Ako funguje zmluva v jazykových školách: Komplexný prehľad

Pracovná zmluva v jazykovej škole je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pracovnej zmluvy v kontexte jazykových škôl, od jej vzniku a povinných náležitostí až po možnosti jej zmeny a ukončenia. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku pre zamestnávateľov aj zamestnancov.

Vznik pracovného pomeru a pracovná zmluva

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Pracovný pomer ako zmluvný vzťah predpokladá, že obsah pracovnej zmluvy je tvorený vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorými sú zamestnávateľ a zamestnanec. V praxi tomu tak vždy nie je. Dôvodom je skutočnosť, že zamestnanec je v postavení slabšej zmluvnej strany. Toto postavenie vyplýva z pozície zamestnávateľa, ktorý disponuje voľným pracovným miestom a zamestnanca, ktorý je spravidla len jedným z viacerých vhodných uchádzačov o prácu. V praxi sa tak často stáva, že zamestnanec len prijíma podmienky predostreté zamestnávateľom v pracovnej zmluve. Dôležitým aspektom pracovného pomeru ako zmluvného vzťahu je aj skutočnosť, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len so súhlasom oboch zmluvných strán, t. j.

Povinné náležitosti pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva musí obsahovať určité povinné náležitosti, ktoré sú stanovené Zákonníkom práce. Medzi tieto náležitosti patria:

• Identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca: Po novom Zákonník práce vyslovene upravuje, že pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V tomto prípade ide len o formálnu zmenu, lebo identifikačné údaje, resp. označenie zamestnanca a zamestnávateľa bolo aj doteraz samozrejmosťou pri uzatváraní pracovných zmlúv. Pri identifikačných údajoch zamestnávateľa netreba zabúdať, že v prípade škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity je zamestnávateľom zriaďovateľ.
• Druh práce: Druh práce nemožno zamieňať s pracovnou náplňou. Pracovná náplň nie je povinným dokumentom. Pracovná náplň nemusí vyplývať len zo samostatného dokumentu označeného ako pracovná náplň, ale konkrétne povinnosti zamestnanca môžu vyplývať z vnútorných predpisov podľa druhu práce, ktorý zamestnanec vykonáva. Stručná charakteristika druhu práce v prostredí škôl a školských zariadení vyplýva z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov. V pracovnej zmluve môžu byť uvedené dva druhy práce kumulatívne (napr. školník a vodič) alebo môžu byť vykonávané dva druhy práce na základe dvoch pracovných pomerov. V tomto prípade platí, že zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.
• Miesto výkonu práce: Pri zadefinovaní miesta výkonu práce treba zohľadňovať konkrétne pomery školy alebo školského zariadenia (organizačné zložky, elokované pracoviská atď.). V pracovnej zmluve možno uviesť aj viac miest výkonu práce.
• Deň nástupu do práce: Dohodnutý deň nástupu do práce je dňom kedy vzniká pracovný pomer. Tento deň je dôležitý aj vo vzťahu k niektorým povinnostiam zamestnávateľa.
• Mzdové podmienky: Pre školy a školské zariadenia, ktoré pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“) platí ustanovenie § 4 ods. 7 uvedeného zákona, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy. V praxi zamestnávatelia označujú dokument, ktorým zamestnancovi oznamujú plat ako oznámenie o výške a zložení funkčného platu alebo platový dekrét. Ak škola alebo školské zariadenie nepostupujú pri odmeňovaní zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., tak podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sú aj mzdové podmienky. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

Ďalšie dohodnuté podmienky a informácie

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či ďalšie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo ich zamestnancovi poskytne formou písomnej informácie. Ak budú tieto ďalšie podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, možno ich v budúcnosti meniť len formou dodatku k pracovnej zmluve, čo vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Ak zamestnávateľ poskytol vyššie uvedené podmienky prostredníctvom písomnej informácie, je povinný pri zmene týchto pracovných podmienok a podmienok zamestnávania poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania a o zmenených údajoch bez zbytočného odkladu, najneskôr však v deň nadobudnutia účinnosti zmeny.

Zákonník práce upravuje aj formu poskytovania písomných informácií. Ak ide o informáciu, ktorá sa podľa pracovnoprávnych predpisov poskytuje v písomnej forme, zamestnávateľ poskytuje túto informáciu zamestnancovi v listinnej podobe. Zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak Zákonník práce alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vo vzťahu k pracovným pomerom, ktoré vznikli pred účinnosťou novely Zákonníka práce, nie je potrebné spätne plniť informačnú povinnosť zamestnávateľa. V týchto prípadoch je zamestnávateľ povinný informačnú povinnosť plniť jedine vtedy, ak zamestnanec o tieto údaje požiada a ak mu zamestnávateľ tieto údaje už neposkytol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2022.

Prečítajte si tiež: Ako funguje doprava seniorov?

Pracovný pomer na dobu určitú a neurčitú

Pracovný pomer možno uzavrieť na neurčitý čas alebo na dobu určitú. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Ak má byť pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, musí byť v pracovnej zmluve určená aj doba trvania pracovného pomeru. Doba trvania pracovného pomeru nemusí byť v pracovnej zmluve vyjadrená len konkrétnym dátumom, ale aj iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.

Kratší pracovný čas

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. V súvislosti s pracovným pomerom na dobu určitú a s pracovným pomerom na kratší pracovný čas priniesla novela Zákonníka práce novú povinnosť pre zamestnávateľov. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov a ktorému uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá, na jeho žiadosť o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas alebo na ustanovený týždenný pracovný čas poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti; to sa vzťahuje aj na každú ďalšiu žiadosť zamestnanca podanú najskôr po uplynutí 12 mesiacov od podania predchádzajúcej žiadosti.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu. Novinkou v zmysle novely Zákonníka práce je, že skúšobná doba pri pracovnom pomere na dobu určitú nesmie byť dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Stále však platí, že maximálna dĺžka skúšobnej doby je 3 mesiace, resp.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Dohody sa môžu uzatvárať takmer na všetky pracovné činnosti. Výnimkou sú iba tie z nich, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Práve na tzv. autorskú zmluvu pracujú aj niektorí študenti. Či už prispievajú do časopisov a novín alebo pracujú ako lektori v jazykových školách a kurzoch, predmetom ich činnosti je vytvorenie diela. Autorský zákon určuje, že dielo musí mať literárny, umelecký alebo vedecký charakter a zároveň musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti. Laickým označením autorská zmluva sa v podstate rozumie zmluva o vytvorení diela v spojení s licenčnou zmluvou. Rovnako ako každá iná zmluva, aj táto musí spĺňať zákonné náležitosti, inak je neplatná. Treba si uvedomiť, že ide o dve zmluvy v jednej. Prvou je samotná zmluva o vytvorení diela, kde sa autor zaväzuje osobne vytvoriť dielo za určitú odmenu pre objednávateľa. Autorskou zmluvou však na objednávateľa neprechádzajú majetkové práva, ale len vlastnícke práva k dielu. Na tento účel sa uzatvára licenčná zmluva, prostredníctvom nej dáva autor súhlas na použitie diela. Zmluva musí mať vždy písomnú formu, rovnako musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje. V jej ustanoveniach nesmie chýbať ani odmena za poskytnutie licencie alebo spôsob jej určenia. Ak nie je vyslovene určené, že ide o bezodplatnú zmluvu, musí obsahovať výšku odmeny pre autora.

Daňové povinnosti pri autorských zmluvách

Daňová povinnosť sa vzťahuje rovnako aj na študentov, ktorí pracujú na základe autorskej zmluvy. Príjmy z týchto zmlúv spadajú pod príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Pri zmluve o dielo vám objednávateľ vyplatí celú sumu, zníženú iba o zrážku dvoch percent do umeleckého fondu. Príjem si musíte potom zdaniť sami. V prípade, že pre objednávateľa pracujete dlhšie obdobie, môže vám mesačne z odmeny odvádzať preddavky na daň z príjmov. Odmenu zo zmluvy o dielo si fakturujete. Daňový úrad môžete požiadať o vydanie daňového identifikačného čísla. Daňové priznanie si musíte podať sami, vypracovanie však nie je zložité. Ak neviete k príjmom preukázať výdavky, stačí si uplatniť paušálne výdavky vo výške štyridsať percent. To platí iba vtedy, keď sa príjmy z autorskej zmluvy nekombinujú s príjmami zo živnosti a vediete účtovníctvo s uplatnením skutočných nákladov.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na bývanie od ŽSR?

Financovanie jazykových škôl

Na základe platnej právnej úpravy sú orgány územnej samosprávy povinné zabezpečiť financovanie originálnych školských kompetencií - základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení vo svojej územnej pôsobnosti. Do rozpočtov orgánov územnej samosprávy na tento účel plynie výnos z dane z príjmov v súlade so zákonom č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výnos dane z príjmov rozdeľuje a poukazuje orgánom územnej samosprávy daňový úrad podľa kritérií, ktoré sú ustanovené vládou Slovenskej republiky v jej nariadení č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.

Rozdeľovanie výnosu dane z príjmov obciam

Podľa § 2 nariadenia č. 668/2004 Z. z. sa prideľuje obciam podiel na výnose dane z príjmov nasledovne:

• 23 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru.
• 32 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru.
• 40 % podľa počtu žiakov, detí a poslucháčov škôl a školských zariadení zisteného zberom údajov podľa § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. a prepočítaného príslušným koeficientom uvedeným v prílohe č. 3 nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z.
• 5 % podľa počtu obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru.

Podiel obce na výnose dane z príjmov sa vypočítava mesačne podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4 nariadenia č. 668/2004 Z. z.

Rozdeľovanie výnosu dane z príjmov samosprávnym krajom

Podľa § 3 nariadenia č. 668/2004 Z. z. sa prideľuje samosprávnym krajom podiel na výnose dane z príjmov nasledovne:

• 15 % podľa počtu obyvateľov samosprávneho kraja s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru.
• 15 % podľa počtu obyvateľov samosprávneho kraja vo veku pätnásť až osemnásť rokov s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru.
• 32 % podľa počtu obyvateľov samosprávneho kraja, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru.
• 9 % podľa obrátenej hustoty obyvateľstva samosprávneho kraja s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru.
• 20 % podľa dĺžky ciest II. triedy a III. triedy vo vlastníctve samosprávneho kraja k 1. januáru.

Podiel samosprávneho kraja na výnose dane z príjmov sa vypočítava mesačne podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 5 nariadenia č. 668/2004 Z. z.

Prečítajte si tiež: Aktuálne informácie o príspevku ČSOB

Zber údajov o počte žiakov a detí

Pre zabezpečenie spravodlivého spôsobu rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok sa v súlade s § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. zbierajú údaje o počte žiakov, detí a poslucháčov škôl a školských zariadení v územnej pôsobnosti obce k 15. septembru začínajúceho školského roka.

Podľa § 7a ods. 1 až 5 zákona č. 597/2003 Z. z. sa zbierajú údaje o:

• žiakov základnej umeleckej školy v individuálnej forme vzdelávania a v skupinovej forme vzdelávania od piatich rokov veku do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru.
• detí materskej školy podľa stavu k 15. septembru.
• poslucháčov jazykovej školy vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 25 rokov veku podľa stavu k 15. septembru.
• detí v špeciálnych výchovných zariadeniach podľa skutočného priemerného denného počtu detí v predchádzajúcom školskom roku; v novovzniknutých špeciálnych výchovných zariadeniach detí podľa stavu k 15. septembru.
• detí v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pri zdravotníckom zariadení podľa skutočného priemerného denného počtu detí v predchádzajúcom školskom roku; v novovzniknutých materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pri zdravotníckom zariadení detí podľa stavu k 15. septembru.
• detí v školských kluboch detí pri zdravotníckom zariadení podľa skutočného priemerného denného počtu detí v predchádzajúcom školskom roku; v novovzniknutých školských kluboch detí pri zdravotníckom zariadení detí podľa stavu k 15. septembru.
• žiakov v školských kluboch detí z nultého až piateho ročníka základnej školy podľa stavu k 15. septembru.
• detí školských internátov z materských škôl, materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základných škôl, základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, päťročných gymnázií, osemročných gymnázií a osemročných konzervatórií podľa stavu k 15. septembru.
• všetkých žiakov základných škôl, základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, päťročných gymnázií, osemročných gymnázií a osemročných konzervatórií podľa stavu k 15. septembru.
• všetkých žiakov základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa stavu k 15. septembru.
• žiakov základných škôl podľa stavu k 15. septembru.
• detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole podľa stavu k 15. septembru.

Odstúpenie od zmluvy a ochrana spotrebiteľa

Všeobecné obchodné podmienky (VOP) upravujú právne vzťahy, ktoré nie sú upravené zákonom č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákonom č. 40/1964 Zb. Ak bola zmluva uzatvorená na diaľku (napr. online), spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy jednoznačným vyhlásením. Poskytovateľ bezodkladne po doručení odstúpenia potvrdí spotrebiteľovi jeho prijatie na trvanlivom médiu (napr. e-mailom).

tags: #ako #funguje #zmluva #v #jazykových #školách