Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a povinnosti opatrovníka

Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, je oprávnenie osoby vlastným konaním nadobúdať práva a povinnosti, meniť ich, zabezpečovať alebo rozhodovať o ich zániku. Táto kategória hmotného práva ovplyvňuje aj spôsobilosť samostatne konať pred súdom.

Spôsobilosť na právne úkony v slovenskom práve

Občiansky zákonník rozlišoval medzi obmedzením a pozbavením spôsobilosti na právne úkony. Od 1. júla 2016 však, v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a v nadväznosti na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Cieľom je chrániť osobu, ktorej sa zásah týka, a umožniť jej konať v bežných veciach každodenného života. Právna úprava pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je tak v Občianskom zákonníku obsolentná.

Konanie o spôsobilosti na právne úkony upravuje Civilný mimosporový poriadok. Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. Súd môže rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia alebo o navrátení spôsobilosti.

Postup obmedzenia spôsobilosti na právne úkony

Zákon č. 161/2015 Z. z. upravuje postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony, a to podaním návrhu na obmedzenie spôsobilosti. Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie "slabšieho subjektu", a preto je potrebné jej postavenie vyvažovať. Súd sa v procese dokazovania zameriava na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti a spôsobilosti hospodáriť s majetkom. Ak súd upustí od výsluchu osoby, zákon ukladá sudcovi povinnosť osobu "vzhliadnuť", teda nadviazať s ňou priamy očný kontakt.

Pri tvorbe podkladu pre rozhodnutie má zásadný význam znalecké dokazovanie. Súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca. Dĺžka konania závisí od súdu, na ktorý sa návrh podá a jeho rýchlosti.

Prečítajte si tiež: Integrácia a ľudské práva

Dôkazné prostriedky v konaní

V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného. V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.

Príklady z praxe

V praxi sa stretávame s potrebou obmedzenia spôsobilosti u rodinných príslušníkov. Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Napríklad, v rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš bola osobe s paranoidnou schizofréniou obmedzená spôsobilosť na právne úkony tak, že nie je spôsobilá samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inštitúciami, uzatvárať scudzovacie zmluvy, zmluvy o poskytovaní finančných prostriedkov, nakladať s účtami a disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 15,- Eur. Ďalším príkladom je prípad, keď súd obmedzil spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpela diagnózou mentálna anorexia.

Opatrovník a jeho povinnosti

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle Občianskeho zákonníka.

Príklady z rozhodnutí súdov

Okresný súd Prievidza ustanovil za opatrovníka osobu, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu. Opatrovníkovi sa ukladá povinnosť predkladať súdu správy o nesvojprávnom a o nakladaní s jeho majetkom.

Okresný súd Bardejov ustanovil za opatrovníka osobu, ktorá je v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony povinná opatrovanca zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že ak sa nejedná o bežný úkon, k platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné schválenie súdom. Opatrovník je povinný počas zastupovania opatrovanca podávať súdu správy o svojej činnosti, o pomeroch nesvojprávneho a o nakladaní s jeho majetkom.

Prečítajte si tiež: Vymáhanie Pohľadávok Bez Odmeny

Predpoklady na strane opatrovníka

Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť:

• Spôsobilosť na právne úkony
• Morálne, osobnostné predpoklady
• Zdravotné predpoklady
• Finančné zabezpečenie (trvalý príjem)
• Bydlisko opatrovníka
• Vzájomné vzťahy
• Prípadná kolízia záujmov
• Vzťahy v rámci príbuzenského pomeru
• Vyhodnotenie osobitných odborných predpokladov
• Súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich

Kto môže podať návrh na začatie konania

Návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, osoba, ktorá osvedčí právny záujem, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb a ten, o koho spôsobilosť sa má konať. Konanie je oslobodené od súdneho poplatku.

Miestna príslušnosť súdu

Návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý je v obvode bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Nemusí ísť o adresu trvalého pobytu, preto bydliskom môže byť aj zariadenie sociálnej starostlivosti, kde je táto osoba umiestnená po dlhší čas. Miestna príslušnosť je určená tak, aby vec prejednával a rozhodoval súd, ktorý je z hľadiska procesnej ekonómie čo najviac dostupný osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Bežná vec a súhlas súdu

Za bežnú vec je možné považovať akékoľvek nakladanie so zvereným majetkom, a to aj obchodnej spoločnosti, až dovtedy, ak nevzniknú pochybnosti, že už takýto dispozičný úkon opatrovníka so zvereným majetkom podnikateľa nespĺňa charakteristiku predpokladanú u bežnosti. Potom je povinnosťou opatrovníka pre zamýšľaným nakladaním s konkrétne vymedzeným majetkom sa obrátiť na príslušný súd, aby ten v rámci výkonu svojho štátneho dozoru nad činnosťou opatrovníka potvrdil, že ide o bežnú vec, resp. v prípade, že tak tomu nie je navrhovaný úkon opatrovníka odsúhlasil. Súd schvaľuje úkony až vtedy, keď už boli urobené. Svoj súhlas súd nemôže dať vopred, keďže obsah právneho úkonu nie je ešte známy.

Zastupovanie

Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Z konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti zastúpenému tak, ako by zastúpený konal sám. Zástupca pri zastúpení iného uskutočňuje právne úkony v jeho mene, pri ktorých prejavuje svoju vôľu, pričom účinky z toho vznikajú priamo zastúpenému.

Prečítajte si tiež: Aspekty Pracovnej Zmluvy a Bežnej Zmluvy

Kto nemôže byť zástupcom

Zástupcom nemôže byť osoba, ktorá:

• Sama nie je spôsobilá na ten právny úkon, ktorý má za zastúpeného urobiť
• Jej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného

Kolízia záujmov

Kolízia záujmov medzi zákonným zástupcom a zastúpeným, resp. medzi viacerými zastúpenými tým istým zástupcom, vylučuje zastúpenie v rozsahu kolíziou zastúpených záujmov účastníkov právneho vzťahu. Ak sú zástupcami maloletých detí ich rodičia, postačí iba možnosť stretnutia záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi alebo medzi deťmi navzájom na to, aby rodičia boli vylúčení zo zastupovania detí v rozsahu, v akom môže dôjsť k stretnutiu týchto záujmov.

tags: #bezna #vec #a #opatrovnik #povinnosti