Bezodvodné obohatenie pri mimoriadnej ťažbe dreva: Judikatúra a jej aspekty

Spravodajské služby, ako špecifické mocenské nástroje štátu, zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane jeho záujmov. Na efektívne plnenie týchto úloh im zákonodarca priznáva špecifické oprávnenia a výnimky, ktoré by inak boli v rozpore so všeobecne akceptovanými postupmi a kontrolnými mechanizmami. Princípy dobrej verejnej správy, založené na transparentnosti a konaní "secundum et intra legem", teda v súlade so zákonom, sa v plnom rozsahu nedajú aplikovať na spravodajskú činnosť, kde je potrebné nájsť rovnováhu medzi otvorenosťou a ochranou spravodajských priorít.

Transparentnosť ako pilier dobrej verejnej správy

Dobrá verejná správa a s ňou spojený koncept good governance sú základnými piliermi pre fungovanie verejnej správy, ktorá koná v súlade so zákonom a v prospech spoločnosti, pričom chráni práva jednotlivcov na nediskriminačnom základe. Transparentnosť, chápaná ako priehľadnosť, zrejmosť a zreteľnosť, predstavuje mechanizmus zakotvený v zákonoch, ktorý verejnosti umožňuje oboznámiť sa s činnosťou štátnych orgánov. Transparentnosť je účinný nástroj na ochranu práv a záujmov jednotlivcov i celej spoločnosti, či už ide o transparentnosť práva, výkonu verejnej správy alebo súdnictva. V transparentnom prostredí je ťažšie nezákonne zvýhodňovať jednotlivcov alebo vykonávať verejnú správu protiprávnym spôsobom.

Limity transparentnosti v spravodajskej ochrane záujmov štátu

Princíp transparentnosti však nemôže byť aplikovaný rovnako na všetky oblasti výkonu verejnej správy. Jednou z oblastí, kde je potrebné nastaviť limity transparentnosti, je spravodajská ochrana záujmov štátu. Tu dochádza ku stretu dvoch dôležitých záujmov štátu: záujmu na transparentnom výkone verejnej správy a záujmu na ochrane svojich spravodajských priorít.

Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo

Slovenská informačná služba (SIS) je štátny orgán sui generis, ktorý plní spravodajské úlohy. Zákon jej postavenie spravodajskej služby priznáva od 1. januára 2016. Podobne Vojenské spravodajstvo (VS) plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti Slovenskej republiky. Je dôležité poznamenať, že SIS je štátny orgán, zatiaľ čo VS je spravodajská služba, ktorá je súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky. SIS má postavenie orgánu štátnej správy len v určitých konaniach, ako napríklad v oblasti ochrany utajovaných skutočností, slobodného prístupu k informáciám a sťažností.

Osobitné finančné prostriedky spravodajských služieb

SIS je samostatná rozpočtová položka s verejne dostupným rozpočtom. Avšak, okrem verejných finančných prostriedkov, SIS disponuje aj osobitnými finančnými prostriedkami, ktoré možno zaradiť medzi prostriedky spravodajskej činnosti. Tieto prostriedky sú definované ako vyčlenené rozpočtové prostriedky a príjmy získané použitím osobitného spôsobu nakladania s majetkom štátu alebo z činnosti spravodajského krycieho subjektu. Osobitné finančné prostriedky sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte. Hoci objem týchto prostriedkov nie je verejne dostupný, ich používanie je kontrolované prostredníctvom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS. Riaditeľ SIS je povinný na požiadanie predkladať kontrolnému výboru interné predpisy upravujúce podmienky používania osobitných prostriedkov.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na bezdôvodné obohatenie

Osobitné podmienky nakladania s majetkom štátu

Zákon o SIS upravuje aj osobitné podmienky nakladania s majetkom štátu. Pri správe majetku štátu, ktorý je určený na plnenie úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a na ochranu utajovaných skutočností, môže SIS používať osobitné spôsoby nakladania s majetkom štátu a nemusí uplatňovať štandardné postupy. Tieto osobitné oprávnenia SIS sú vyjadrením prevahy záujmu na ochrane záujmov Slovenskej republiky a ochrane SIS a jej príslušníkov pred záujmom na transparentnom výkone verejnej správy.

Verejné obstarávanie a výnimky pre spravodajské služby

Smernice Európskej únie upravujúce oblasť verejného obstarávania vyžadujú, aby bolo zadávanie zákaziek realizované v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovania služby, ako aj s princípmi rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti. Slovenský zákon o verejnom obstarávaní tieto princípy preberá a ustanovuje ich ako základné piliere procesu verejného obstarávania.

SIS in generalis spadá pod definíciu verejného obstarávateľa, avšak zákonodarca si bol vedomý rizík, ktoré by so sebou prinášala aplikácia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní pri obstarávaní tovarov a služieb v podmienkach SIS. Z uvedeného dôvodu zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje výnimky, v ktorých nie je možné aplikovať postupy podľa tohto zákona. Jednou z týchto výnimiek je obstarávanie tovarov a služieb nevyhnutných na zabezpečenie plnenia úloh SIS. Toto ustanovenie reflektuje konečnú množinu exempcií, ktoré umožňujú smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní, pri ktorých nie je povinnosť aplikovať postupy a pravidlá verejného obstarávania. V ustanovení je riešená výnimka týkajúca sa ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky.

V aplikačnej praxi môže výklad predmetného ustanovenia spôsobovať značné komplikácie. Pri reštriktívnom výklade by sa postupy verejného obstarávania nevzťahovali len na zákazky priamo súvisiace s plnením spravodajských úloh. Pri extenzívnom výklade by bolo obstarávanie tovarov a služieb v podmienkach spravodajských služieb vylúčene úplne. V praxi by sa mal uplatňovať extenzívny výklad, pretože pri reštriktívnom výklade by bolo náročné objektívne určiť hranicu, kedy je potrebné použiť postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní a pri každom obstarávaní tovarov a služieb verejnou, tým pádom aj transparentnejšou, formou by mohlo ohroziť Slovenskú informačnú službu, jej príslušníkov a úlohy, ktoré plnia. Pokiaľ by sme pristúpili k reštriktívnemu výkladu predmetného ustanovenia, Slovenská informačná služba by spadala pod kontrolnú právomoc Úradu pre verejné obstarávanie, čo by znamenalo zásah do osobitného postavenia Slovenskej informačnej služby priznaného jej zákonom o Slovenskej informačnej službe, ako aj výrazný zásah do zákonom ustanovených kontrolných mechanizmov.

Transparentnosť a zverejňovanie informácií

Prejavom snahy štátu o transparentný výkon štátnej správy sú aj podmienky ustanovené v oblasti zverejňovania a sprístupňovania informácií. Zákon, ktorým sa dopĺňal Občiansky zákonník a menili a dopĺňali niektoré zákony, zaviedol pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami. Uvedeným zákonom bol doplnený Občiansky zákonník o ust. § 47a, ktoré upravuje podmienky účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol doplnený o ust. Podľa § 5a ods.

Prečítajte si tiež: Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia

Ustanovenie § 5a ods. 1 cit. zákona definuje povinne zverejňovanú zmluvu na základe troch znakov:

1. Personálny znak: Zmluvnou stranou je osoba povinná podľa zákona o slobode informácií sprístupňovať informácie.
2. Formálny znak: Zmluva má písomnú formu.
3. Vecný znak: Zmluva obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

Zákon zároveň negatívne vypočítava zmluvy, ktoré sa nepovažujú za povinne zverejňované zmluvy, ako napríklad služobné zmluvy, pracovné zmluvy a dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Podmienky regresného nároku

tags: #bezdovodne #obohatenie #mimoriadna #tazba #dreva #zalovany