Ako úspešne napadnúť neplatnosť zmluvy: Podmienky a postupy

Článok sa zaoberá právnymi možnosťami, ako sa úspešne súdnou cestou domáhať neplatnosti kúpnych a nájomných zmlúv, ktoré obce uzatvárajú v súvislosti s majetkom obce. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o relevantných právnych predpisoch, judikatúre a praktických aspektoch žalovania neplatnosti zmluvy.

Dve základné právne situácie

V kontexte žalovania neplatnosti zmluvy týkajúcej sa obecného majetku rozlišujeme dve základné právne situácie:

1. Prípad, keď žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem.
2. Prípad, keď žalobca musí preukazovať naliehavý právny záujem.

Právny rámec

Právna úprava zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“) sa v tomto prípade aplikuje v nadväznosti na Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na krátku dobu účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016 sa v príspevku aplikuje komparatívna metóda s Občianskym súdnym poriadkom účinným do 30. júna 2016.

Súčasná zákonná úprava nakladania s majetkom obce

Súčasná zákonná úprava nakladania s majetkom obce obsiahnutá v zákone o majetku obcí je prísna. Rigidnosť zákonnej úpravy nakladania s majetkom obce spočíva v kogentnom stanovení prípustných foriem zmluvného prevodu vlastníctva a užívania obecného majetku v podobe numerus clausus (uzavretého počtu prípustných foriem, t. j. žiadne iné formy neexistujú, sú neprípustné, resp. Obce nerešpektujú najmä možné (numerus clausus) zákonné spôsoby (formy) prevodu a prenájmu majetku obce a kogentne predpísané procesy uskutočnenia jednotlivých spôsobov predaja alebo prenájmu majetku obce.

Dôsledkom je skutočnosť, že uzatvorené zmluvy k obecnému majetku, pri ktorých nebola dodržaná niektorá z predpísaných možných foriem (spôsobov) nakladania s majetkom obce sú contra legem, t. j. ako odporujúce zákonu sú absolútne neplatné podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v z. n. p. Neplatnosť kúpnej alebo nájomnej zmluvy však musí konštatovať súd.

Prečítajte si tiež: Civilný spor a neplatná zmluva

Aktívna procesná legitimácia podľa § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí

V súvislosti so sprísnením režimu nakladania s majetkom obce novelou č. 258/2009 Z. z. Podľa § 9b ods. Podľa § 9b ods. Takáto fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt - žalobca - nemusí preukázať v súdnom konaní naliehavý právny záujem (t. V oblasti uplatňovania aktívnej procesnej legitimácie podľa § 9b ods.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 41C/238/2012 z 23. októbra 2013

Podľa rozhodnutia súdu: „V niektorých prípadoch sám právny poriadok priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa ten-ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie práva alebo dôsledkov existencie (neexistencie) určitej právnej skutočnosti. Ak túto možnosť zákon pripúšťa, procesný predpoklad spočívajúci v povinnosti preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu nemožno vyžadovať. Jedným z takýchto právnych predpisov je aj zákon o majetku obcí, keď v jeho ustanovení § 9b dal každej osobe, ktorá má trvalý pobyt v obci, právo domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu obce spočívajúceho v prevode majetku obce na tretiu osobu ako jednej podmienky, pri súčasnom splnení ďalších podmienok. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je osobou s trvalým bydliskom v meste B. Podmienok na podanie žaloby podľa § 9b zákona o majetku obcí, ktoré musia byť splnené súčasne, je však viac, okrem iných musí ísť o úkon prevodu majetku obcou. Prevod je právny úkon, ktorého výsledkom je, že vec nadobúda nový vlastník a pôvodný vlastník vlastníctvo stráca. V prípade nájmu veci jej vlastník vlastníctvo nestráca, ale len odovzdáva zmluvnej protistrane jedno z jeho oprávnení, ktoré patria k subjektívnemu vlastníckemu právu, a to vec dočasne užívať. Keďže predmetom určenia neplatnosti v prejednávanej veci bola práve nájomná zmluva, nie sú splnené podmienky na odvodenie oprávnenia navrhovateľa domáhať sa takéhoto určenia cez ustanovenie § 9b zákona o majetku obcí. Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt a na veci zároveň nemá naliehavý právny záujem, sa postupom podľa § 9b zákona o majetku obcí nemôže žalobou domáhať neplatnosti nájomnej zmluvy (ako zmluvy oprávňujúcej na užívanie veci), ale len zmluvy o prevode vlastníctva obce (t. j.

Civilný sporový poriadok a žaloby o určenie

Nová právna úprava zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v z. n. Právna úprava účinná do 30. júna 2016: Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Právna úprava účinná od 1. júla 2016: Podľa účinnej právnej úpravy sa možno určenia platnosti, resp. neplatnosti kúpnych zmlúv a nájomných zmlúv domáhať žalobou podanou podľa § 137 písm. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy žaloby tohto typu bolo možné podať s poukazom na § 80 písm.

Zmeny v prístupe k určovacím žalobám

Relevantné sú dôvody vypustenia formulácie „právny vzťah“ z ustanovenia upravujúceho žaloby o určenie. Prima facie (na prvý pohľad) ustanovenie § 137 písm. c) CSP v celom rozsahu preberá dovtedajšiu právnu úpravu podľa § 80 písm. c) OSP. Takáto jednoducho vnímaná kontinuita právnej úpravy žalôb o určenie by umožnila v súdnej praxi aplikáciu doterajšej (takmer konštantnej) judikatúry v otázke preukazovania naliehavého právneho záujmu. Takémuto aplikačnému prístupu však bráni terminologický a účelový rozdiel použitých výrazových prostriedkov v úprave CSP a OSP. Gramatický a teleologický výklad § 137 písm.

Nová koncepcia žalôb podľa § 137 CSP

Nová koncepcia žalôb podľa ustanovenia § 137 CSP spočíva v rozlišovaní klasickej určovacej žaloby podľa písm. c) a žaloby o určenie inej právnej skutočnosti podľa písm. Podľa dôvodovej správy k § 137 písm. c) CSP: „Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. Účelom novej právnej úpravy je teda odlišné vnímanie určovacích žalôb, a tým stanovenie nových podmienok ich úspešnosti. Dikcia § 137 písm. c) CSP: „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je…“, má priamy vplyv na znenie žalobného návrhu (petitu), ktoré má byť odlišné od formulácie používanej za účinnosti OSP.

Prečítajte si tiež: Spotrebiteľská zmluva a jej neplatnosť

Naliehavý právny záujem a jeho preukazovanie

Najdôležitejšou podmienkou aplikácie § 137 písm. Posudzovanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je však za obdobie doterajšej krátkej účinnosti CSP sporné. Dôvodom je rôznorodý prístup súdov k aplikácii § 137 písm. Právny úkon je právnou skutočnosťou. Ak možno žalovať o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. Aplikácii ustanovenia § 137 písm. d) CSP na žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy alebo nájomnej zmluvy, resp. žaloby o určenie všeobecne bráni formulácia predmetného ustanovenia in fine (v závere). Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP možno žalovať o určenie právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa dôvodovej správy k CSP medzi osobitné predpisy patrí napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., zákon č. 527/2002 Z. z.

Aplikácia § 137 písm. c) CSP

Pre úspešné podanie žaloby o určenie neplatnosti kúpnej alebo nájomnej zmluvy je potrebné v celom rozsahu aplikovať ustanovenie § 137 písm. Pod § 137 písm. Vzhľadom na demonštratívny (príkladný) výpočet žalobných návrhov podľa § 137 CSP, súdy majú pri žalobe o neplatnosť právneho úkonu skúmať preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení analogicky, ako to vyžaduje § 137 písm. Takýto výklad a následná aplikácia ustanovenia § 137 písm. c) CSP kladie zvýšené nároky na žalobcu týkajúce sa kvalifikovaného žalobného návrhu.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu

Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na právny úkon sa hľadí, ako by nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj ex officio (bez návrhu) (Rozhodnutie NR SR sp.zn. Rozhodnutie súdu, ktorým by sa rozhodlo len o niektorých právach vyplývajúcich z právneho vzťahu, nie o všetkých, by bolo problematické z hľadiska jeho následnej vykonateľnosti. Nález ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. marca 2011).

Judikatúra a naliehavý právny záujem

Najvyšší súd svoje závery o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení oprel o neexistujúce skutkové zistenia. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter. Jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

Nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje alebo len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2006 z 1. februára 2007.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením poistnej zmluvy

Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou preventívnym návrhom, u ktorého sa viac než u návrhov (žalôb) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho prípustnosť. Za účinnosti OSP súdna prax za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) OSP považovala aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. Rovnako ako podľa CSP, tak aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy OSP mala prednosť žaloba o určenie práva pred žalobou o určenie neplatnosti zmluvy, resp.

Správne má byť podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, t. Rozhodnutie o neplatnosti nájomnej zmluvy alebo o existencii/neexistencii užívacieho práva totiž nebude znamenať pre žalobcu prínos a zlepšenie jeho postavenia vo vzťahu k žalovanému do času, kým nedôjde k navráteniu veci do pôvodného stavu, t. j.

Aplikácia CSP na konania začaté pred jeho účinnosťou

Novú právnu úpravu prípustnosti žalôb podľa § 137 v Civilnom sporovom poriadku je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 CSP aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, ak nie je v CSP uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 CSP ). Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP).

U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.

Táto právna úprava však nebola v čase podania žaloby účinná; súd musí úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 , 4 Cdo 17/2019 a 5 Obo 12/2018).

Príklady z praxe a judikatúry

Súdna prax pozná rozhodovanie žalôb o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy (por. napr. 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. októbra 2018, č. k. 17C/112/2015-707 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy č. Q. zo dňa 20.08.2010 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „NFP“), uzatvorenej podľa zákona č. 528/2008 Z. z. ako výsledok podanej žiadosti o poskytnutí NFP, a to listom žalovaného č. 1.1.

Čo je to naliehavý právny záujem?

V zmysle ust. § 137 písm. Aby ste si vedeli predstaviť na príklade, čo je to naliehavý právny záujem, tak asi najčastejším prípadom je situácia, ak na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti je uvedený niekto iný, hoci vlastníkom nehnuteľnosti ste vy. V žalobe na súde budete tvrdiť, že ste vlastníkom nehnuteľnosti, hoci z listu vlastníctva to nevyplýva. Keďže je vaše právo ohrozené (vlastnícke právo) resp.

Uvedené zákonné ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. hovorí o podstate určovacej žaloby, ktorou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Špecifikom takejto žaloby je, že ju môže podať každý, kto má naliehavý právny záujem na takomto určení, to znamená, že aj ten komu v žalobe tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť každej určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Samozrejme nie je to jediná podmienka úspešnosti žaloby. V tomto ohľade sa už vyjadril aj Ústavný súdu SR v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II.

Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí. Ako bolo uvedené vyššie naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu.

Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. To sú napríklad prípady, kedy katastrálny odbor Okresného úradu zo zákona zapíše právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade verejnej listiny, ktorou môže byť v prípade aplikácie zákonnej nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj rozsudok o rozvode manželstva. V takomto prípade, nie je možné podať žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou by sa jeden z manželov domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko v tomto prípade spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už je, pričom zosúladenie skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností je možné vykonať aj inak ako podaním žaloby.

Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Ide napríklad o žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca má v takomto prípade naliehavý právny záujem na tom, aby bol zapísaný ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností, nakoľko bez takéhoto zápisu nie je oprávnený pozemok predať.

V prípade sporu o určenie toho, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva sa tiež skúma naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 198 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len “C.m.p.“) platí, že „ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd v dedičskom konaní len zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva sa na ne neprihliada.“ Súčasne v zmysle ust. § 212 ods. 1 C.m.p. platí, že nezaradenie sporného majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Takouto žalobou je práve určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p..

Naliehavý právny záujem bude spravidla daný vždy vtedy, ak vo veci nie je možné podať žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. V nadväznosti na uvedené žalobca naliehavý právny záujem na určení práva stratí, ak potom čo bola podaná určovacia žaloba, bola podaná aj žaloba na plnenie, pretože nastalo porušenie práva. Obdobné otázky môžu vyvstávať aj v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), kedy nie je namieste žalovať na určenie toho, že určitá vec patrí alebo nepatrí do masy BSM, keď je možné žalovať na splnenie povinnosti a to priamo podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Priamo v konaní o vyporiadanie BSM totiž súd posúdi otázku, či predmetné veci patria alebo nepatria do BSM ako predbežnú otázku. Preto by súd určovaciu žalobu v takomto prípade zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko vyhovujúce rozhodnutie by nevyriešilo obsah spornosti daného právneho vzťahu a po takomto konaní by nevyhnutne nasledovalo ďalšie konanie, t. j. konanie o vyporiadanie BSM. K týmto záverom dospel Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 27.06.2013, sp. Zn. 4 Co/91/2012, v ktorom sa vyslovil, že „ak už zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tak určenie, či nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd rieši ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie BSM.“ Uvedené skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 3Cdo/460/2013, podľa ktorého „sa naliehavý právny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania.

Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo zaväzuje podať určovaciu žalobu. Takýmto žalobami sú napríklad v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia osoba (niekto iný ako povinný) uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (žalovaným je v takomto prípade ten, kto v exekúcií vystupuje ako oprávnený) alebo v zmysle ust.

Odborná literatúra

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s. a Števček, M., Ficová, S., a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha. C. H. Beck, 2012, 800 s.

Príklad z praxe: Konanie o neplatnosť záložnej zmluvy

Dobrý deň, na súde už šesť rokov prebieha konanie o neplatnosť záložnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva. Sudca ma pri poslednom pojednávaní vyzval, aby som sa vyjadril, či mám naliehavý právny záujem. Nerozumiem tejto otázke, najmä po toľkých rokoch konania a keď spisový materiál obsahuje približne 700 strán.

Odpoveď: Dobrý deň, rozumiem, že situácia je pre Vás frustrujúca, najmä po tak dlhom trvaní konania. Sudca sa pýta na naliehavý právny záujem preto, lebo v sporoch o určenie vlastníckeho práva (napr. podľa § 137 a § 80 písm. c) Civilného sporového poriadku) musí žalobca preukázať, že má na určení vlastníckeho práva skutočný a aktuálny záujem, ktorý nie je možné uspokojiť iným spôsobom. Nestačí len teoretický záujem - musí ísť o situáciu, kde bez určenia vlastníctva hrozí reálna ujma alebo právna neistota. Nejde tu teda o to, že súdne konanie trvá už šesť rokov.

Váš naliehavý právny záujem by ste mali odôvodniť tým, že bez určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva ste v právnej neistote, napríklad nemôžete nakladať s nehnuteľnosťou, hrozí Vám exekúcia, alebo iné zásahy do Vašich práv. Citujeme z rozsudku KS Trenčín, č.k. " Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobkyňu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisov."

Odporúčam pripraviť stručné písomné vyjadrenie, kde jasne uvediete prečo je pre Vás dôležité, aby súd rozhodol o vlastníctve (napr.

Otázky a odpovede z právnej poradne

Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy

Otázka: Dobrý deň, rada by som sa opýtala, do akého obdobia môžem napadnúť kúpno-predajnú zmluvu na byt?

Odpoveď: Občiansky zákonník v ustanoveniach §§ 37 až 40 ustanovuje rôzne náležitosti, ktoré musí spĺňať každý právny úkon na to, aby bol platným. Ak nemá kúpna zmluva jednu z uvedených základných náležitostí platného právneho úkonu, ide o právny úkon absolútne neplatný, ktorý je neplatným od samého začiatku. Takýto právny úkon je neúčinným voči všetkým od samého začiatku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, to znamená, že každý, kto preukáže právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - vo Vašom prípade kúpnej zmluvy, sa môže kedykoľvek (bez časového obmedzenia) domáhať na súde určenia neplatnosti daného právneho úkonu. Ak sa plnilo na základe neplatnej kúpnej zmluvy (napr. sa zaplatila kúpna cena alebo došlo k odovzdaniu bytu, príp.

Nevyplatenie kúpnej ceny pri predaji domu

Otázka: Dobrý deň, rád by som sa opýtal ohľadom predaja domu. Bratovi v marci 2023 do dnešného dňa nebola vyplatená suma, na ktorej sme sa dohodli ústne, a nebola mi zaslaná ani kúpno-predajná zmluva, o ktorú som sa opakovane dožadoval. Už ho neviem ani kontaktovať, zablokoval si moje číslo a zatajuje sa. Na koho by som sa mal obrátiť a ako postupovať?

Odpoveď: Z otázky usudzujeme, že ste buď výlučným vlastníkom nehnuteľnosti alebo jej podielovým spoluvlastníkom. Uvádzame, že v zmysle ust. § 46 Občianskeho zákonníka zmluva ohľadom predaja nehnuteľnosti musí byť povinne zo zákona písomná. Citujeme ust. "(1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

#

tags: #ako #žalovať #neplatnosť #zmluvy #podmienky