
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdaňovaní dôchodkov v Rakúsku z pohľadu slovenského občana, s dôrazom na špecifiká daňovej rezidencie, povinnosti priznávania príjmov a uplatňovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
Daňová rezidencia je kľúčový pojem, ktorý určuje rozsah daňovej povinnosti. Rozlišujeme tri základné kategórie daňovníkov:
Ak je osoba považovaná za daňového rezidenta dvoch štátov (konflikt dvojitej rezidencie), je potrebné tento konflikt rozriešiť uplatnením rozhraničovacích kritérií, ako sú:
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2024 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2024 presiahli sumu 2 823,24 eura. Lehota na podanie daňového priznania je 31. marca nasledujúceho roka. Túto lehotu je možné predĺžiť na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane.
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v Rakúsku, sa riadi Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 48/1979 Zb.) a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).
Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém
Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v Rakúsku u rakúskeho zamestnávateľa, príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v Rakúsku, štáte skutočného výkonu činnosti. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v Rakúsku zdaňuje Rakúsko, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.
Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v Rakúsku v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v Rakúsku kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v Rakúsku je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v Rakúsku nemá umiestnenú stálu prevádzkareň.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v Rakúsku sa riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v Rakúsku podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.
Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy, z tohto dôvodu aj príjem z predaja nehnuteľnosti resp. príjmy z prenájmu nehnuteľnosti. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v Rakúsku presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.
Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch
Ak rezident SR dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v Rakúsku, tieto príjmy môžu byť zdanené v Rakúsku (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Rakúska je metóda zápočtu dane.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR obdržal výhru alebo cenu z Rakúska, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 171/2005 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v Rakúsku (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v Rakúsku), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR. Podľa zmluvy s Rakúskom úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja (v Rakúsku). Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov.
Ak rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) z Rakúska, pri ich zdaňovaní sa postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Zdaňovanie dividend a výška sadzby dane je v zmluvách vymedzená v článku "Dividendy". Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. rakúskej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.
Podľa Zmluvy s Rakúskom má Rakúska republika právo na zdanenie tohto príjmu (dividend), daň však nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend. Podmienkou, aby sa uplatnila limitovaná sadzba dane podľa zmluvy, je preukázanie rezidencie daňovníka v SR.
Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie
Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov, čo znamená, že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmom fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti, z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov. V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v Rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11.000 eur. V tom prípade sa musia v rakúskom daňovom priznaní uvádzať aj príjmy zo Slovenska a iných krajín EU. V prípade obmedzenej daňovej povinnosti má fyzická osoba v Rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2.000 eur a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v Rakúsku.
Slováci s rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradzovaní do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Tí nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť.
U Slovákov pracujúcich v Rakúsku ako zamestnanci, sa musí žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť v rámci podania daňového priznania prostredníctvom na to určeného formuláru. K tomu ale musia byť aj splnené podmienky podľa §1 Ods.4 EstG 1988. Podmienky sú: minimálne 90% z celkový príjmov musia byť dosiahnuté v Rakúsku, prípadne príjem z iných štátov nesmie prevyšovať sumu 11.000 eur. Príjmy z krajiny trvalého bydliska sa dokladujú na formulári E9, ktorý je na stiahnutie na stránke rakúskeho finančného úradu a potvrdzuje ho daňový úrad na Slovensku.
Príjmy z iných krajín ako aj príjmy vyplatené ako napr. nemocenské dávky dosiahnuté na Slovensku sa musia uvádzať v rakúskom daňovom priznaní resp. v prílohách na to určených. Hlavne u Slovákov pracujúcich v Rakúsku na zamestnanecký pomer sa tieto príjmy dôsledne kontrolujú finančným úradom a to oveľa častejšie ako v minulosti, keďže zamestnanci majú možnosť dosiahnuť často veľmi vysoké daňové preplatky.
Živnostníci si nemocenské dávky ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za prijem z podnikania. Keďže si daňovník znižuje základ dane o poistné, príjmy dosiahnuté na základe toho poistenia sa v Rakúsku považujú za príjem z podnikania.
Keďže v Rakúsku podliehajú zdaneniu aj prímy, ktoré na Slovensku zdaneniu nepodliehajú, ľahko sa prehliadne skutočnosť, kedy už vznikne povinnosť podávania daňového priznania. V prípade dôchodku sa jedná o príjem zo závislého pomeru t.z. ako zo zamestnania. V prípade, že daňovník poberá prímy podliehajúce dani (zamestnanci, dôchodcovia) a popri tom ma iné príjmy napr. zo živnosti, je dôležité sledovať celkovú výšku príjmov. To znamená, že ak súčet dôchodku a príjmu zo živnosti za kalendárny rok presiahne sumu 12.000 Eur, vnikne daňovníkovi povinnosť podať daňové priznanie. Zo živnosti sa berie do úvahy čistý príjem t.z. príjem po odrátaní výdavkov na podnikanie, ale pred odrátaním nezdaniteľných položiek na deti napr.
Na základe zmluvy zo dňa 12. februára 1979 medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia sa penzie a podobné platy vyplácané z dôvodu skoršieho zamestnania osobe, ktorá má bydlisko v niektorom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť iba v tomto štáte (výnimky sa nevzťahujú na bežné dôchodky). To znamená, že slovenské dôchodky sú v Rakúsku vyňaté zo zdanenia. Žiaľ bolo už zopár prípadov zdanenia slovenských dôchodkov v Rakúsku.
Ak je rezidentovi SR vyplácaný starobný dôchodok, tento príjem je ako dávka zo sociálneho poistenia (aj z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu) v SR oslobodený od dane. Príjmy oslobodené od dane sa neuvádzajú v daňovom priznaní. Dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia sú oslobodené od dane, aj keď plynú z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu zo zahraničia.
Pri zdaňovaní príjmov zo zahraničia, vrátane Rakúska, sa uplatňujú metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia. Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Rakúska je metóda zápočtu dane.