
V súčasnosti sa v spoločnosti čoraz častejšie vyskytujú spory medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi, ktoré vyplývajú najmä z porušovania zmluvných záväzkov. Tieto spory sa často týkajú spotrebiteľských zmlúv a ich platnosti. V tomto článku sa zameriame na problematiku neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a možnosti riešenia sporov v civilnom sporovom konaní (CSP).
Okrem súdneho konania existujú aj alternatívne spôsoby riešenia sporov, na ktoré sa subjekty občianskoprávnych či obchodnoprávnych vzťahov môžu obrátiť. Jednou z možností je spotrebiteľské rozhodcovské konanie, ktoré je upravené zákonom č. 335/2014 Z. z. Toto konanie je definované ako súkromnoprávne konanie, ktoré sa uskutočňuje na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Výsledkom konania je spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, ktorý má konečnú platnosť.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa v mnohých aspektoch odlišuje od klasického súdneho konania podľa CSP. Tieto odlišnosti sa prejavujú najmä v subjekte oprávnenom rozhodovať spor a v procesných právach a povinnostiach jednotlivých strán konania. V konaní podľa ZSRK tieto odlišnosti často spôsobujú nerovnováhu medzi právami spotrebiteľa a dodávateľa v neprospech dodávateľa.
ZSRK a CSP definujú spotrebiteľský spor ako spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Stály rozhodcovský súd je oprávnený aj bez námietky rozhodnúť o svojej právomoci a v prípade absencie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je povinný uznesením zastaviť spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
Podľa druhej hlavy CSP bude procesne irelevantné, či žalobca a žalovaný uzavreli akúkoľvek dohodu či zmluvu obdobnú spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve o tom, že ich spory rozhodne napr. Okresný súd Trnava. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je teda výlučne inštitútom ZSRK.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Nerovnováhu v právach spotrebiteľa a dodávateľa v súvislosti so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou a založením právomoci spotrebiteľského rozhodcovského súdu je možné nájsť v § 3 ods. 6 ZSRK, podľa ktorého, keď spotrebiteľ podá žalobu na všeobecný súd v čase, keď bola žaloba dodávateľa doručená spotrebiteľskému rozhodcovskému súdu, avšak nebola doručená spotrebiteľovi na zaslanie žalobnej odpovede, dodávateľ sa nemôže úspešne domáhať, že vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, a že spotrebiteľ je súčasne povinný svoje nároky uplatňovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľský spor tak bude rozhodovať všeobecný štátny súd.
Podľa ZSRK žalobca podáva žalobu, ktorá musí obsahovať taxatívne určené náležitosti. Žalobca je povinný v žalobe podľa ZSRK označiť právne predpisy, na ktoré sa odvoláva. Absencia označenia právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, je v prípade nedoplnenia žaloby v stanovenej lehote dôvodom na zastavenie konania podľa § 25 ods. 3 ZSRK. Táto stanovená povinnosť žalobcu a prísne sankcionovanie jej porušenia je v priamom rozpore so zásadami ochrany žalobcu - spotrebiteľa ako slabšej strany a všeobecnou zásadou iura novit curia.
V porovnaní s ustanoveniami CSP, táto povinnosť absentuje a v konaní pred všeobecným súdom sa v otázkach aplikovania či označovania relevantných právnych predpisov aplikuje zásada iura novit curia.
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sú v zmysle § 1 ods. 2 ZSRK prípustné určovacie žaloby, ak je žalobcom len spotrebiteľ, ktorý má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Žaloby dodávateľov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je nie sú v zmysle ZSRK prípustné a spotrebiteľský rozhodcovský súd bude povinný konanie zastaviť pre nedostatok právomoci. Dodávateľ nemá a nemôže mať ex lege naliehavý právny záujem na určení či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je podľa ZSRK, pretože v zmysle § 1 ods. 2 ZSRK ho má výhradne spotrebiteľ.
Ustanovenie § 25 ods. 4 ZSRK poskytuje žalovanému (spotrebiteľovi alebo dodávateľovi) procesnoprávnu lehotu na podanie repliky, ktorá je v porovnaní s ustanovením § 167 CSP pomerne dlhá. V prípade, ak žalovaný (spotrebiteľ alebo dodávateľ) nevyužije možnosť podať žalobnú odpoveď v stanovenej lehote, túto nečinnosť nemožno v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sankcionovať. Rovnako sa táto nečinnosť žalovaného nepovažuje za uznanie tvrdení žalobcu. Na rozdiel od CSP, ZSRK nepozná rozsudok pre zmeškanie a spotrebiteľský rozhodcovský súd tento typ rozsudku nemôže vydať.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Zmena žaloby je v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania upravená v § 25 ods. 6 ZSRK, podľa ktorého žalobca môže so súhlasom stáleho rozhodcovského súdu zmeniť svoju žalobu až do skončenia dokazovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pokiaľ vyššie uvedené ustanovenie porovnáme so znením § 294 CSP, ide o znevýhodnenie spotrebiteľa v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle § 294 CSP sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
Podľa § 25 ods. 7 ZSRK je spotrebiteľský rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu - dodávateľa zaplatenie poplatku podľa sadzobníka poplatkov príslušného spotrebiteľského rozhodcovského súdu. Žalobca - spotrebiteľ nebude povinný uhrádzať uvedený poplatok a spotrebiteľský rozhodcovský súd nemôže požadovať od žalobcu - spotrebiteľa jeho zaplatenie.
ZSRK upravuje zvýhodnenie spotrebiteľa v súvislosti s rozhodovaním trov spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ. Trovy konania, ktoré má znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané a ich primeranosť sa posudzuje najmä s prihliadnutím na výšku uplatňovaného nároku istiny.
Okrem všeobecných zásad dokazovania ZSRK ustanovuje pre spotrebiteľa výhodnejší režim dokazovania, ktorý je premietnutý do povinnosti ktorejkoľvek osoby predložiť listiny, alebo iné dôkazné prostriedky, alebo poskytnúť informácie, ak je to v záujme ochrany práv spotrebiteľa. Tento výhodnejší režim sa neaplikuje na dodávateľa a vytvára tak nerovnováhu medzi procesnými právami spotrebiteľa a dodávateľa v rámci dokazovania.
V kontexte neplatnosti spotrebiteľských zmlúv je dôležité poukázať aj na konkrétne prípady riešené súdmi. Napríklad, v spore, ktorý prebiehal na Okresnom súde Nové Zámky pod číslom 6Csp/89/2018, žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali určiť neplatnosť úverovej zmluvy, ktorú uzavreli so žalovaným v 1. rade. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný v 1. rade porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd však žalobu zamietol.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
Žalobcovia v 3. a 4. rade žiadali určiť neplatnosť záložnej zmluvy, ktorú uzavreli so žalovaným v 1. rade. Súd aj túto žalobu zamietol, pretože zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade riadne a včas úver nesplácali, a preto žalovaný v 1. rade mohol uplatniť záložné právo formou dobrovoľnej dražby.
Konajúci súd zároveň zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali zakázať žalovanému v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. P.
Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a do súdnej praxe priniesli množstvo zmien. Civilný sporový poriadok sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v „spore“.
Nové procesné kódexy prinášajú pre strany (rovnako i pre súd) nové procesné práva a povinnosti, o týchto strany ešte poučené neboli. Strany treba poučiť v rozsahu, v akom sa ich procesné práva a povinnosti k 1.
tags: #neplatnosť #spotrebiteľskej #zmluvy #žaloba #CSP