
Úmrtie blízkeho je vždy ťažká životná situácia. Okrem smútku a ľútosti je potrebné riešiť aj formálne záležitosti, ako je dedičské konanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako uplatniť dedičský podiel na Slovensku, od dedenia zo zákona a zo závetu až po riešenie špecifických situácií, ako sú spory medzi dedičmi, vydedenie a dodatočne objavený majetok.
Slovenský právny systém rozlišuje dva hlavné spôsoby dedenia: zo zákona a zo závetu.
Je možné, aby sa v dedičskom konaní dedilo z oboch dedičských titulov, teda zo zákona aj zo závetu. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom.
Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín, ktoré dedia v stanovenom poradí:
Ak nededí nikto zo žiadnej z týchto skupín, dedičstvo pripadne štátu (odúmrť).
Prečítajte si tiež: Všetko o rekreačnom príspevku
Závet je dôležitý dokument, ktorý umožňuje poručiteľovi ovplyvniť, ako bude jeho majetok rozdelený po smrti.
Občiansky zákonník uznáva tri formy závetu:
Závet je obmedzený právami neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloleté deti musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali zo zákona, a plnoleté deti aspoň polovicu svojho zákonného podielu. Ak závet nerešpektuje tieto práva, je v tejto časti neplatný, pokiaľ nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
So svojím majetkom môže poručiteľ naložiť tak, ako uzná za vhodné, a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu. Vynechať zo závetu ale podľa zákona nemôže potomkov (pokiaľ ich nevydedil). Napríklad ak zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 150-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy, pretože všetci traja dedičia patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom. Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou naložiť inak. Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 50-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 25-tisíc eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spolu sumu 75-tisíc eur. Ak však poručiteľ tak neurobí a jedného z neopomenuteľných dedičov, teda jedno z detí, prípadne obe, opomenie, závet sa nestáva automatický neplatným.
Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Vlastnoručne vytvorený závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre dotované pobyty
Dedičské konanie je súdny proces, ktorého cieľom je prejednať dedičstvo a rozhodnúť o tom, kto a v akom pomere ho zdedí.
Dedičské konanie začína príslušný súd aj bez návrhu, len čo sa dozvie o tom, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Súd poverí notára, aby ako súdny komisár samostatne konal a rozhodoval v konaní o dedičstve.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Musí to urobiť do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o tejto možnosti poučený. Odmietnutie dedičstva je neodvolateľné a vzťahuje sa na celý majetok, vrátane prípadných dlhov.
Ak sa súdnemu komisárovi v konaní nepodarí zistiť existencia osoby, príp. sa síce podarí zistiť jej existencia, avšak táto osoba sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a súdnemu komisárovi sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí zistiť iná adresa pobytu domnelého dediča, príp. sa tento zdržiava v zahraničí a jeho adresa nie je známa, kedy môže súdny komisár využiť inštitút tzv. dediča na neznámom mieste. V prípade, že sa s osobou z niektorého z vyššie uvedených dôvodov v dedičskom konaní nekonalo ako s účastníkom neznamená to, že by táto osoba strácala svoje dedičské právo.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a daňový bonus na manželku
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy poručiteľa, vykoná sa dodatočné konanie o dedičstve. Návrh na dodatočné konanie môže podať dedič, súd, notár, štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy.
Dedičské konanie môže byť komplikované a viesť k sporom medzi dedičmi. Nasledujúce časti sa venujú riešeniu niektorých sporných situácií.
Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve.
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak na to existujú zákonné dôvody. Dôvody na vydedenie sú taxatívne vymenované v Občianskom zákonníku a musia byť v listine o vydedení presne uvedené. Napríklad, ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, alebo o poručiteľa neprejavuje trvalý záujem.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Pri dedení zo závetu sa toto započítanie nerobí automaticky. Urobí sa len vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 Občianskeho zákonníka (teda neopomenuteľnému dedičovi) neodôvodnene zvýhodnený.
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom.
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva.
Ak sa dedí orná pôda v extraviláne, platí ust. § 23 zákona č. 180/1995 Zb.z. "(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. (2) Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.