky z omeškania

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi odstupné na základe rozhodnutia súdu. Zamestnancovi boli súčasne priznané úroky z omeškania z dlžnej sumy. Priznané úroky z omeškania sú príjmom oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 2 písm.

tags: #ako #sa #vypláca #odchodné #starostom #podmienky