
V slovenskom právnom poriadku je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) upravené v ustanoveniach § 143 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Tento inštitút je základným pilierom majetkových vzťahov medzi manželmi a má zásadný vplyv na ich práva a povinnosti.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom. Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel do svojho výlučného vlastníctva (majetku), a teda tento majetok netvorí súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri nakladaní s takto získaným majetkom nie je potrebný prejav vôle (súhlas) druhého z manželov a príjmy získané jeho predajom ostávajú v oddelenom majetku obdarovaného manžela, ktorý má k ním výlučné vlastnícke právo.
BSM predstavuje špecifický typ spoluvlastníctva, ktorý je charakteristický pre manželské zväzky. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, kde majú spoluvlastníci určené podiely na veci, v BSM podiely neexistujú. Manželia vlastnia majetok spoločne a nerozdielne, ako celok (1/1).
S problematikou spoluvlastníctva sa v pozemkovom práve aj v stavebnom práve stretávame často, preto je dobre vedieť aké sú medzi nimi rozdiely. Takmer každá vec môže byť vo vlastníctve jednej osoby (vlastníka) alebo v spoluvlastníctve viacerých osôb (spoluvlastníkov). Podielové spoluvlastníctvo môže existovať medzi ľubovoľnými osobami (spoluvlastníkmi). Na druhej strane bezpodielové spoluvlastníctvo môže existovať len medzi manželmi. Ako vyplýva už z jeho názvu, v podielovom spoluvlastníctve existujú podiely. Napríklad pozemok môžu vlastniť tri osoby a každá môže mať iný podiel. Čo podiely znamenajú? V praxi sa podiely nesprávne chápu ako určitá časť veci (napr. pozemku). Takéto chápanie je však nesprávne. Podiely by sme mali chápať skôr ako hlasovacie práva, teda podiel vyjadruje počet hlasov, ktorými môže spoluvlastník rozhodovať o veci. Ak má niekto napríklad podiel 5/8, má aj 5/8 hlasov pri rozhodovaní o spoločnej veci. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podiely neexistujú. Ak je teda vec v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, manželia ju vlastnia spoločne ako celok (1/1). Nedelia si teda vec spôsobom, že manželka má 1/2 a manžel 1/2. Vylúčená nie je ani kombinácia podielového a bezpodielového spoluvlastníctva. Napríklad manželia môžu spoločne vlastniť podiel 1/8 na pozemku a zbytok podielov môžu vlastniť iní spoluvlastníci. Možná je aj situácia keď manžel vlastní napríklad 1/8 pozemku a jeho manželka iný podiel vo veľkosti 3/8 na rovnakom pozemku. Takáto situácia môže vzniknúť napríklad ak podiely dostali darovaním. Dary sa totiž nestávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov, ale zostávajú samostatným majetkom každého z manželov (ide o výnimku v zmysle $ 143 Obč. Existuje ešte jeden špecifický druh podielového spoluvlastníctva, ktoré sa vzťahuje na pozemky spoločnej nehnuteľnosti (tzv. urbár) obhospodarované pozemkovými spoločenstvami. Pri urbároch platia medzi spoluvlastníkmi špeciálne pravidlá uvedené v zákone o pozemkových spoločenstvách.
Na Slovensku nie je možnosť uzavrieť predmanželskú zmluvu a dohodnúť sa tak vopred na vyrovnaní majetku v prípade rozvodu ešte pred svadbou. Počas manželstva možno však upraviť vzájomné majetkové vzťahy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva. Manželia môžu dohodu upraviť a rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Dohoda však môže upravovať len vzťahy a majetok nadobudnutý v budúcnosti. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetok majetok, ktorý nadobudol niektorý z nich počas trvania manželstva. Nepatria tam však veci, ktoré získali dedičstvom, darom alebo ktoré slúžia podľa svojej povahy osobnej potrebe jedného z manželov.
Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode
„Počas trvania manželstva je možné bezpodielové vlastníctvo zrušiť a vyrovnať majetok výlučne rozhodnutím súdu na návrh niektorého z manželov po splnení zákonom určených podmienok. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva dochádza k vyrovnaniu majetku. Môže mať podobu dohody, súdneho rozhodnutia alebo zákonnej domnienky vyrovnania.
Ešte počas štúdia na právnickej fakulte som sem - tam započul, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) má nejaké koncepčné problémy, avšak nikdy mi nik nevedel vysvetliť, ktoré to sú (možnože aj ja som bol nechápavý). Myslím si, že na skutkovom náčrtku tohto prípadu sme narazili na jeden z nich - uspokojenie „nového“ dlhu pred dlhom „starým“. Starým dlhom je potrebné rozumieť sumu záväzkov z času spred uzavretia manželstva.
Vo výsledku podávajúcom sa z rozhodnutia NSSR to teda vyzerá tak, že veriteľ A, ktorý má voči manželovi pohľadávku spred manželstva, sa môže uspokojiť z podstatne užšej majetkovej podstaty ako veriteľ B, ktorý má voči tomu istému manželovi pohľadávku vzniknutú po uzavretí manželstva. Domnievam sa, že takýto záver nie je efektívne udržateľný a je v stave porušovať inak bežne akceptované pravidlo priority - „starí veritelia“ majú byť uspokojený pred „novými veriteľmi“. Rozumel by som tomu trochu viac, ak by sa napr. dôvodilo, že k prevzatiu akýchkoľvek záväzkov, ktoré môžu byť potenciálne uspokojené z BSM je potrebný vždy súhlas druhého manžela (čo je samozrejme nepraktické pre manželov a aj pre bežný život - odkiaľ má/môže veriteľ vedieť, že niekto je ženatý?).
Pojem „sociálny“ je v dnešnom práve síce pojmom často používaným, avšak nie ojedinele ide o pojem bez reálneho obsahu. Výslovne nespravodlivé je, ak sa náklady „sociálnej“ politiky presúvajú na tých, od ktorých niet dôvodu spravodlivo požadovať - napr. veriteľov. Môže nám byť samozrejme ľúto manželky(manžela), ktorý si zoberie niekoho nezodpovedného - osobu, ktorá má tendenciu preberať vo vzťahu k svojim majetkovým pomerom neprimerané záväzky, avšak takýmto nepriaznivým dôsledkom má manžel predsa možnosť čeliť - zúženie rozsahu BSM, zrušenie BSM za trvania manželstva. Rovnako to predsa má platiť aj pri uzatváraní manželstva - koakvizícia, zúženie rozsahu BSM. Zvykne sa to obraňovať argumentáciou: „Aj keď podiely na BSM nie sú určené, druhému manželovi/manželke by predsa mala patriť polovica z majetku patriaceho do BSM.“ Polovica čoho mu/jej však môže patriť?
Už vyššie som naznačil, že rozdiel medzi pojmom „imanie“ a spojením „majetok BSM“ je zásadný. Máme akosi (neadekvátne) zakorenené, že manželovi/manželke sa mala dostať vždy polovica „vecí“ v BSM. To, čo by sa jej/mu však malo dostať (hodnotovo) je len polovica čistého imania majetkového spoločenstva (aplikáciou základného pravidla v § 150 OZ). Imanie je to čo zostane ako výsledok odčítania pasív BSM od jeho aktív. Aj preto som zväčša nechápal, prečo sa napr. pri vysporiadaní majetku BSM zaniknutého napr. v dôsledku vyhlásenia konkurzu ( § 53 zákona č. 7/2005 Z.z.) zvykne majetok manželov vysporiadavať tak tak, že ich majetková podstata sa rozdeľuje na polovicu namiesto toho, aby celý majetok BSM prikázal do konkurznej podstaty a manželovi/manželke úpadcu priznal len náhradovú pohľadávku na vyrovanie podielov, (prirodzene) s horšou prioritou na uspokojenie z majetku manžela ako iných veriteľov. Ak pohľadávka veriteľa hoc aj jedného z manželov môže byť uspokojená z BSM ( § 147 ods.1 OZ), čo na tomto mení kolektívne uspokojovanie pohľadávok všetkých veriteľov? Vyhlásenie konkurzu samozrejme na tomto pravidle nič nemení. Podobne ako v prípadoch likvidácie obchodnej spoločnosti má mať manžel/manželka úpadcu právo až na podiel na likvidačnom zostatku z majetku, ktorým za splnenie záväzkov zodpovedá (vkladom do majetkovej podstaty korporácie sa podieľa na výsledku jej podnikania).
Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve
Sloboda pohybu a sloboda pobytu osôb v Európskej únii je jednou z charakteristík občianstva Európskej únie. V prípade rozvodu manželstva s medzinárodným prvkom a následného vyporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi vystupujú do popredia predovšetkým odpovede na dve roviny otázok. Otázka právomoci a príslušnosti všeobecného súdu na rozvod manželstva a otázka aplikačného práva štátu na vyporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi.
Nariadenie č. Nariadenie Rím III umožňuje voľbu rozhodného práva pre rozvod manželstva. Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103[12] umožňuje v stanovených prípadoch voľbu právomoci (čl. 7 voľba súdu; čl. 22 voľba rozhodného práva). Nariadením Rím III a Nariadením č. 2016/1103 z dôvodu neúčasti na posilnenej spolupráci členských štátov EÚ nie je Slovenská republika viazaná[13].
Manželia Ján a Anna sú štátni občania Slovenskej republiky. V Spolkovej republike Nemecko však majú obvyklý pobyt. rozhodnom práve pre majetkový režim manželov, t.j. pre ich majetkový režim manželov bude rozhodné právo Spolkovej republiky Nemecko (čl. 22 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 2016/1103 v zmysle ktorého „Manželia alebo budúci manželia môžu dohodou určiť alebo zmeniť rozhodné právo pre svoj majetkový režim za predpokladu, že je to jeden z týchto právnych poriadkov: a) právny poriadok štátu, kde majú obaja manželia … na aplikačnom práve na majetkový režim manželov pre prípad rozvodu a rozluky, t.j. v prípade rozvodu ich manželstva sa na majetkový režim manželov bude tiež právne riadiť nemeckým právom (čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. Hoci by jeden z manželov podal návrh na rozvod manželstva spolu s dohodou manželov o majetkovom režime manželov a dohodu o aplikačnom práve na všeobecný súd v Slovenskej republike, tak slovenský súd na dohody nebude povinný nijako reflektovať. Je to dané tým, že Slovenská republika nie je viazaná Nariadením Rady (EÚ) 2016/1103 a ani Nariadením Rím III. Napriek tomu, že v Slovenskej republike nie je možné platne uzatvoriť predmanželskú zmluvu, po uzatvorení manželstva je možné modifikovať rozsah majetkového spoločenstva medzi manželmi. Majetkové spoločenstvo manželov v Slovenskej republike upravuje inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 ako i Nariadenie Rím III nie je pre Slovenskú republika právne záväzné. Avšak na prípade manželov Jána a Anny je možné ilustrovať, že voľba rozhodného práva pre vzťahy medzi manželmi s cudzím prvkom sa za splnenia istých predpokladov (založenie právomoci súdu toho členského štátu EÚ, ktorý je právne viazaný Nariadením Rím III resp. Nariadením Rady (EÚ) 2016/1103) môže vzťahovať aj na slovenských štátnych občanov.
Prečítajte si tiež: Praktické aspekty BSM
tags: #bezpodielové #vlastníctvo #manželov #nemecké #právo