Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: Poplatky, súdy a praktické aspekty

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je dôležitý inštitút rodinného práva, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty BSM, vrátane poplatkov spojených so súdnymi konaniami týkajúcimi sa BSM, a na judikatúru súdov v tejto oblasti. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike pre širokú škálu čitateľov, od laikov až po odborníkov.

Úvod do bezpodielového a podielového vlastníctva

Na úvod je dôležité rozlišovať medzi dvoma základnými formami spoluvlastníctva: podielovým a bezpodielovým. Podielové spoluvlastníctvo znamená, že každý vlastník má presne určený podiel na veci (napríklad polovicu alebo tretinu). Svoj podiel môže samostatne spravovať, predať alebo darovať, ale pri niektorých úkonoch je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov.

Na rozdiel od toho, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je špecifické tým, že žiadne podiely neexistujú. Obaja manželia sú spoločne rovnakými vlastníkmi nadobudnutých vecí počas trvania manželstva. BSM sa týka všetkých vecí, ktoré buď jeden, alebo obaja manželia spoločne získali počas trvania manželstva, s výnimkami stanovenými zákonom.

Čo patrí a nepatrí do BSM?

Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia.

Do zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou:

Prečítajte si tiež: Bezpodielové spoluvlastníctvo pri rozvode

• Vecí získaných dedičstvom alebo darom (ak je dedičom len jeden z manželov). Ak by boli dedičmi obaja manželia, vec nepatrí do BSM, ale do ich podielového spoluvlastníctva. Osobitná situácia môže nastať, ak by sa manželia obdarovali medzi sebou, napr. manžel daruje manželke auto alebo šperky. Tieto budú patriť len manželke a nebudú súčasťou BSM.
• Vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Ak bola takáto vec nadobudnutá počas manželstva z prostriedkov patriacich do BSM, môže súd pri vyporiadaní BSM určiť povinnosť tomu manželovi, ktorý vec užíval, nahradiť to, čo sa z BSM na nadobudnutie veci vynaložilo. Napr. manžel), ku ktorému má autorské práva, nemôže byť nikým obmedzovaný. Teda ani (v tomto prípade) svojou manželkou.
• Vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal (nárok na vyplatenie príjmu nepatrí do BSM).

Modifikácia BSM: Dohody o zúžení, rozšírení a vzniku BSM ku dňu zániku manželstva

Ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú v ustanovení § 143a možnosti modifikácie bezpodielového spoluvlastníctva, teda tzv. dohody, ktorými je možné upraviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo zákonných ustanovení vyplýva možnosť uzatvoriť viacero druhov dohôd.

Zúženie BSM

Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je jednou z možností, ako môžu manželia modifikovať BSM. Každá dohoda o zúžení BSM musí spĺňať všeobecné predpoklady, nedodržanie ktorých je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor so zákonom.

Podmienky platnosti dohody o zúžení BSM:

• Dohody podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka nemôžu zasahovať do existujúcich vlastníckych práv. „Dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno meniť už existujúci vlastnícke vzťahy.
• Dovolávanie sa dohody voči tretím osobám - manželia sa môžu tejto dohody dovolávať voči tretím osobám len v tom prípade, ak bola dohoda o zúžení BSM tretej osobe známa.
• Dohodu o zúžení BSM je možné uzatvoriť výlučne počas trvania manželstva, z čoho je pri použití argumentu a contrario vylúčené jej uzatvorenie pred manželstvom ako istá forma predmanželskej zmluvy (ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje uzatvoriť).
• Dohoda o zúžení BSM musí mať obligatórne formu notárskej zápisnice podľa ustanovenie § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších právnych predpisov. Pri nedodržaní zákonom stanovenej formy by sme museli považovať tento právny úkon za absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 40 ods.
• Dohoda o zúžení BSM sa nemôže vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli ešte pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, ale len na tie veci, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM. „Dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených pred jej uzavretím.“ Ak teda vlastnia manželia nehnuteľnosť, ktorá je už v BSM, nie je možné tento majetok vylúčiť dohodou o zúžení BSM notárskou zápisnicou. Vylúčenie by prichádzalo do úvahy, keby sa manželia rozhodli kúpiť nehnuteľnosť, ktorú ešte nenadobudli. Retroaktivita je vylúčená z dôvodu ochrany dobromyseľnosti tretích osôb, ktoré vstupujú do právnych vzťahov s manželmi.

Podstatou dohody o zúžení BSM je zúžiť rozsah BSM v porovnaní s rozsahom, ktorý ustanovuje Občiansky zákonník. Manželia sa môžu týmto spôsobom dohodnúť, že veci, ktoré by inak patrili do BSM, budú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov napr. vyplatený príjem je štandardne predmetom BSM, avšak manželia sa môžu dohodnúť práve dohodou o zúžení BSM, že tento príjem bude výlučným vlastníctvom manžela, ktorému je vyplatený. Obdobne je možné dohodou zúžiť bezpodielového spoluvlastníctvo tak, že veci, ktoré by inak boli predmetom BSM budú predmetom podielového spoluvlastníctva.

Dohoda o zúžení BSM nie je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. Na základe tejto dohody musí byť následne uzatvorená niektorá zo scudzovacích zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napr. kúpna zmluva, zámenná zmluva), ktoré sú právnymi titulmi, na základe ktorých nadobudne niektorý z manželov výlučne vlastníctvo k veci, prípadne obaja manželia založia spoluvlastnícky vzťah.

Prečítajte si tiež: Dôchodok v manželstve

Ak manželia uzavrú dohodu o zúžení BSM, ktorej predmetom bude, že lesnú pôdu, ktorú si v budúcnosti zakúpia budú mať v podielovom spoluvlastníctve, samotná kúpa lesnej pôdy bude vyžadovať uzatvorenie kúpnej zmluvy (titulus) a vklad do katastra (modus) na vznik podielového spoluvlastníctva manželov.

Pokiaľ by dohoda o zúžení BSM manželov ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, bolo by jej možné za podmienok stanovených v § 42a Občianskeho zákonníka odporovať, a v prípade úspechu veriteľa by bola voči nemu právne neúčinná.

Keďže zúženie BSM Občiansky zákonník vyžaduje formu notárskej zápisnice, bude potrebné počítať s výdavkami na jej spísanie. Hlavným obmedzením zúženia BSM je skutočnosť, že manželia nemôžu BSM úplne vylúčiť.

Zúženie BSM sa v praxi pomerne často využíva v prípade, ak si chcel jeden z manželov na trvania manželstva zobrať úver v banke výlučne na seba. V týchto prípadoch bude banka od žiadateľa o úver, ktorý je ženatý / vydatá žiadať predloženie dohody o zúžení BSM, ktorá musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice.

Rozšírenie BSM

Manželia sa môžu dohodnúť, že určitý majetok bude patriť do BSM, aj keď podľa zákona by tam inak nepatril. Typickým príkladom je dar alebo dedičstvo - napríklad ak jeden z manželov zdedí automobil, ale chce, aby bol jeho vlastníkom aj partner, dohodou môžu auto zaradiť do BSM.

Prečítajte si tiež: Praktické aspekty BSM

Iným príkladom na rozšírenie BSM môže byť situácia, keď jeden z manželov zdedí po rodičoch automobil.

Vznik BSM ku dňu zániku manželstva

Manželia sa môžu dohodnúť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne až ku dňu zániku manželstva.

Zánik BSM a jeho vyporiadanie

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zväčša zaniká zánikom manželstva, teda rozvodom. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva má za následok, že manželia prestávajú nadobúdať veci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a každý nadobúda majetok do svojho vylúčeného vlastníctva, prípadne môžu nadobudnúť vec do podielového spoluvlastníctva. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadanie nenastávajú súčasne.

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí vykonať vyporiadanie majetku patriaceho do BSM, teda rozdelenie spoločného majetku. Existujú tri spôsoby vyporiadania BSM:

1. Dohodou bývalých manželov: Ide o najjednoduchší a najrýchlejší spôsob, pri ktorom sa môžu bývalí manželia dohodnúť na vyporiadaní majetku tak, ako im to najviac vyhovuje. Dohoda o vyporiadaní BSM, ak sa vyporiadava aj nehnuteľnosť, musí byť podpísaná overenými podpismi a musí sa zavkladovať do katastra nehnuteľností. Nestačí, ak si každý z manželov ponechal po rozvode manželstva niektorú časť zo spoločne nadobudnutého majetku, ale je nutné písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
2. Súdnym rozhodnutím: Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Vyporiadanie súdom je finančne náročné, keďže účastníci musia uhradiť súdny poplatok a trovy advokáta. Súdne konania zároveň trvajú vždy niekoľko rokov.
3. Zo zákona: Ak po troch rokoch od zániku manželstva nedošlo k vyporiadaniu dohodou alebo súdom, nastupuje vyporiadanie zo zákona. Tento spôsob vyporiadania je asi najmenej vhodný. Zákon preferuje vyporiadanie BSM dohodou pred ostatnými možnosťami.

Občiansky zákonník ukladá trojročnú lehotu, v ktorej sa má bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Uplynutím tejto lehoty zaniká právo na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie na súd, namiesto toho zákon ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa manželia vyporiadali tak, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, tie pripadnú do vlastníctva toho z manželov, ktorý vec výlučne užíva pre svoje potreby a pre potreby svojej rodiny.

Súdne poplatky pri vyporiadaní BSM

Súdny poplatok pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa najčastejšie vypočítava z hodnoty podielu, ktorý požadujete priznať, prípadne z hodnoty podielu, ktorý je predmetom konania. Presný spôsob určenia závisí od konkrétnej situácie a ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Odporúčam preveriť aktuálne sadzby a podmienky v príslušnom zákone alebo sa poradiť priamo so súdom, kde budete návrh podávať.

V kontexte vyporiadania BSM je dôležité si uvedomiť, že súdny poplatok je vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku. Tento súdny poplatok v zásade platí každý z bývalých manželov.

Ak nemáte dostatok finančných prostriedkov môžete požiadať o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a to úplne alebo čiastočne. O oslobodení rozhodne súd.

Podnikanie jedného z manželov a BSM

V právnickej obci sa doteraz rôznia názory na to, či možno pod „výkonom povolania" niektorého z manželov rozumieť tiež podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Mgr. Ivan Heger sa vo svojom mimoriadne zaujímavom článku Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a samostatne zárobkovo činná osoba prikláňa k názoru, že veci nadobudnuté jedným z manželov ako podnikateľom (z kontextu článku vyplýva, že autor má na mysli veci slúžiace na podnikanie) patria do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože ak by majetok nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva, bol by druhý manžel nepodnikateľ ukracovaný. Heger ďalej uvádza, že je logické a z hľadiska všeobecnej spravodlivosti aj správne, že pokiaľ má manžel - nepodnikateľ participovať na dlhoch manžela - podnikateľa, mal by v prípade úspešného podnikania participovať aj na takto nadobudnutom majetku.

Za súčasnej slovenskej právnej úpravy je teda podľa nášho názoru dôležité rozlišovať, či ide o veci, ktoré síce boli nadobudnuté jedným z manželov - podnikateľom, ale slúžia jeho podnikaniu, prípadne či slúžia podnikaniu obidvoch manželov, alebo ide o veci, ktoré boli jedným z manželov - podnikateľom síce nadobudnuté, avšak jeho podnikaniu neslúžia.

Najvyšší súd ČR už v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2470/2000 zaujal názor, že predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov je tiež to, že súčasne neslúži aj druhému z manželov. V rozsudku z 02. apríla 2002, sp. zn. 22 Cdo 1717/2000 NS ČR uviedol, že výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec. K tomuto názoru sa prihlásil Najvyšší súd v množstve svojich rozhodnutí, napríklad sp. zn. 22 Cdo 2545/2003, kde NS ČR taktiež uviedol, že „pre bezpodielového spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah, a to tak, že veci slúžiace výkonu povolania - resp.

Na tomto mieste však treba pripomenúť, že výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva, či už vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve, alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov.

Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa vo viacerých smeroch. Jedným z nich je aj ustanovenie § 148a ods. 1 OZ, podľa ktorého na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Súhlasom v zmysle § 148a ods. 1 OZ je treba rozumieť všeobecný (generálny) vopred daný súhlas manžela podnikateľa po tom, čo tento začal podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť, v súvislosti s jeho podnikaním, použitý majetok (jeho časť) patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva. Musí ísť teda o súhlas na použitie akéhokoľvek (bližšie neurčeného) majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve (nie len napríklad spoločných úspor) za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Z toho logicky vyplýva, že súhlas na jednorazové použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na konkrétny podnikateľský účel, sám osebe nie je súhlasom v zmysle citovaného ustanovenia.

Podnikateľské riziko je vždy neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa, keďže podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Zrušenie BSM počas trvania manželstva z dôvodu podnikania

Už zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v § 16 ods. 2 upravil, že súd na návrh jedného z manželov zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Novela Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb.

Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2 OZ.

Vzhľadom na splnenie uvedených formálnych predpokladov bolo potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť (rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 27. februára 2007, sp. zn.

Zmyslom § 148a ods. 2 OZ je ochrana toho z manželov, ktorý nepodnikal. V prípade, že podnikajú obidvaja manželia, je jeho zmyslom ochrana jedného manžela (žalobcu) voči prípadným negatívnym dôsledkom podnikania druhého manžela (žalovaného), ktorému sa dostáva rovnakej ochrany vo vzťahu k žalobcovi. Z toho vyplýva, že žalobca svojou žalobou podľa § 148a OZ skôr sleduje, aby preventívne zabránil eventuálnym neblahým dôsledkom podnikania žalovaného manžela. Nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom, ktoré už nastalo zo strany jedného z manželov, by napokon bolo dôvodom na zrušenie BSM z iného právneho dôvodu, a to podľa § 148 ods.

Je teda prirodzené, že súd návrhu podľa § 148a OZ vyhovie, ak jeden z manželov (žalovaný) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, s ktorou ešte nezačal.

Z doslovného znenia ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa môže na prvý pohľad zdať, akoby úmyslom zákonodarcu bolo podmieniť súdne zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na návrh jedného z nich len tým, že druhý manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a akoby už otázka ďalšej existencie tohto oprávnenia bola bez právneho významu. Je to však mylný dojem. Napriek tomu, že doslovné znenie k tomuto výkladu zvádza, je potrebné prihliadnuť na účel predmetného ustanovenia a uvedomiť si jeho podstatu, ktorou je ochrana jedného z manželov (ktorý nepodniká). Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že teda uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej sféry takto zasahovať (aj v tejto súvislosti pozri § 147 ods. 1 OZ).

V ust. § 148a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka použitý pojem "získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť" treba preto so zreteľom na jeho účel vykladať tak, že sa ním rozumie získanie právnej možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť (a tým aj zasahovať jej negatívnymi dopadmi do majetkovej sféry vymedzenej inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a že na podnikanie oprávnený manžel túto možnosť v čase rozhodovania súdu aj má.

Pokiaľ by sa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka malo interpretovať tak, že zákon priznáva právne účinky už samotnému získaniu uvedeného oprávnenia a je z hľadiska daného ustanovenia bez právneho významu otázka neskoršieho zrušenia tohto oprávnenia ako aj otázka, či ten z manželov, ktorý oprávnenie získal podniká alebo nepodniká, bolo by v rozpore s účelom zákona povinnosťou súdu zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj napr. v prípade, že (už) nehrozí žiadna (ďalšia) možnosť negatívneho dopadu v zákone vymedzenej činnosti na žalobcu, pretože žalovaný získané oprávnenie na podnikateľskú činnosť neskôr stratil.

Uplatnenie práva toho z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, domáhať sa podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva je teda ohraničené časovým úsekom, po ktorý má druhý manžel na základe získaného oprávnenia faktickú a právnu možnosť podnikať.

tags: #bezpodielové #vlastníctvo #poplatky #súdy