Rozvod ako amputácia: Hlboký ponor do života a tvorby Margaret Atwoodovej

Margaret Atwoodová, najznámejšia kanadská spisovateľka, je majsterkou špekulatívnej beletrie, tvorkyňou pochmúrnych dystopických svetov, ktoré zničili ľudia bez úcty k prírode či k sebe navzájom. Jej diela, často spájané s krvavo-červenými rovnošatami z populárneho seriálu Príbeh služobníčky, píšu o svete s nadhľadom a dôvtipom už vyše šesťdesiat rokov. Atwoodová je neúnavne zvedavá duša, ktorá kladie otázky začínajúce „Čo ak…?“, ktoré dokážu zaťať do živého.

Rané roky v divočine

Detstvo Margaret Atwoodovej by sa dalo nazvať detstvom nerozbitných detí. Narodila sa 18. novembra 1939 v Ottawe, no väčšinu času strávila v divočine, najprv v severnom Quebecu a neskôr neďaleko jazera Lake Superior. Jej otec, Carl Atwood, bol entomológ a rodina prežívala takmer všetky najchladnejšie mesiace v úplnej izolácii na výskumných staniciach hmyzu. "Vložili ma do väčšieho batohu a na chrbte odniesli do lesa. Bývali sme v stanoch, až kým otec nedokončil vlastnoručne postavený zrub, v ktorom nikdy nebola elektrina," spomína Margaret.

Jej matka, tiež Margaret, bola dietologička a nutričná poradkyňa. Keďže spolu s o tri roky starším bratom Haroldom pravidelne vymeškávali dva mesiace školy na jar aj na jeseň, stala sa aj ich domácou učiteľkou. Do lesa poctivo nosila štósy zošitov, učebníc a domácich úloh. V lesoch nemali televízor ani rádio, jedinou zábavou mimo pohybu bolo čítanie. Margaret si spomína, ako jej mama s dokonalým talentom na napodobňovanie hlasov predčítala všetky možné rozprávky. Svoj prvý román preto napísala už ako sedemročná.

Objavovanie sveta a literatúry

V roku 1948, keď otec získal miesto na Torontskej univerzite, sa časy v divočine skracovali a Margaret pomaly objavovala pre ňu doteraz neznámy predpubertálny dievčenský svet. Plnohodnotný návrat do školy jej po voľnosti na čerstvom vzduchu pripadal ako vojenčina. Serióznejšie preto začala písať až na strednej škole. Rodičia ju v tom síce povzbudzovali, no zároveň boli praktickí.

Keď sa vydala po stopách svojho brata, prihlásila sa na Victoria College Torontskej univerzity. Rýchlo pochopila, že tradičné ženské povolania nie sú pre ňu, od štúdia žurnalistiky ju však blízki odradili s pragmatickým odôvodnením. Vtedy si ako rebelka povedala, že utečie do Paríža, bude piť absint, fajčiť cigary, písať veľdiela a postará sa o to, aby zomrela veľmi mladá - ako všetci géniovia tých čias. Ešte predtým sa však prihlásila na štúdium literatúry.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Neúnavne písala verše, ktoré čítala v kaviarni Bohemian Embassy. Popri tom kreslila satirické karikatúry pre This Magazine pod mužským pseudonymom Bart Gerrard. Pokračovala na Radcliffe College Harvardovej univerzity, kde sa po získaní magisterského titulu pustila do doktorandského štúdia, svoju dizertačnú prácu však nikdy nedokončila. Mala totiž plné ruky práce s písaním básní. V tom čase sa tiež aktívne angažovala v protestoch proti vietnamskej vojne aj v prvých feministických krokoch.

Prelom v kariére a ocenenia

Jej prvá zbierka básní Double Persephone vyšla ako pamflet v roku 1961 a získala cenu E. J. Pratt Medal. Profesionálne publikovaná zbierka poézie The Circle Game nasledovala o päť rokov neskôr a zaznamenala nevídaný úspech. Margaret udelili prestížne kanadské ocenenie Governor General’s Award. Hovorievala, že si nemyslí, že vo svojich básňach rieši problémy, len ich odokrýva.

S menšími prestávkami pokračovala vo vyučovaní literatúry a kreatívneho písania na rôznych univerzitách, až kým jej do života nevstúpil James Polk. Za spolužiaka z Harvardovej univerzity sa vydala ako 29-ročná a spolu sa presťahovali na severozápad Kanady.

Jedlá žena a rozpad manželstva

Satirický príbeh o mladej Marian, ktorá sa práve zasnúbila s (očividne) nesprávnym a nudným mužom Petrom, má zaujímavú zápletku. Marian má uspokojivú prácu v oblasti prieskumu trhu a byt v centre Toronta, ktorý zdieľa s kamarátkou, krátko po zásnubách však s hrôzou zistí, že vôbec nie je schopná jesť. Jej telo akoby sa oddelilo od podstaty jej bytia. Popri vypĺňaní marketingových dotazníkov stretne mladého absolventa Duncana, ktorý ju zaujme svojimi excentrickými odpoveďami. Rozohráva sa tak spleť udalostí, kde starý svet naráža na moderný a kde sú svetlá reflektorov namierené na témy straty identity a odcudzenia a otázok možných návratov.

Rukopis poslala vydavateľstvu ešte pred vydaním zbierky poézie, no nik sa jej neozval. Krátko po získaní ocenenia jej doma zazvonil telefón. Na druhej strane linky sa ozval jej vydavateľ s prosbou, či by mu neposlala svoje ďalšie diela. Jedlá žena vyšla v roku 1969 a mnohí recenzenti ju označili za hlas rozvíjajúceho sa feministického hnutia.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Po svadbe sa vrátila k učeniu, tentoraz na univerzite v Montreale a neskôr v Edmontone. Ich manželstvo, žiaľ, nepatrilo k tým šťastným. Pár sa po piatich rokoch manželstva rozviedol a Margaret to okomentovala slovami: „Rozvod je ako amputácia.“

Nový partner a život na farme

Na sklonku prvého manželstva spoznala kanadského spisovateľa Graema Gibsona. Prvýkrát sa stretli pri preberaní ocenenia Governor General’s Award. Tak sa začalo priateľstvo, ktoré prerástlo do celoživotného partnerstva. Ani jeden z nich netúžil po živote v meste, a tak si spolu kúpili polorozpadnutú farmu neďaleko Allistonu v Ontariu. Spolu farmárčili, písali a snažili sa zarobiť dosť na to, aby vyžili. V roku 1976 sa im tu narodila dcéra Eleanor Jess Atwood Gibson, pre ktorú Margaret neskôr napísala rozprávku Up in the Tree.

Umelecká dvojica mala cestovateľskú dušu a spolu podnikli veľkú cestu okolo sveta. Keď sa im život na farme zunoval, začiatkom 80.

70. a 80. roky: Ďalšie úspechy a prelomové diela

Medzitým neúnavne písala. V 70. rokoch jej vyšlo ďalších šesť zbierok poézie a tri romány Surfacing (Vynáranie, 1972), Lady Oracle (v českom preklade Pýthie, 1976) a Life Before Man (Život pred mužom, 1979). Vo všetkých sa venuje otázkam identity a spoločenských a rodových štruktúr. Práve román Surfacing ju dostal na pozíciu čoraz hlasnejšieho vychádzajúceho hlasu kanadskej literatúry. Rozpráva príbeh ženy, ktorá sa vracia do svojho rodného mesta v Kanade, aby našla svojho nezvestného otca.

Schopnosť akceptovať vlastnú silu a nenechať si ju nikým vziať bola téma, ktorá silno rezonovala vtedajšou spoločnosťou. Keď sa po oslave ocitla so svojou literárnou agentkou Phoebe Larmore osamote, ešte stále ohromená záujmom a prijatím povedala: „Nikdy som si nemyslela, že budem slávna spisovateľka.“

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

V roku 1981 jej vyšiel román Bodily Harm (Ublíženie na tele) o zahraničnej reportérke Rennie, ktorá po tom, ako zvíťazí nad rakovinou prsníka, cestuje kvôli článku na fiktívny karibský ostrov. Ten však nájde na sklonku revolúcie.

Príbeh služobníčky: Svetový fenomén

Román o moci a o tých, ktorým patrí, čoskoro nasledovalo dnes už legendárne dielo Handmaid´s Tale (Príbeh služobníčky, 1985), za ktorý získala celú plejádu ocenení. Futuristická satira sa v roku 1990 dočkala filmového spracovania, ba vznikla i opera a bol podľa nej nakrútený úspešný rovnomenný seriál, ktorý stihol získať dva Zlaté glóbusy. Kniha sa dočkala prekladu do vyše tridsiatky jazykov a úspešne sa predávala aj ďaleko za kanadskými hranicami.

Príbeh služobníčky vykresľuje pochmúrnu víziu blízkej budúcnosti na území dnešných Spojených štátov amerických, ktoré prestali existovať a boli nahradené totalitným režimom. V Gileádskej republike platia nové pravidlá a kto sa im nepodriadi, stáva sa otrokom. Ženy sú na tom ešte o poznanie horšie. Keďže pôrodnosť klesla na hrozivo nízku hranicu, schopnosť plodiť deti je nesmierne vzácna. Až tak, že o tom, kedy a komu ich porodia tie, ktoré to ešte dokážu, už viac nerozhodujú ony. Jednou z nich je aj June Osborne, ktorú už nik nepozná pod pôvodným menom, stala sa z nej jednoducho Offred (Fredova, resp. patriaca Fredovi). Štát ju, rovnako ako tisíce ďalších, oddelil od pôvodnej rodiny a pridelil Veliteľovi, ktorý má neplodnú manželku túžiacu po potomkovi. Vláda totiž uznáva chorobne puritánske hodnoty a Starý zákon interpretuje extrémnymi spôsobmi, navyše je prísne patriarchálna.

tags: #atwoodova #rozvod #je #ako #amputacia #clanok