Národný príspevok 820 mil. eur: Analýza a Kontext

Tento článok sa zaoberá problematikou národných príspevkov, s dôrazom na príspevok vo výške 820 miliónov eur a jeho kontext v rámci širšieho hospodárenia štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskej únie. Analyzuje sa štruktúra príjmov a výdavkov, efektívnosť podpory najmenej rozvinutých okresov a celkový dopad finančných mechanizmov na rozvoj krajiny.

Vývoj štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

Štátny rozpočet Slovenskej republiky vykazoval ku koncu apríla 2025 hotovostný schodok vo výške 2 084,7 mil. eur. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka došlo k nárastu príjmov o 1 714,0 mil. eur (+30,5 %) a nárastu výdavkov o 598,5 mil. eur (+6,8 %). Toto zlepšenie hospodárenia štátneho rozpočtu predstavuje medziročný rozdiel 1 115,5 mil. eur.

Daňové príjmy

Medziročný rast daňových príjmov dosiahol 1 289,5 mil. eur (+25,2 %). Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri:

• Dani z pridanej hodnoty: +776,9 mil. eur
• Dani z príjmov právnických osôb: +205,1 mil. eur
• Dani vyberanej zrážkou: +16,3 mil. eur
• Spotrebných daniach: +13,7 mil. eur
• Iných daniach na tovary a služby: +11,9 mil. eur
• Dani z príjmov fyzických osôb: +191,5 mil. eur (v súvislosti s nižším prevodom územnej samospráve a vyšším výberom)
• Osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach: +76,5 mil. eur
• Daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií: +4,6 mil. eur

Negatívny vývoj bol zaznamenaný pri:

• Daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti: -5,0 mil. eur
• Solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií: -2,0 mil. eur

Príjmy z rozpočtu EÚ a ostatné príjmy

V rámci príjmov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému nárastu o 484,3 mil. eur. Príjmy z dividend medziročne klesli o 0,1 mil. eur (-98,5 %) a ostatné príjmy štátneho rozpočtu medziročne poklesli o 59,7 mil. eur (-12,8 %). Medziročný nárast administratívnych poplatkov vo výške 1,4 mil. eur čiastočne kompenzoval medziročný pokles kapitálových príjmov o 2,3 mil. eur a príjmov z podnikania o 1,5 mil. eur. V rámci iných nedaňových príjmov došlo k medziročnému poklesu o 29,1 mil. eur a pri úrokových príjmoch medziročný pokles predstavoval 11,8 mil. eur. Tuzemské granty a transfery zaznamenali medziročný pokles o 16,4 mil. eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Výdavky štátneho rozpočtu

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 224,6 mil. eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 494,9 mil. eur (-46,9 %), pričom výdavky na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 25,9 mil. eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti došlo k medziročnému nárastu o 278,3 mil. eur (+630,4 %), s čím súvisí aj medziročný nárast výdavkov na DPH k prostriedkom z Plánu obnovy a odolnosti o 10,4 mil. eur. Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný nárast o 75,8 mil. eur. Transfer Sociálnej poisťovni zaznamenal medziročný pokles o 100,0 mil. eur. Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne vzrástlo o 578,4 mil. eur.

Viacročný finančný rámec Európskej únie (VFR)

Viacročný finančný rámec (VFR) je dlhodobý rozpočet Európskej únie, ktorý stanovuje priority a limity výdavkov na obdobie 7 rokov. Prijíma ho Rada EÚ po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, pričom sa uznáša jednomyseľne. Prvý návrh viacročného rozpočtu Európskej únie bol Európskou komisiou predstavený ešte v máji roku 2018.

VFR 2021-2027 a Plán obnovy EÚ

V roku 2020, poznačenom pandémiou COVID-19, sa Európska únia ocitla na prahu najťažšej ekonomickej krízy počas svojej existencie. Hospodárske dôsledky krízy si vyžadovali, aby Únia stanovila dlhodobý finančný rozpočet, ktorý by pripravil podmienky pre spravodlivú a inkluzívnu transformáciu na zelenú a digitálnu budúcnosť, podporil dlhodobejšiu strategickú autonómiu Únie a zabezpečil odolnosť Únie voči otrasom v budúcnosti. Lídri EÚ sa v júli 2020 dohodli na balíku VFR 2021-2027 a Plánu obnovy EÚ, ktorý má zabezpečiť hlavné investičné priority EÚ na obdobie 7 rokov a pomôcť vysporiadať sa s následkami spôsobenými touto pandémiou. Európska únia bude mať na podporu regiónov, poľnohospodárstva, vedu a výskum, študentov a bezpečnosť k dispozícii 1 211 mld. EUR. Štruktúra príjmov a výdavkov rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 je upravená nariadením Rady (EÚ, Euratom) č.

Klimatické ciele

30 % rozpočtu EÚ sa vynaloží na boj proti zmene klímy. Podľa nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. Ide o tzv. „nadstavbu“ VFR 2021-2027, ktorá zabezpečí financovanie nepriaznivých hospodárskych následkov krízy COVID-19 a posilní ekonomiku o 806 mld. EUR, čo predstavuje 5% HDP EÚ, vo forme grantov a pôžičiek. Európska komisia si sumu požičia prostredníctvom finančných operácií na kapitálovom trhu počas rokov 2021-2026 a následne bude suma splácaná členskými štátmi EÚ buď priamo (za poskytnuté pôžičky) alebo prostredníctvom rozpočtu EÚ (za poskytnuté granty) najneskôr do decembra 2058. Celkove bude pre členské štáty sprístupnených 407,5 mld. EUR v grantoch (čo zahŕňa Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, React-EU, EAFRD, JTF) a 386 mld. EUR vo forme pôžičiek.

V rámci politík a programov financovaných prostredníctvom VFR a NGEU sa budú široko zohľadňovať opatrenia v oblasti klímy. Na celkovú sumu výdavkov z VFR a NGEU sa bude vzťahovať celkový cieľ v oblasti klímy vo výške 30 %, ktorý sa zohľadní v príslušných cieľoch v rámci sektorových právnych predpisov. Tieto ciele musia dodržiavať cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 a prispievať k dosiahnutiu nových cieľov Únie v oblasti klímy do roku 2030, ktoré budú aktualizované do konca roka.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Pozícia Slovenskej republiky v rámci EÚ

Slovenská republika je od vstupu do EÚ v pozícii čistého prijímateľa prostriedkov. Aj v roku 2020 bola čistá finančná pozícia SR voči EÚ kladná - príjmy SR z rozpočtu EÚ boli ku dňu 10.12.2020 o 860 mil. EUR vyššie ako odvody do rozpočtu EÚ. Celková čistá finančná pozícia SR voči EÚ za obdobie od vstupu do EÚ do 10. decembra 2020 týmto dosiahla úroveň takmer 16,2 mld. EUR.

Regionálny príspevok a podpora najmenej rozvinutých okresov

Podpora štátu prostredníctvom regionálneho príspevku najmenej rozvinutým okresom na Slovensku je oblasť, ktorá si vyžaduje kritické zhodnotenie. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) konštatuje, že proces tvorby a schvaľovania projektov nie je transparentný, ale byrokratický a zdĺhavý. Kontrola z roku 2020, zameraná na napĺňanie cieľov definovaných v zákone o podpore najmenej rozvinutých okresov, odhalila nedostatky v efektívnosti vynaložených prostriedkov.

Kritika a nedostatky

Vláda SR dvadsiatim okresom rozdelila za posledných päť rokov viac ako 62 miliónov eur, no udržateľnému rastu zamestnanosti v regiónoch to nepomohlo. Podľa predsedu NKÚ Karola Mitríka, okresy z týchto zdrojov riešili skôr kritickú situáciu zanedbanej infraštruktúry namiesto realizácie projektov podporujúcich vytváranie pracovných miest. Dôvodom bolo aj to, že štát nestanovil záväzné merateľné kritériá a v zložitom procese schvaľovania boli odsúhlasené aj také projekty, ktoré od začiatku nepočítali s aktívnou podporou zamestnanosti.

NKÚ odporúča Ministerstvu investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI), aby zjednodušilo celý proces prideľovania príspevkov, nastavilo jasné a merateľné kritériá zamerané na zvýšenie zamestnanosti a cielene kontrolovalo prijímateľov finančnej pomoci.

Kontext najmenej rozvinutých okresov

Najmenej rozvinuté okresy Slovenska trpia vysokou mierou nezamestnanosti, nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít, čoho dôsledkom je odchod mladých ľudí za prácou do iných častí Slovenska. Na podporu týchto zaostávajúcich regiónov bol v roku 2015 prijatý zákon o podpore Najmenej rozvinutých okresov (NRO). Na Slovensku bolo takto definovaných 20 okresov s viac ako 13 % mierou evidovanej nezamestnanosti. Vláda na základe akčných plánov ponúkla týmto okresom možnosť zvýhodneného čerpania eurofondov, výhodnejšie podmienky pre investičné stimuly či možnosť čerpať regionálny príspevok.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Efektívnosť podpory

Kontrolóri NKÚ sa zamerali na proces poskytovania regionálneho finančného príspevku okresom, ktorý zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Na základe výsledkov kontroly je zrejmé, že nástroje štátu na podporu týchto regiónov nie sú dostatočne efektívne a účinné. Systém podpory chudobných regiónov je hodnotený ako byrokratický s rizikami spojenými s nedodržiavaním princípov transparentnosti. Zložité a často aj zdĺhavé rozhodovanie okresných úradov až po vládu sa nakoniec negatívne premietlo do skutočnosti, že potenciálni prijímatelia dokázali využiť len necelých 62 z alokovaných 74 miliónov eur.

Namiesto aktívnej pomoci štátu najmenej rozvinutým okresom prevažovali pasívne nástroje v podobe poskytovania príspevkov, ktoré primárne neriešili výzvy trhu práce, podpory zamestnanosti a s tým previazaný sociálno-ekonomický rast regiónu. Z prvých 12 okresov zapísaných do zoznamu problematických regiónov až jedenásť zostáva aj po piatich rokoch v kategórii najmenej rozvinutého okresu. Prax ukázala, že aplikácia tohto zákona a poskytnutá finančná pomoc nenaplnili ciele zamerané na podporu vzniku a udržania pracovných miest.

Analýza NKÚ porovnala vývoj v okresoch podporených vládou so situáciou v susediacich okresoch. Na základe získaných dát konštatuje, že nepodporené okresy napredovali rýchlejšie a aj bez pomoci štátu zaznamenali hospodársky rast a zvýšila sa v nich kvalita života.

Problémy s merateľnými ukazovateľmi a transparentnosťou

Závažným nedostatkom bolo, že pre poskytnutie regionálneho príspevku neboli stanovené žiadne merateľné ukazovatele, dokonca ani povinnosť vytvoriť minimálny počet pracovných miest. Takto bolo zazmluvnených až 40 % projektov v objeme 23 mil. eur. Cez regionálny príspevok sa neraz financovala chýbajúca infraštruktúra, alebo sa riešili dlhodobo zanedbané investičné aktivity miestnej samosprávy. Akokoľvek bola takáto snaha z pohľadu menej rozvinutých regiónov legitímna, riešenie zamestnanosti cez napr. nákup traktora, rozšírenie čističky odpadových vôd či výmenou zastaranej výrobnej technológie v súkromnej spoločnosti nepovažuje NKÚ za účelné a hospodárne použitie štátnych financií.

Projekty, v ktorých sa realizátori zaviazali vytvoriť pracovné miesta, boli podporené v objeme 34 mil. eur a mali vytvoriť 1700 pracovných miest. V priemere tak bolo jedno nové pracovné miesto podporené sumou 20 tisíc eur.

NKÚ považuje systém poskytovania príspevku pre okresy za komplikovaný, byrokratický, zdĺhavý a vyvolávajúci pochybnosti aj o transparentnosti. Výzvy boli zverejňované veľmi neprehľadným a často skrytým spôsobom v podstránkach okresných úradov v rámci webového sídla ministerstva vnútra. Vo výzvach chýbali aj transparentné kritériá. Žiadateľ tak nevedel, aké záväzné podmienky má splniť, na čo sa má sústrediť, aby bol jeho projekt úspešný, ani akú výšku finančného príspevku môže očakávať.

Odporúčania a návrhy na zlepšenie

Výsledky kontroly zaslal predseda NKÚ Karol Mitrík na prerokovanie poslancom parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorým zároveň odporúča, aby zaviazali MIRRI spracovať komplexnú analýzu uvedeného zákona. Na základe jej záverov a aj zistení národných kontrolórov by tak malo dôjsť k potenciálnej zmene platného zákona. Aktívne využívanie informačných systémov štátu by zároveň znížilo administratívnu záťaž a zjednodušilo manažment procesov. Zároveň by to bol krok k lepšej internej kontrole a cielenému monitoringu nakladania s verejnými financiami.

tags: #národný #príspevok #820 #mil #eur