Alternatívne Trendy v Pedagogike Mentálne Postihnutých

Špeciálna pedagogika (ŠP) sa radí k pedagogickým disciplínam a zaoberá sa špeciálnou edukáciou a rozvojom znevýhodnených jedincov, ktorí majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby výchovy a vzdelávania a ktorí pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť. Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe.

Všeobecná Charakteristika Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálnu pedagogiku definujeme ako vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania. Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie.

ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh a preto ho členíme na dve veľké skupiny:

• všeobecná ŠP - zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie
• špeciálna ŠP - zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Kľúčové Pojmy v Špeciálnej Pedagogike

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité definovať niekoľko kľúčových pojmov, ktoré sa v špeciálnej pedagogike často používajú:

Prečítajte si tiež: Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím

• Hendikep - relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov. Znevýhodnenie je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.
• Defekt - je väčšia odchýlka od normy ako porucha a synonymum defektu je postihnutie. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má ireparabilný charakter.
• Norma - stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel. Normalita potom znamená stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.
• Anomália - relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti. Používa sa predovšetkým sexuológii.
• Deformita - zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.
• Kompenzácia - vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia - aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia - činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia - činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia - výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia - špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Klasifikácia Znevýhodnení v Špeciálnej Pedagogike

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami. Znevýhodnenia sa klasifikujú podľa rôznych kritérií:

• Podľa pôvodu:
  • vrodené
  • získané
• Podľa typu postihnutia:
  • senzorické poruchy - dôsledok ochorenia, úrazov (vrodené a získané)
  • mentálne poruchy - dôsledok vrodených defektov (mentálna retardácia), dôsledok defektov získaných počas života (demencia)
  • poruchy správania - rôzne závažné odchýlky v správaní, ktoré sú pre spoločnosť nežiadúce, nechcené až neprijateľné (zásadnou otázkou je ich spoločenská závažnosť)
• Podľa stupňa hendikepu:
  • poruchy ľahkého stupňa - minimálna odlišnosť od normy, plná integrácia do školy i do spoločnosti
  • poruchy stredného stupňa - značná odlišnosť od normy, vyžaduje špeciálny prístup
  • poruchy ťažkého stupňa - veľká odlišnosť od normy, jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach
• Podľa doby vzniku hendikepu:
  • poruchy prenatálne
    1. genetické dispozície
    2. vplyv teratogénnych faktorov
       • chemické faktory - lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy
       • fyzikálne faktory - žiarenie
       • biologické faktory - infekčné ochorenia
    3. psychické faktory - nadmerný stres, týranie
  • poruchy perinatálne
    1. dôsledky komplikovaného pôrodu
    2. dôsledky nešetrného pôrodu
    3. dôsledky protrahovaného pôrodu
  • poruchy postnatálne
    1. pôsobenie chemických látok a jedov
    2. vplyv biologických faktorov - infekčné ochorenia, vírusové ochorenia, úrazy
    3. vplyv sociálnych faktorov - nevhodné výchovné podmienky, nízka sociálna úroveň, záťažové situácie

Stupne Mentálnej Retardácie

Mentálna retardácia sa klasifikuje podľa stupňa intelektuálneho deficitu, ktorý sa meria pomocou inteligenčného kvocientu (IQ):

• ľahká mentálna retardácia: 70-50 IQ
• stredná mentálna retardácia: 49-35 IQ
• ťažká mentálna retardácia: 34-20 IQ
• hlboká mentálna retardácia: 19-0 IQ

Niektoré Formy Mentálnej Retardácie

Existuje množstvo rôznych foriem mentálnej retardácie, ktoré môžu byť spôsobené genetickými faktormi, poškodením mozgu alebo inými príčinami:

• Downov syndróm - porucha 21. páru chromozómov
• Hydrocefalus - nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
• Fenylketonúria - porucha metabolizmu bielkovín
• Kreténizmus - nedostatočná činnosť štítnej žľazy

Priebeh Vývinu a Možné Odchýlky

Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne typy vývinových chýb. ŠP rozlišuje:

• Ustrnutý vývin - orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja (vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina).
• Obmedzený vývin - orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy (vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov).
• Oneskorený vývin - sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu (oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze).
• Prerušený vývin - vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci (detské demencie, LMD, ochrnutia).
• Pochybný vývin - orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Integrácia v Špeciálnej Pedagogike

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu. Rozlišujeme:

Prečítajte si tiež: Metódy pre mentálne postihnutých

• Integrácia je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
• Adaptácia je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
• Utilita je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Formy Integrácie

Integrácia môže mať rôzne formy, ktoré sa líšia rozsahom a spôsobom zapojenia znevýhodneného jedinca do spoločnosti:

• sociálna - výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach.
• funkčná - znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy.

Ľahšie a miernejšie znevýhodnenia, poruchy učenia, ľahšie poruchy mozgovej činnosti, mierne poruchy správania a pod., sa školská integrácia uskutočňuje na dvoch úrovniach:

• Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou
• Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Modely Integrácie

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

• Medicínsky model vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy Špeciálnej Pedagogiky

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:

Prečítajte si tiež: Mentálne postihnutie a alternatívne pedagogické metódy

• diagnostické metódy
• metódy výskumu
• metódy odboru, špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy. Avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické Metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
• stanovení, či jedinec patrí do ŠP
• rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
• rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
• stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
• stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Charakteristika Špeciálnopedagogickej Diagnostiky

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kotinuitálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie - komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznať osobnosť.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia - priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie - hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné Diagnostické Metódy

1. klinické
2. testové

• Klinické metódy: Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti.
  • Pozorovanie - nezámerné, náhodilé
  • Rozhovor - náročná diagnostická metóda, vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu, štrukturovaný, neštrukturovaný, pološtrukturovaný
  • Rodinná anamnéza - údaje o rodičoch, rodine
  • Osobná anamnéza - biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj
  • Analýza produktov činnosti - kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia (vyžaduje veľkú schopnosť interpretácie)
  • Katamnéza - údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie
• Testové metódy: Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetaický, môžu zovšeobecňovať.
  • testy psychických vlastností
  • Testy osobnosti - projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice

Metódy Výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód:

• všeobecné - metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom
• modifikované - metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

1. Formulácia problému - slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
2. Hypotéza - je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
3. Verifikácia - aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
4. Vedecký poznatok - údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov. Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie. Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy Špeciálnopedagogickej Praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia. Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu. Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie.

Má tieto formy:

• farmakoterapia
• chirurgická terapia
• podporná terapia - vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia
• Edukačná rehabilitácia - sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave. Sú to nasledujúce metódy:

1. Špeciálna edukácia - postupy a metódy, ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy klarifikácie (objasňovania), persuázie (presvedčovania), exemplifikácie (príkladovania), exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie (obnovovania).

Alternatívne Prístupy vo Vzdelávaní Mentálne Postihnutých

Alternatívne školstvo je pojem, ktorý pre mnohých ľudí zostáva neznámy. Niektorí si pod ním predstavia školy určené pre postihnuté alebo slabomyseľné deti. Nie je to však tak. Alternatívne školstvo predstavuje súbor alternatívnych škôl, ktoré poskytujú iný spôsob výučby v materských a základných školách. Alternatívne školy okrem základných vedomostí poskytujú deťom aj upevnené hodnoty a ucelené názory pre ich ďalší život. Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný, zmenený. Alternatívne školy by teda mali byť v najširšom slova zmysle školy, ktoré uplatňujú iné obsahy vzdelávania, iné formy vzdelávania, iný vyučovací proces a inú atmosféru vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi.

História Alternatívneho Školstva

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia začal vo väčšine európskych krajín prenikať štát do správy a riadenia škôl. Preto boli školy rozdelené na verejné (štátne) a súkromné (cirkevné). Koncom 19. storočia došlo vo väčšine európskych krajín k duchovnej kríze a verejné školy boli označené za spoluvinníka tejto krízy. Preto nastáva potreba škôl vymaniť sa spod štátneho vplyvu. V prvej polovici 20. storočia bola snaha vytvoriť tzv. voľnú školu, ktorá mala byť neštátnou verejnou školou a súčasne školou bez vplyvu cirkvi.

V zahraničnej pedagogike sa alternatívne školy rozdeľujú podľa doby vzniku a tradícií, na ktoré nadväzujú. Do 1. vlny reformného pedagogického hnutia sú zaraďované školy a smery, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia. Patria sem školy pracujúce podľa pedagogiky M. Montessoriovej, C. Freineta, waldorfské školy podľa R. Steinera, jenský plán P. Petersena, daltonský plán H. Parkhurstovej, winnetská sústava C. Washburna, pragmatická pedagogika J. Deweya a iné. Tieto školy boli charakteristické pedocentrickou orientáciou, vychádzali zo spontánnosti dieťaťa, presadzovali prirodzenosť, spojenie s každodenným životom, učenie na základe skúseností, slobodu dieťaťa, individuálnu výučbu.

Po 2. svetovej vojne prišla druhá vlna reformného hnutia, v ktorej sa formovala prudká opozícia voči existujúcemu školskému systému riadeného štátom. V polovici 60-tych rokov sa začali z USA do Európy šíriť názory rozličných spoločenských skupín (mládeže i dospelých), ktoré sa usilovali hľadať tzv. „free schools“. Mnohé z týchto skupín začali zakladať ako protiváhu štátnych škôl vlastné školy pre svoje deti a deti rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktoré nazývali „free schools“. V európskych krajinách sa uplatňovali iné- odlišné ciele, koncepcie, obsahy. Väčšinou vychádzali z antiautoritatívnej koncepcie, inej organizácie vyučovacieho procesu s dôrazom na záujmy a potreby detí, partnerstva detí a dospelých, priamej komunikácie bez pomoci učebníc a učebných pomôcok.

Začiatky alternatívneho školstva u nás súvisia so zmenou politického systému koncom roku 1989, ktorá sa značne prejavila aj v oblasti školstva. Vznik alternatívnych škôl pokračuje aj v súčasnosti. Sú to najmä waldorfské školy, školy s pedagogikou M. Montessoriovej a iné.

Princípy Alternatívneho Školstva

1. Škola má slúžiť dieťaťu a nie naopak, musí vychádzať z potrieb dieťaťa a jeho schopností, zabezpečovať rozvoj osobnosti podľa jeho možností.
2. Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania je rozvoj osobnosti dieťaťa, aby dieťa rozvíjalo samo seba- samostatnosť, sebavýchova, schopnosť efektívne sa učiť a i.
3. Alternatívne školy sa usilujú o zvýšenie slobody dieťaťa vo vyučovaní. Dieťa sa podieľa na tvorbe obsahu a organizácii vyučovania, je mu dopriaty voľný pohyb, oddych počas vyučovania, možnosť komunikácie so spolužiakmi.
4. Hodnotenie je založené na vlastných možnostiach a schopnostiach dieťaťa, hodnotí sa jeho pokrok oproti predchádzajúcemu stavu.
5. Alternatívne školy preferujú také postupy, metódy a formy, ktoré uľahčujú učenie. Často sa využívajú tvorivé a sociálne hry, dramatické, komunikatívne, prosociálne zamerané cvičenia, cvičenia na uvoľňovanie, rozvoj zmyslov, bádateľské postupy a projekty, dialóg.

#

tags: #alternativne #trendy #v #pedagogike #mentalne #postihnutych