Čiastočný úväzok na Slovensku a v Európskej únii

Čiastočný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok.

Čiastočný úväzok v EÚ a na Slovensku: Štatistiky a trendy

V zamestnávaní ľudí na čiastočný úväzok zaznamenávajú krajiny Európskej únie značné rozdiely. Za človeka pracujúceho na čiastočný úväzok sa - vrátane samostatne zárobkovo činných osôb - považuje každý, kto vo svojom hlavnom či jedinom zamestnaní odpracuje menej ako 30 hodín týždenne. V celej Európskej únii je priemer 19,2 % ľudí zamestnaných na čiastočný úväzok, najmenej ich je v Bulharsku (1,8 %) a najviac v Holandsku (50,1 %).

Na Slovensku pracuje na čiastočný úväzok takmer každý dvadsiaty zamestnaný Slovák. Údaj 4,9 % za vlaňajšok je najnižší od roku 2013, keď to bolo 4,5 %. Desať rokov pred najčerstvejšími dostupnými výročnými údajmi, v roku 2008, pracovalo na čiastočný úväzok iba 2,5 % zamestnaných Slovákov v sledovanej vekovej skupine od 15 do 64 rokov. Medziročný pokles je 0,9 %, pričom predmetná hodnota 5,8 % sa týkala nielen obdobia 2017, ale aj 2016 a 2015.

Rozdiely medzi pohlaviami pri čiastočných úväzkoch

V Európskej únii pretrváva značný rozdiel medzi počtom čiastočných úväzkov u jednotlivých pohlaví: v redukovanom pracovnom režime totiž pôsobí až 31,3 % zamestnaných žien a len 8,7 % mužov. Najviac čiastočných úväzkov u zamestnaných žien zaznamenali v Holandsku: 75,6 %, časovo obmedzenou formou tu pracuje 27,5 % zamestnaných mužov. Najproporčnejšia situácia je v Rumunsku (6,9 % mužov a 6,2 % žien) a Bulharsku (2,0 %, resp. Slovensko v tomto smere nie je výnimkou so 7,0 % žien a 3,2 % mužov. Napriek úsiliu o dosiahnutie rovnovážneho stavu na pracovnom trhu sú to stále najmä ženy, ktoré čiastočnými úväzkami riešia potrebu zladiť kariéru so súkromím, pod čím sa rozumie predovšetkým starostlivosť o rodinu počnúc deťmi v nižšom veku.

Nedobrovoľný čiastočný úväzok

Eurostat ponúka zistenia aj o tzv. nedobrovoľnej zamestnanosti na čiastočný úväzok. Takéto riešenie nedostatku full-time uplatnenia na pracovnom trhu sa vlani týkalo 26,5 % Slovákov zamestnaných na čiastočný úväzok, z nich bolo 30,9 % mužov a 24,1 % žien. Zaujímavosťou je, že minulý rok takto pracovalo iba 6,5 % Čechov. Rekordérom Európskej únie je Grécko, kde 70,1 % zamestnaných na čiastočný úväzok priznalo, že takto pracujú iba z dôvodu núdze o full-time. Nasledujú Taliansko (65,7 %) a Cyprus (63,9 %). Znova nezostáva iné, než poukázať na fenomén čiastočných úväzkov ako cielených kompromisných východísk pre matky s malými deťmi. Neprekvapuje teda, že nedobrovoľne zamestnaných na čiastočný úväzok, ktorí by v prípade možnosti prijali plný úväzok, je viac mužov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku

Výhody a nevýhody čiastočného úväzku

Čiastočný pracovný úväzok má svoje benefity aj hendikepy. Hlavným prínosom je priestor na viacero takýchto zamestnaní či voľný čas navyše oproti full-time, čo v praxi často využívajú najmä matky na spomenutú opateru potomkov.

Medzi ďalšie výhody skráteného pracovného úväzku patrí možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.

Čiastočný úväzok má aj svoje nevýhody.

Práva a povinnosti zamestnancov na čiastočný úväzok

Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.

Minimálna mzda a odvody

Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre mladých

Dôchodkové poistenie

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.

Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.

Dovolenka a nemocenské dávky

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Majú nárok na 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok.

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Práca na plný úväzok a čiastočný úväzok súčasne

Na Slovensku je skrátený pracovný úväzok upravený zákonníkom práce. Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku

Čiastočný invalid a pracovný čas

Je zamestnanec, ktorý je čiastočný invalid, časovo obmedzený v tom, koľko hodín denne môže odpracovať? V tejto oblasti je potrebné vychádzať z individuálnych posudkov a odporúčaní lekára. Zamestnávateľ by mal rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z invalidity zamestnanca a prispôsobiť pracovné podmienky jeho zdravotnému stavu. Ak vedúci zamestnancovi povedal, že môže od nového roka pracovať maximálne 6 hodín denne (údajne kvôli kontrole, že ho nechce mať na svedomí keby prišla kontrola), je dôležité overiť, či toto obmedzenie vyplýva z lekárskeho posudku alebo iných relevantných dokumentov.

Nadčasy pri čiastočnom úväzku

Pri 20 hodinovom úväzku sú možné 4 hodiny nadčasov týždenne, alebo pri 25 hodinovom úväzku 5 hodín týždenne. Nadčasy sa ťahajú podľa potreby, ak nastane nejaká neočakávaná situácia, niekto nepríde do práce. Môže ísť aj o nadčas 2 hodiny 2 dni po sebe, alebo 1 hodina každý deň. Všetko však závisí od vedúceho, pod ktorým zamestnanec pracuje, ako si vie nastaviť jednotlivých pracovníkov na zmeny. Môže sa stať, že na predajni, kde budete pracovať, žiadne nadčasy robiť nebudete musieť. Tých 20, 25 hodín môže byť rozvrhnutých akokoľvek do týždňa. Môže ísť aj o 2 pracovné zmeny na 10 hodín.

Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien na Slovensku

Slovenky zarábajú v priemere o 19 % menej ako muži a naša krajina sa tak zaradila medzi štáty s najvýraznejším rozdielom medzi platmi mužov a žien. Výraznejšie rozdiely v zárobkoch medzi pohlaviami nájdeme už len v piatich krajinách únie. Najväčší „nesúlad“ medzi platmi mužov a žien má Estónsko, kde ženy zarábajú až o 25 % menej ako muži. Na druhom mieste sa umiestnila susedná Česká republika s rozdielom takmer 22 %. Nasleduje Nemecko (21,5 %), Veľká Británia (21 %) a Rakúsko (20,1 %). Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Rumunsko, v ktorom je platový rozdiel najmenší, a to len 5,2 %. Podobne je na tom aj Taliansko, kde ženy zarábajú len o 5,3 % menej ako muži. V rámci krajín V4 je najväčší platový rozdiel v Česku, nasleduje Slovensko a menšie rozdiely ako u nás sú v Maďarsku aj v Poľsku. U našich južných susedov sú platy žien o 14 % nižšie ako platy mužov a v Poľsku ženy zarábajú len zhruba o 7 % menej ako muži.

Pod nižšie platy nežnejšieho pohlavia sa podpisuje viacero faktorov. Sú to individuálne skúsenosti, zručnosti a prax zamestnancov, úroveň dosiahnutého vzdelania, ale aj rozdielne profesie. Existujú totiž oblasti či odvetvia, v ktorých sú priemerné platy vyššie, ale pracuje v nich viac mužov ako žien (napríklad IT sektor či technické odvetvia). Rozdiely sú dané aj tým, že ženy v určitej fáze života odchádzajú na materskú dovolenku, kedy ich zárobok výrazne klesá. V Európskej únii tvoria ženy len približne tretinu manažérov. Najväčší podiel žien na manažérskych pozíciách je v Lotyšsku (46 %), v susednom Poľsku a v Slovinsku (zhodne po 41 %). Naopak, najnižší podiel je v Luxembursku (len 19 %), na Cypre (21 %) a v Českej republike (25 %). Zaujímavosťou je, že ženy v priemere dosahujú o niečo vyššie vzdelanie ako ich mužské polovičky. V priemere za celú Európsku úniu má dokončené vysokoškolské vzdelanie 30 % mužov a 33 % žien.

tags: #časovo #čiastočný