
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá prináša nielen emocionálne výzvy, ale aj právne a majetkové komplikácie. Jednou z nich je aj otázka prístupu do spoločného bytu alebo domu, najmä ak medzi rozvádzajúcimi sa manželmi panuje napätie alebo násilie. Tento článok sa zaoberá právami a povinnosťami manželov v súvislosti s užívaním bytu počas a po rozvode, ako aj možnosťami, ako zabrániť neoprávnenému vstupu do bytu a zabezpečiť ochranu svojich práv.
V manželstve majú obaja manželia rovnaké práva a povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Avšak, realita môže byť odlišná, najmä v prípadoch násilia a týrania. Násilie pritom nemusí byť len fyzické; zahŕňa aj psychický teror, ako sú hrozby, nadávky, ponižovanie, vyvolávanie strachu a rôzne formy ekonomického a sociálneho násilia.
Často sa stáva, že násilnícki muži používajú vyhlásenia ako „Ty si nikdy nerobila, takže ti vôbec nič nepatrí“, „Keď odídeš, stratíš byt“ alebo „Ak sa dáš rozviesť, vezmem ti deti“ na vyvíjanie nátlaku a zastrašovanie žien. Tieto vyhlásenia však nemajú reálnu právnu oporu. V takýchto prípadoch je dôležité, aby si žena zabezpečila dôkazy o príčinách odchodu zo spoločnej domácnosti, ktoré bude môcť predložiť v neskorších súdnych konaniach.
Rozvod manželstva je rozhodnutím súdu. Súd môže manželstvo na návrh jedného z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a prihliada na ne pri rozhodovaní o rozvode.
V prípadoch, keď je dôvodom rozvodu fyzické alebo psychické násilie zo strany manžela, je dôležité, aby súd správne zistil príčiny rozvratu manželstva a uviedol ich v odôvodnení rozhodnutia. Je v záujme ženy, aby o manželovom násilníckom správaní predložila dôkazy. Ak žena neuvedie žiadne takéto dôkazy o svojich tvrdeniach, súd manželstvo môže rozviesť, ale spravidla z dôvodu tzv. všeobecných nezhôd.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa uľahčuje plánovanie dôchodku
Návrh na rozvod sa podáva na okresnom súde v mieste spoločného alebo posledného spoločného bydliska manželov. Súdny poplatok za konanie o rozvode manželstva je 66 EUR a uhrádza ho ten, kto návrh na rozvod podáva.
V Slovenskej republike platí, že uzatvorením manželstva nevznikajú automaticky práva na majetok druhého z partnerov. Všetko, čo manželia počas trvania manželstva nadobudli, s výnimkou vecí získaných darom a dedením, sa stáva spoločným majetkom oboch manželov, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a v prípade rozvodu sa tento majetok rozdelí.
Do BSM nepatria veci, ktoré niektorý z manželov zdedil alebo nadobudol darom, ani veci, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci, ktoré boli vrátené v rámci reštitúcií iba jednému z manželov.
Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť aj počas trvania manželstva. Súd zruší BSM manželov aj vtedy, keď jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, a to na návrh toho z manželov, ktorý takéto oprávnenie nemá.
O užívaní spoločného bytu po rozvode sa rozhoduje len vtedy, ak manželia získali byt do spoločného nájmu alebo do spoluvlastníctva počas trvania manželstva.
Prečítajte si tiež: Sociálny prístup k Rettovmu syndrómu
Spoločný Nájom: Ak bol byt v spoločnom nájme manželov, o tom, ktorý z manželov bude po rozvode užívať byt ako výlučný nájomca, a o bytovej náhrade pre druhého z manželov rozhodne súd na návrh jedného z manželov (návrh možno podať po právoplatnosti rozsudku o rozvode).
Spoluvlastníctvo: Ak bol byt alebo dom v spoluvlastníctve, o ďalšom vlastníctve bytu alebo domu po rozvode rozhodne súd v rámci vysporiadania BSM na návrh jedného z manželov. Súd môže rozhodnúť o rozdelení nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov, o prikázaní nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatiť ostatných, alebo o predaji nehnuteľnosti a rozdelení výťažku medzi spoluvlastníkov.
Ak BSM po rozvode ešte nie je vysporiadané, je možné postupovať podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podať na súd návrh na obmedzenie alebo vylúčenie manžela z užívania nehnuteľnosti. Súd bude v konaní zisťovať, akým spôsobom je ex-manžel násilnícky, a zohľadní aj jeho neprispievanie na domácnosť a deti.
V takom prípade je dôležité zhromaždiť dôkazy o násilnom správaní ex-manžela, napríklad lekárske správy, policajné záznamy, svedecké výpovede alebo fotografie poškodenia majetku. Tieto dôkazy pomôžu súdu pri rozhodovaní o obmedzení alebo vylúčení ex-manžela z užívania nehnuteľnosti.
Ak je BSM vysporiadané a vy ste výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, máte právo podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti, pretože váš ex-manžel nemá žiadne právo na užívanie nehnuteľnosti. Po právoplatnom rozhodnutí súdu o povinnosti vypratať nehnuteľnosť môžete podať návrh na vykonanie exekúcie.
Prečítajte si tiež: Iniciatívy spoločnosti Lidl v komunitách
Pred podaním návrhu na vypratanie je vhodné ex-manžela písomne (doporučene) požiadať o vysťahovanie a priložiť mu niekoľko kontaktov na porovnateľné nehnuteľnosti v danej lokalite (ak nemá kde bývať).
Bránenie v užívaní spoločného majetku nie je trestným činom. Za splnenia určitých skutkových okolností by mohlo byť uvedené konanie charakterizované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Ak jeden z manželov bráni druhému manželovi vo výkone užívacieho práva k bytu, je dotknutý manžel oprávnený domáhať sa, aby súd zaviazal manžela zdržať sa týchto zásahov.
Bývalý manžel by nemal jednostranne obmedziť váš prístup do nehnuteľnosti, ktorá stále patrí do vášho nevysporiadaného BSM. Pokiaľ nie je BSM ukončené dohodou alebo súdnym rozhodnutím, obaja máte právo užívať spoločný dom aj pozemok vrátane garáže, a to v rozsahu zodpovedajúcom rovnocennému postaveniu.
Ak sa dohoda nedarí, odporúča sa pokúsiť sa o písomnú výzvu na dohodu o prístupe k veciam. V prípade, že bývalý manžel zotrvá na obmedzovaní vášho prístupu, môžete podať návrh na súd, ktorý by predbežným opatrením mohol upraviť vaše právo vstupu. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zároveň zohľadní, či jeden z exmanželov neprimerane sťažoval užívanie spoločných vecí.
Ak bude prístup úplne znemožnený a hrozia vám škody alebo odlúčenie od osobných vecí, je vhodné poradiť sa s advokátom a prípadne požiadať o pomoc políciu, ak sa cítite ohrozená.
Ak ste spoluvlastníkom nehnuteľnosti, môžete sa súdnou cestou domáhať, aby vám ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti vydali kľúče od nehnuteľnosti a zároveň vám umožnili nehnuteľnosti užívať. Okrem toho, z dôvodu, že ste vylúčený z užívania nehnuteľnosti, môžete od spoluvlastníka, ktorý vás vylúčil z užívania nehnuteľnosti, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože užíva nehnuteľnosť vo väčšej miere, než mu prináleží podľa spoluvlastníckeho podielu.
Ak vám súd nariadil nevstupovať do vášho vlastného domu, pretože partnerka na vás podala trestné oznámenie za ublíženie na zdraví, môžete sa brániť voči nej. Zrušenie jej trvalého pobytu v nehnuteľnosti vám môže pomôcť. Následne ju písomne vyzvite, aby sa z domu odsťahovala vo vami uvedenej lehote.
Ak druhá manželka vášho otca vám, deťom, odmieta umožniť prístup do domu, ktorý je majetkom vášho otca, máte právo v zmysle rodinno-právneho vzťahu otca navštevovať. Pokiaľ ide o užívanie rodinného domu, potrebujete minimálne ústny súhlas vášho otca. Riešením môže byť spísanie darovacej zmluvy s otcom ako darcom a vami ako deťmi so zriadením vecného bremena - práva doživotného užívania a bývania otca v dome a jeho druhej manželky.
Ako spoluvlastník máte právo na prístup k spoločnej nehnuteľnosti. Vaša sestra, ako väčšinová spoluvlastníčka, nemá právo vám brániť v takomto prístupe. Najskôr sa pokúste so sestrou vyjednať prístup k bytu písomnou formou. V listine uveďte, že máte zákonné právo na prístup a používate byt rovnakým dielom. Ak nebudete úspešní, môžete podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka.
Už počas trvania manželstva možno podať návrh na určenie manželského výživného, pričom výživné má byť v takej výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola rovnaká. Návrh na určenie výživného možno podať, ak manželia spoločne nehospodária. Ak po rozvode manželstva nie je jeden z rozvedených manželov schopný sám sa živiť, môže podať návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, resp. manželky; možno ho priznať najdlhšie na 5 rokov. Výživné nemožno určiť, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Počas manželstva majú obaja rodičia právo podieľať sa na výchove detí. Už počas trvania manželstva však súd môže upraviť ich práva a povinnosti k maloletým deťom, ak sú na to dôvody. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Pokiaľ dom tvorí vaše obydlie, toto obydlie je chránené Ústavou. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že aj vlastnícke právo je chránené Ústavou. Stoja tu teda proti sebe dve ústavné práva. Pri rozhodovaní, ktoré má prednosť, súd musí skúmať množstvo faktorov. Právo na obydlie (jeho nedotknuteľnosť) má vo väčšine prípadov prednosť, pretože nechránite len svoje súkromie, ale aj majetok v ňom.