
Článok sa zaoberá problematikou bezodplatného nadobudnutia tovaru z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). V praxi sa často stáva, že platitelia DPH odovzdávajú tovar alebo poskytujú služby bez protihodnoty. Cieľom tohto článku je objasniť, kedy sa takéto bezodplatné plnenie považuje za dodanie za odplatu a aké povinnosti z toho vyplývajú pre platiteľa DPH.
Jednou zo základných podmienok pre to, aby dodanie tovaru alebo služby bolo predmetom DPH, je odplatnosť plnenia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je predmetom dane dodanie tovaru v tuzemsku, poskytnutie služby v tuzemsku, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, a to za protihodnotu. Protihodnotou nemusí byť len peňažné plnenie, ale aj nepeňažné plnenie.
Ak by pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby nebola dohodnutá protihodnota, teda tovar by bol darovaný alebo služba poskytnutá zdarma, DPH by sa neodviedla, čo by narušilo mechanizmus DPH. Preto zákon o DPH zavádza výnimky, v súlade so smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“), kedy sa bezodplatné plnenie považuje za dodanie za odplatu.
Vnútroštátna právna úprava bezodplatného dodania tovaru vyplýva z § 8 ods. 3 zákona o DPH. Podľa tohto ustanovenia, ak platiteľ dane dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane má povinnosť priznať a odviesť DPH aj v prípade, ak tovar použije pre svoju osobnú spotrebu alebo pre spotrebu vlastných zamestnancov, alebo ak dodá tovar iným osobám bezodplatne na iný účel ako na podnikanie.
Prečítajte si tiež: Bezodplatný majetok a DPH
Bezodplatným dodaním tovaru na iný účel ako na podnikanie je napr. bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus (podľa čl. 16 smernice o DPH). Na možnosť odpočítania dane pri týchto tovaroch do 17 eur bez DPH sa však musí aplikovať § 49 ods. 2 až 5 zákona o DPH, t. j. odpočítanie dane z tovaru závisí od účelu použitia tohto tovaru vo väzbe na podnikateľskú činnosť platiteľa.
Z ustanovenia § 22 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktoré je podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH považované za dodanie tovaru za protihodnotu, sa základ dane určí podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, t. j. ako cena, za ktorú by sa tovar obstaral v čase dodania.
Príklad: Platiteľ dane - veľkoobchod s knihami, daruje 30 ks kníh o celkovej hodnote 360 eur neziskovej organizácii. Pri nákupe kníh si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane vo výške 60 eur. Platiteľ je v čase darovania povinný odviesť daň vo výške 60 eur, ktorú si uplatnil pri nákupe predmetných kníh.
Použitie majetku platiteľa na súkromné účely: Ak platiteľ dane použije svoj majetok na súkromné účely, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu (Súdny dvor EÚ vo veci C-20/91 Pieter de Jong a C-594/10 T.G.).
Bezodplatné dodanie tovaru do iného členského štátu: Ak platiteľ dane dodá bezodplatne tovar do iného členského štátu osobe identifikovanej pre DPH a daň pri tomto tovare bola čiastočne alebo úplne odpočítaná, nesplní podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Bezodplatné dodanie tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre DPH podlieha dani z pridanej hodnoty a základ dane sa určí podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH.
Prečítajte si tiež: Všetko o DPH pri bezplatnom dodaní
Premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby do iného členského štátu: Premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania v tomto členskom štáte je oslobodené od dane (§ 8 ods. 4 zákona o DPH) za podmienky, ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane (§ 43 ods. 1 zákona o DPH). Premiestnenie tovaru do iného členského štátu znamená, že tovar je fyzicky prepravený do iného členského štátu bez zmeny vlastníctva tovaru a toto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
Príklad: Slovenský platiteľ dane premiestnil tovar do svojej organizačnej zložky v Českej republike, ktorý vyrobil na Slovensku s tým, že predaj tohto tovaru bude realizovať organizačná zložka v Českej republike, ktorá je registrovaná pre DPH v Českej republike. Premiestnenie tovaru slovenským platiteľom dane do Českej republiky sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu a je oslobodené od dane. Slovenský platiteľ dane je povinný vyhotoviť faktúru o premiestnení tovaru do iného členského štátu. Organizačná zložka v Českej republike nadobudnutie tovaru zdaní českou sadzbou dane z pridanej hodnoty.
Zákon o DPH v § 8 ods. 4 písm. a) až i) vylučuje z dodania tovaru za protihodnotu prípady premiestnenia tovaru z tuzemska do iného členského štátu, kedy platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze a nie je povinný vyhotoviť faktúru o premiestnení tovaru. Ide napr. o premiestnenie tovaru na účel jeho inštalácie alebo montáže, na účel spracovania, na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou.
S účinnosťou od 1.1.2020 je z dodania tovaru za protihodnotu vylúčené aj premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré spĺňa podmienky režimu call-off stock podľa § 8a zákona o DPH.
Prípady, kedy podmienka protihodnoty nie je splnená, avšak napriek tomu sa z hľadiska DPH služba považuje za predmet DPH, upravuje ustanovenie § 9 zákona o DPH. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o DPH sa týka bezodplatného dodania služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov, alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa. Takéto bezodplatné dodanie sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti [podľa § 4 a § 5 zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmena a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dobrovoľníctve“)].
Prečítajte si tiež: Tipy na bezplatné požičanie auta
Bezodplatné dodanie služby na iný účel ako na podnikanie, ktoré sa považuje za dodanie služby za protihodnotu, je napr. bezodplatné dodanie služby na charitu, bezodplatné vykonanie prepravnej služby osôb platiteľom dane, ktorý vykonáva prepravné služby napr. Vyššie územné celky, obce a nimi zriadené alebo založené právnické osoby môžu využívať dobrovoľnícku činnosť, napr. na podporu plnenia svojich úloh.
Vzhľadom na to, že bezodplatné dodanie služby, ktoré je na účely DPH považované za dodanie služby, z ktorého vzniká daňová povinnosť, nie je spojené s dohodnutou protihodnotou, pri určení základu dane nie je možné vychádzať zo všeobecného ustanovenia pre výpočet základu dane uvedeného v § 22 ods. 1 zákona o DPH. V týchto prípadoch sa uplatňuje postup podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, podľa ktorého pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH je základom dane cena služby, ktorú platiteľ dane vynaložil na poskytnutie služby.
V praxi dochádza často k chybnému postupu pri zdaniteľných obchodoch, v rámci ktorých je dodanie tovaru spojené s jeho montážou alebo inštaláciou u kupujúceho. Nesprávne určenie typu zdaniteľného obchodu vedie potom k nesprávnemu stanoveniu miesta dodania, k chybnému určeniu momentu vzniku daňovej povinnosti a k nesprávnemu uvedeniu údajov v daňovom priznaní.
Zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predmet DPH v tuzemsku presne vymedzuje v ustanovení § 2 ods. 1 ako dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, nadobudnutie tovaru z iného členského štátu za protihodnotu v tuzemsku a dovoz tovaru z tretieho štátu do tuzemska.
Aby bolo možné určiť, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH - či je to v tuzemsku, v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, je potrebné stanoviť miesto zdaniteľného obchodu, t. j. miesto dodania tovaru a miesto dodania služby.
Určenie miesta dodania tovaru závisí od spôsobu, akým dôjde k jeho odovzdaniu odberateľovi - t. j. od toho, či je tovar pri jeho dodávaní prepravovaný alebo nie, resp. či ide len o samotné dodanie tovaru alebo s ním súvisí ďalšia činnosť - montáž alebo inštalácia, pričom táto je vykonaná v rámci komplexnej dodávky tovaru. Pre jednotlivé spôsoby dodania tovaru potom vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o DPH určenie miesta dodania tovaru.
Ak dochádza k pohybu tovaru od predávajúceho, t. j. ak je dodanie tovaru spojené s jeho montážou alebo inštaláciou (nie je podstatné, či ju vykoná dodávateľ sám alebo prostredníctvom inej osoby na svoj účet) - miesto dodania tovaru sa nachádza tam, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný.
Pri dodaní tovaru vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, t. j. dňom dodania tovaru. Za deň dodania tovaru sa považuje deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V prípade zmluvného vzťahu, predmetom ktorého je dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou, kupujúci nadobúda právo nakladať s tovarom až po ukončení montáže alebo inštalácie (vzhľadom na záručné opravy). To znamená, že za deň dodania tovaru a zároveň deň vzniku daňovej povinnosti sa považuje deň ukončenia montáže, prípadne deň podpísania preberacieho protokolu - podľa toho, ako je v rámci konkrétneho vzťahu dohodnuté, a to i v prípade, ak k ukončeniu montáže dôjde s časovým odstupom.
Osobou povinnou platiť DPH v SR je v prípade dodania tovaru s montážou alebo inštaláciou slovenským platiteľom tento dodávateľ (podľa § 69 ods. 1) alebo v prípade dodania zahraničným dodávateľom zdaniteľná osoba - odberateľ v SR (podľa § 69 ods. 2).
Platiteľ dane má právo na odpočítanie dane, ak:
V prípade písomne uzatvorených zmlúv je dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou najčastejšie dohodnuté podľa zmluvy o dielo. V Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) je tento typ zmluvy upravený v ustanovení § 536 a nasledujúcich. Podstatné náležitosti zmluvy sú: dohoda o predmete plnenia a záväzok zaplatiť cenu. Na platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia. Zmluva musí obsahovať aj označenie zmluvných strán.
Rozlíšenie zmluvy o dielo od kúpnej zmluvy je negatívnym spôsobom vymedzené v § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak je predmetom prevažnej časti záväzku určitá činnosť alebo ak si splnenie záväzku dodať hnuteľnú vec vyžaduje jej montáž, ide o zmluvu o dielo.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. upravuje, ktoré výdavky (náklady) sú daňovo uznané a ktoré nie. Všeobecne platí, že daňovo uznané sú tie výdavky, ktoré sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (s výnimkou výdavkov, ktoré zákon priamo definuje ako nedaňové výdavky, napr. výdavky na reprezentáciu a pod.).
Zároveň platí, že daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena darovaného hmotného a nehmotného majetku (§ 21, ods. 2, písm. f) zákona o dani z príjmov). Daňovým výdavkom je zostatková cena len v prípade predaja, likvidácie, z dôvodu škody do výšky prijatých náhrad a pri bezodplatnom odovzdaní do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu (pričom sa zákon odvoláva na zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, t. j. cestný zákon), ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom.
Zákon o dani z príjmov však v § 19, ods. 2 písm. u) od 1. 1. 2017 upravuje, že medzi daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, patria výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých na účel materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Za splnenia týchto podmienok je možné výdavky na dary považovať za daňové.
V prípade darovania potravín občianskemu združeniu, ktoré sa zaoberá poskytovaním sociálnej pomoci, je obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom, aj keď daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne neznižoval.
Príklad: Daňovník v roku 2021 bezodplatne odovzdal zásoby potravín občianskemu združeniu, ktoré sa zaoberá poskytovaním sociálnej pomoci, ktoré zaúčtoval na účet 543 - Dary. Je obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom, aj keď daňovník cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne neznižoval? Odpoveď: Áno.
Ak podnikateľ Ján vlastní malé potraviny na východe Slovenska a rozhodne sa niektoré trvanlivé potraviny darovať a poskytnúť na zbierku organizovanú občianskym združením, ktoré sa zaoberá poskytovaním sociálnej pomoci, pre odídencov z Ukrajiny a uzatvorí s ním zmluvu, prílohou ktorej bol súpis darovaného tovaru a išlo o tovar v hodnote 300 eur bez DPH, pričom pri jeho nákupe si DPH z tohto tovaru v plnej miere odpočítal a jednotlivé tovary boli do výšky 17 bez DPH eur/ks, potom sú splnené podmienky zákona o dani z príjmov aj DPH.
tags: #bezodplatné #nadobudnutie #tovaru #daňové #hľadisko