Inkluzívne vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím: Od integrácie k ľudským právam

V súčasnosti sa často skloňuje pojem inkluzívne vzdelávanie, avšak málokto si ho spája so základnými ľudskými právami. Predtým, ako sa ponoríme do právnych aspektov, je dôležité si ujasniť rozdiely medzi pojmami inklúzia a integrácia, ktoré sa často zamieňajú.

Integrácia vs. Inklúzia: Posun paradigmy

Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V tomto modeli je primárna zodpovednosť na dieťati, aby sa prispôsobilo.

Na druhej strane, inklúzia predpokladá, že sa vzdelávací systém prispôsobí špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím. Od dieťaťa alebo rodičov sa neočakáva, že budú prinášať riešenia a prispôsobovať sa, ale naopak, očakáva sa od školy, že nájde a zrealizuje vhodné riešenia. V tomto prípade leží zodpovednosť na škole a štátnych orgánoch.

Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím. Zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, vrátane detí nadaných alebo rómskych. Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy, keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti. Vzdelávací systém by nemal vnímať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý treba vyriešiť.

Prínosy inkluzívneho vzdelávania

Inkluzívne vzdelávanie sa úplne vylučuje so segregovaným vzdelávaním v špeciálnych školách. Z pedagogického hľadiska zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie. Rôznorodí žiaci môžu vytvoriť školy, ktoré budú citlivejšie k ich konkrétnym potrebám a vychovávať tolerantnejšiu generáciu.

Prečítajte si tiež: Obmedzenie spôsobilosti a opatrovník

Inkluzívne vzdelávanie pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím. Deti si môžu vytvoriť sociálne vzťahy a priateľstvá na celý život.

Právo na vzdelanie ako základné ľudské právo

Inkluzívne vzdelávanie súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava SR a medzinárodné dohovory o ľudských právach. Najdôležitejším je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo na vzdelanie je kľúčové pre realizáciu iných ľudských práv, umožňuje ľuďom vymaniť sa z chudoby, podieľať sa na správe vecí verejných a obhajovať svoje názory.

Medzinárodné dokumenty a inkluzívne vzdelávanie

Pred Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím formovali diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí dva dôležité dokumenty OSN:

• Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (1993): Cieľom bolo pripraviť žiakov na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde.
• Prehlásenie zo Salamanky (1994): Zdôrazňuje naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému. Deti so zdravotným postihnutím by mali byť vzdelávané v bežných školách.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a inklúzia

Článok 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje právo na vzdelanie. Článok 24 ods. 1 Dohovoru hovorí, že štáty "zaistia začleňujúci (inkluzívny) vzdelávací systém na všetkých úrovniach". To znamená, že Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny.

Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. To znamená povinnosť nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané.

Prečítajte si tiež: Vymáhanie Pohľadávok Bez Odmeny

Článok 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru ukladá Slovenskej republike povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť primerané úpravy. Deťom so zdravotným postihnutím musia byť upravené podmienky tak, aby mohli byť vzdelávané inkluzívne v hlavnom vzdelávacom prúde.

Primerané úpravy ako kľúčový prvok inklúzie

Primerané úpravy (v angličtine „reasonable accommodation“) sú právny pojem, ktorý čl. 2 Dohovoru definuje ako „nevyhnutné a primerané úpravy a opatrenia, ktoré nezakladajú neprimerané alebo nadmerné bremeno, ak sú potrebné v konkrétnom prípade, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím možnosť uplatňovať alebo vykonávať všetky ľudské práva a základné slobody na rovnakom základe s ostatnými“. Nezaistenie primeraných úprav môže viesť k diskriminácii na základe zdravotného postihnutia.

Transformácia špeciálneho vzdelávania

Inkluzívne vzdelávanie vyžaduje prehodnotenie rozsahu špeciálneho vzdelávania. Nejde o rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde.

Článok 24 ods. 2, písm. c) Dohovoru hovorí, že "štáty zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k všeobecnému vzdelávaniu v inkluzívnom prostredí a k podpore, ktorá je potrebná na uľahčenie ich účasti vo vzdelávacom systéme". Takýmto prostredím môže byť aj oddelená špeciálna škola.

Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát zamestnať ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím.

Prečítajte si tiež: Aspekty Pracovnej Zmluvy a Bežnej Zmluvy

Ak sa učitelia cítia neistí pri vzdelávaní detí s Downovým syndrómom, je to pochopiteľné. Problémom je nedostatok adekvátnej prípravy a podpory zo strany štátu a orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva. Práve tieto subjekty nesú podľa čl. 24 ods. 3 Dohovoru zodpovednosť za zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania.

Implementácia Dohovoru OSN do školskej legislatívy

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Napriek tomu, že školská legislatíva nebola upravená, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl. 24 Dohovoru OSN.

V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol v rozpore s Dohovorom OSN. Školskú legislatívu musíme vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy (resp. zriaďovateľa), aby vytvárali podmienky pre inkluzívne vzdelávanie.

Príklad z praxe a potreba odporu voči segregácii

Právo na vzdelanie v inkluzívnom prostredí bežnej školy, spolu s rovesníkmi bez zdravotného postihnutia, je základné ľudské právo dieťaťa s Downovým syndrómom. Nie vždy si to ale uvedomujeme. Ako smutný príklad môžeme uviesť stanovisko školského orgánu, ktorý tvrdil, že v špeciálnej škole sa plne rešpektuje právo dieťaťa s Downovým syndrómom na vzdelanie podľa čl. 24 Dohovoru OSN, a preto vlastne ani nie je nutné, aby bežná základná škola zabezpečila vzdelávanie dieťatka s Downovým syndrómom. Takýto prístup je potrebné odmietnuť a postaviť sa mu na odpor.

S narastajúcim odporom rodičov a expertov voči segregácii budú silnieť obavy tých, ktorí sa boja zmien, ale tiež bude silnieť tlak na potrebný rovný prístup a reformy.

Integrácia žiaka s mentálnym znevýhodnením: Individuálny prístup

Každý žiak v škole postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu svojej školy, kde sa vzdeláva a nie podľa vzdelávacích programov špeciálnych škôl. Častá prax je, že každý integrovaný žiak sa automaticky musí riadiť vzdelávacím programom pre dané znevýhodnenie. Môže avšak nemusí.

Zákon v niektorých prípadoch umožňuje žiakom postupovať aj podľa iného školského vzdelávacieho programu napr. ak sú v špeciálnej triede, v bilingválnom programe a pod. Ak však hovoríme o integrácii podľa § 7 ods. 5 školského zákona a tiež nového § 7a) žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP. Z uvedeného určite nevyplýva, že integrovaný žiak automaticky postupuje podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia.

Všeobecný komentár OSN a inkluzívne vzdelávanie

Z pohľadu inkluzívneho vzdelávania pripomíname aj Všeobecný komentár č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie vydaný OSN: „Inklúzia je prístup zameraný na „celú osobu“: uznanie schopnosti učiť sa u každého človeka a stanovenie vysokých požiadaviek všetkým študentom, vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Tento komentár poskytuje jasné línie, že nie žiak sa má prispôsobiť vopred určeným vzdelávacím programom (napr. A variant), ale program sa má prispôsobiť žiakom.

Problémy v praxi a potreba individuálneho prístupu

Na Slovensku sa často stáva, že deti integrujeme do tried, ale obmedzujeme ich prístup k obsahu, aktivitám a predmetom, čím ich nanovo segregujeme. Samotný problém nespočíva v tom, že by pomôcky a osnovy mali byť zlé, ale v automatickosti tohto aktu, ktorá vedie k tomu, že dieťa nevedomky nálepkujeme.

Preto je dôležité, aby školy i poradenské zariadenia v integrácii postupovali vždy individuálne od dieťaťa k dieťaťu, umožňovali mu postupovať na jednej strane podľa svojej triedy, čo najviac sa zapájať do jej fungovania a zároveň v rámci IVP mu vytvárať možnosti rozvoja.

tags: #bezna #skola #inkluzia #mentalne #postihnuty #ziak