Bežný právny úkon: Definícia a kontext v slovenskom práve

Právne úkony sú základným stavebným kameňom právnych vzťahov. Sú to prejavy vôle osôb, ktoré smerujú k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. V kontexte konkurzného a reštrukturalizačného práva zohráva dôležitú úlohu pojem "bežný právny úkon", ktorý definuje rozsah právnych úkonov, ktoré môže dlžník robiť po začatí konkurzného konania alebo počas reštrukturalizácie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na definíciu bežného právneho úkonu v slovenskom práve, s osobitným zreteľom na jeho význam v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní.

Definícia právneho úkonu

Právny úkon je definovaný ako prejav vôle osoby, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, "právne úkony, ktoré sa týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu". Právne úkony musia byť urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak sú neplatné (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Základné náležitosti právneho úkonu sú:

• Vôľa: Musí existovať skutočná vôľa osoby konať.
• Prejav vôle: Vôľa musí byť vyjadrená navonok, aby bola zrozumiteľná pre ostatných.
• Sloboda a vážnosť: Právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, bez nátlaku alebo omylu.
• Určitosť a zrozumiteľnosť: Právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, aby bolo jasné, aké práva a povinnosti vznikajú.

Bežný právny úkon v konkurznom a reštrukturalizačnom práve

Po začatí konkurzného konania alebo počas reštrukturalizácie je dlžník obmedzený v nakladaní so svojím majetkom. Môže vykonávať len "bežné právne úkony". Definícia bežného právneho úkonu nie je v zákone explicitne uvedená, ale judikatúra a právna teória ju vykladajú ako úkony, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie bežnej prevádzky podniku a ktoré neznevýhodňujú veriteľov.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v § 11 ods. 2 stanovuje, že po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží a urobí právny úkon, ktorý nie je bežný, správca môže takémuto právnemu úkonu v konkurze odporovať.

Prečítajte si tiež: Príspevok na dieťa: podrobný rozbor

Kritériá pre posúdenie, či ide o bežný právny úkon

Pri posudzovaní, či ide o bežný právny úkon, sa berú do úvahy nasledovné kritériá:

• Účel úkonu: Cieľom úkonu musí byť zabezpečenie bežnej prevádzky podniku.
• Hospodárnosť: Úkon musí byť hospodárny a efektívny.
• Zvyčajnosť: Úkon musí byť zvyčajný pre daný typ podniku a odvetvie.
• Nepoškodzovanie veriteľov: Úkon nesmie neprimerane znevýhodňovať veriteľov.

Príklady bežných právnych úkonov

Medzi bežné právne úkony, ktoré môže dlžník robiť po začatí konkurzného konania alebo počas reštrukturalizácie, patria napríklad:

• Platenie bežných účtov za energie, vodu, telefón a pod.
• Nákup bežného materiálu a tovaru potrebného na prevádzku podniku.
• Výplata miezd zamestnancom.
• Úhrada daní a odvodov.
• Uzavretie zmlúv o nájme nehnuteľností na krátkodobé obdobie.

Príklady právnych úkonov, ktoré nie sú bežné

Medzi právne úkony, ktoré sa nepovažujú za bežné a ktoré dlžník nemôže robiť po začatí konkurzného konania alebo počas reštrukturalizácie, patria napríklad:

• Predaj majetku podliehajúceho konkurzu.
• Založenie majetku podliehajúceho konkurzu.
• Poskytovanie darov alebo bezodplatných plnení.
• Uzavretie zmlúv o úvere alebo pôžičke.
• Ručenie za záväzky tretích osôb.
• Uznanie dlhu.
• Zmluvné pokuty podľa § 11 ods.
• Nakladanie s majetkom podliehajúcim konkurzu spôsobom, ktorého dôsledkom bolo nastúpenie následku v podobe ex lege neúčinnosti právneho úkonu.

Dôsledky vykonania nebežného právneho úkonu

Ak dlžník vykoná právny úkon, ktorý nie je bežný, správca konkurznej podstaty alebo reštrukturalizačný správca môže tento úkon napadnúť a domáhať sa jeho neúčinnosti. Ak súd rozhodne, že úkon bol nebežný a neúčinný, majetok, ktorý bol týmto úkonom prevedený, sa vráti do konkurznej podstaty alebo do majetku dlžníka.

Podľa § 44 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu stráca dlžník právo nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu. Právo nakladať s týmto majetkom prechádza na správcu konkurznej podstaty. Právne úkony dlžníka, ktoré urobil po vyhlásení konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sú voči veriteľom dlžníka neúčinné.

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

Odporovateľnosť právnych úkonov

Odporovateľnosť právnych úkonov je právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľom napadnúť právne úkony dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie ich pohľadávok. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť veriteľov, alebo právnym úkonom, ktorým dlžník bez primeraného protiplnenia poskytol plnenie blízkej osobe alebo osobe, ktorá s ním konala v zhode.

Povinnosti dlžníka v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní

Dlžník má v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní množstvo povinností, ktoré mu ukladá ZKR. Medzi najdôležitejšie povinnosti patrí:

• Povinnosť predchádzať úpadku: Dlžník je povinný predchádzať úpadku a starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie.
• Povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu: Ak je dlžník v úpadku, je povinný včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
• Povinnosť obmedziť výkon činnosti na bežné právne úkony: Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony.
• Povinnosť poskytovať správcovi súčinnosť: Dlžník je povinný poskytovať správcovi konkurznej podstaty alebo reštrukturalizačnému správcovi všetku potrebnú súčinnosť.
• Povinnosť zachovávať mlčanlivosť: Dlžník je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním.
• Povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

tags: #bežný #právny #úkon #definícia