
Tento článok sa zaoberá problematikou nároku konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) na stravné lístky, pričom zohľadňuje rôzne aspekty jeho postavenia - spoločník, zamestnanec na dohodu a konateľ. Analyzuje sa, kedy má konateľ nárok na stravu, aké sú podmienky pre zahrnutie nákladov na stravovanie do daňových nákladov spoločnosti a ako sa menia pravidlá v závislosti od jeho pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou.
Zamestnávateľ, ktorým je každá právnická alebo fyzická osoba zamestnávajúca aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy. Táto povinnosť vyplýva z § 152 Zákonníka práce. Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov a môže viesť k pokute až do výšky 100 000 €.
Podmienkou pre uplatnenie nároku zamestnanca na poskytnutie stravy je, aby v rámci jednej pracovnej zmeny odpracoval viac ako 4 hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem toho zamestnávateľ môže poskytovať príspevok zo sociálneho fondu, ktorý nie je limitovaný.
Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond
Od 1. decembra 2025 je stravné pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín stanovené na 9,30 €. Z toho vyplýva, že maximálny daňovo uznateľný príspevok zamestnávateľa je 5,12 €. Minimálna hodnota gastrolístka by mala byť od 1. decembra 2025 vo výške 6,98 €.
Pri gastrolístkoch je príspevok zamestnávateľa 55 % z hodnoty stravného lístka, zvyšných 45 % hradí zamestnanec, pričom táto suma môže byť znížená o príspevok zo sociálneho fondu.
Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie formou teplého jedla alebo gastrolístka iným zamestnancom, finančný príspevok na stravovanie je najmenej 55 % ceny jedla (gastrolístka), a súčasne od 1. decembra 2025 najmenej suma 3,84 € (55 % z minimálnej hodnoty gastrolístka 6,98 €). Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom formou teplého jedla ani gastrolístka, suma finančného príspevku na stravovanie je od 1. decembra 2025 najmenej 3,84 € a najviac 5,12 €.
Povinnosť zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje automaticky na spoločníkov a konateľov s.r.o., ak ich vzťah ku spoločnosti nie je upravený pracovnou zmluvou, ale ide o obchodnoprávny vzťah.
Aké možnosti má konateľ a spoločník v rámci poskytovania stravy, či už v prípade jednoosobovej s.r.o. alebo v prípade spoločnosti, ktorá má svojich zamestnancov?
Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve
Konateľ ako zamestnanec: Ak má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu, je považovaný za zamestnanca a má nárok na stravovanie za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci. To znamená, že ak odpracuje viac ako 4 hodiny denne, má nárok na stravu, na ktorú zamestnávateľ prispieva minimálne 55 % z ceny jedla.
Konateľ bez pracovnej zmluvy: Ak konateľ nemá so spoločnosťou pracovnú zmluvu, nárok na stravovanie mu automaticky nevzniká. Avšak, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (ak v spoločnosti pôsobia) rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, aj o konateľa. V takom prípade je možné poskytovať konateľovi stravné lístky alebo zabezpečiť stravovanie v jedálni, nie však finančný príspevok na stravovanie.
Jednoosobová s.r.o.: V prípade jednoosobovej s.r.o., kde je konateľ zároveň spoločníkom a jediným zamestnancom, je situácia špecifická. Ak spoločnosť nezamestnáva žiadnu inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažuje sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce (rozšíriť okruh ľudí na účely stravovania). Ak by však aj napriek tomu spoločnosť prispievala na stravu konateľovi, napr. formou stravovacej poukážky, hodnota stravy by bola pre konateľa oslobodená od dane z príjmov. Ak by spoločnosť prispievala konateľovi na stravu formou finančného príspevku na stravovanie, tento by bol rovnako poskytnutý nad rámec Zákonníka práce, a pre konateľa by predstavoval zdaniteľný príjem.
Náklady na stravovanie konateľa môžu byť pre spoločnosť daňovo uznateľné za určitých podmienok:
Na základe zmeny v § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov si SZČO, ktorá si uplatňuje skutočné výdavky, môže uplatniť daňové výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň bez preukazovania dokladov o nákupe stravy. Od 1. decembra 2025 si môže uplatniť sumu 5,12 €, čo je 55 % z hodnoty stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín.
Prečítajte si tiež: Podmienky starobného dôchodku konateľa
Podľa zákona o cestovných náhradách má konateľ nárok na cestovné náhrady (PHL a sadzba za km), ak vykonáva pre spoločnosť činnosť, ktorá spĺňa definíciu pracovnej cesty. Suma základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách za každý 1 km jazdy je stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Od 1. septembra 2022 sa zvýšili sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:
Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, resp. hodnoty stravovacej poukážky, najviac však za každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.