Bismarkov Dôchodkový Systém: Komplexné Vysvetlenie

Úvod

Sociálna politika je rozsiahla oblasť, ktorá sa neustále vyvíja. Od prvotných foriem rodovej solidarity až po komplexné systémy sociálneho zabezpečenia v moderných štátoch, prešla dlhú cestu. Jedným z významných míľnikov vo vývoji sociálnej politiky bol Bismarkov dôchodkový systém, ktorý položil základy pre moderné systémy sociálneho zabezpečenia. V tomto článku sa podrobne pozrieme na tento systém, jeho princípy a vplyv na súčasnú sociálnu politiku.

Definícia Pojmov v Sociálnej Politike

Pre lepšie pochopenie Bismarkovho dôchodkového systému je nevyhnutné definovať kľúčové pojmy používané v sociálnej politike.

Sociálny

Pojem "sociálny" sa používa v rôznych kontextoch:

• Spoločenský: Týkajúci sa spoločnosti, spoločnosťou podmieňovaný, spoločensky záväzný, spoločensky normatívny, slúžiaci alebo prospešný spoločnosti.
• Životné podmienky: Týkajúci sa životných podmienok a životnej úrovne.
• Životné istoty: Vyjadrujúci životné istoty a podmienky.
• Blaho a dobro: Vyjadrujúci blaho a dobro spoluobčanov a spoločnosti ako celku.
• Pomoc: Vyjadrujúci pomoc (sociálna pomoc).
• Spolucítenie: Vyjadrujúci spolucítenie (sociálne cítenie).
• Ľudský: Ľudský, všeľudský.
• Pozitívne hodnoty: Vyjadrujúci kladné, pozitívne ľudské hodnoty (sociálny alebo asociálny, sociálny ako altruistický, nesebecký, spoločensky prospešný a pod.).

Slovník slovenského jazyka uvádza pojem sociálny v troch rovinách:

1. Vzťahujúci sa na ľudskú spoločnosť, týkajúci sa vzájomných vzťahov ľudí, spoločenský.
2. Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov, majúci tendenciu zlepšovať spoločnosť.
3. Týkajúci sa hmotného zabezpečenia jednotlivca v spoločnosti.

Politika

Politika je správa verejných vecí, oblasť všeobecných štátnych záležitostí a umenie riadiť štát. Zahŕňa účasť politických subjektov (politických strán) na štátnych záležitostiach a starostlivosť o záležitosti určitého odboru (úverová politika, mzdová politika, sociálna politika).

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Sociálna Politika

Sociálna politika je sústavné a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo o udržanie a fungovanie svojho alebo iného sociálneho systému (štátneho, obecného). Toto úsilie je sústavné a cielené a jeho výsledkom je fungovanie alebo transformácia (zmena) systému. Prejavuje sa rozhodovaním (alebo nerozhodovaním) a činnosťou (alebo nečinnosťou) sociálnych subjektov. Sociálna politika je taktiež vymedzovaná ako súbor aktivít, ktoré smerujú k zlepšovaniu základných životných podmienok obyvateľov, k zabezpečeniu, či udržovaniu „sociálnej suverenity“ a „sociálneho bezpečia“ v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny.

Sociálne Zabezpečenie

Sociálne zabezpečenie zahŕňa vzťahy a prostriedky, ktorými spoločnosť zaručuje a poskytuje hmotné zabezpečenie jednotlivým občanom, ak nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou. Je to súbor právnych, finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné sociálne dôsledky uznaných sociálnych udalostí alebo im predchádzať. Podľa medzinárodných dokumentov sociálne zabezpečenie poskytuje ochranu a pomoc občanom:

• V ohrození zdravia a nemoci.
• V prípade nezamestnanosti.
• V prípade zdravotného postihnutia a invalidity.
• V prípade pracovného úrazu a choroby z povolania.
• V prípade staroby, materstva, rodičovstva.
• V prípade úmrtia živiteľa.

Nástroje Sociálneho Zabezpečenia

Medzi nástroje sociálneho zabezpečenia patria:

1. Sociálne poistenie: Dôchodkové, úrazové, nemocenské.
2. Štátna sociálna podpora: Pôrodné, detské prídavky.
3. Sociálna pomoc a služby.

Sociálne Poistenie

Sociálne poistenie označuje inštitucionálny systém, ktorým sa občan sám, svojou činnosťou, alebo niekto iný občana povinne zaisťuje pre prípad budúcej poistnej udalosti. Spravujú ho inštitúcie verejnoprávnej povahy - sociálna poisťovňa, doplnkom sú sociálne penzijné fondy. Sociálne poistenie sa delí na osem základných systémov:

• Úrazové poistenie.
• Nemocenské poistenie.
• Zdravotné poistenie.
• Poistenie v materstve.
• Poistenie v starobe (dôchodkové).
• Poistenie invalidity.
• Poistenie pozostalých.
• Poistenie v nezamestnanosti.

Doplnkom tohto poistenia sú sociálne fondy, ktoré majú povinnú alebo dobrovoľnú povahu a nimi sa doplňujú vyššie dávky za podpory štátu - spravujú ich súkromnoprávne inštitúcie.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Štátna Sociálna Podpora

Štátna sociálna podpora označuje zaopatrovacie dávky, ktoré sú poskytované určitým skupinám osôb, viažuce sa na tie sociálne situácie, na ktoré sa nie je možné pripraviť. Nie je viazaná na odvody príspevkov z príjmu, je orientovaná na podporu jednotlivcov, rodinám v špecifických životných situáciách. Je postavená na univerzálnom princípe - dostane ju každý občan, ktorý sa ocitne v danej situácii.

Sociálna Pomoc

Sociálna pomoc je pomoc poskytovaná štátom občanovi v stave núdze na uspokojovanie potrieb v nevyhnutnom primeranom rozsahu. Predstavuje peňažné dávky, vecné dávky, služby. Nárok je podmienený skúmaním odkázanosti jednotlivca alebo rodiny - dávky v hmotnej núdzi, príspevky na kompenzáciu zdravotných pomôcok, súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie, ktorá je nad sily občana. Jej zmyslom je preklenúť núdzu a podieľa možno navrátiť občana do normálnej situácie. Sociálna pomoc je poskytovaná v hmotnej núdzi formou peňažných dávok, služieb, azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva, vytváraním klubov nezamestnaných a pod.

Sociálne Služby

Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze, činnosti zamerané na uspokojovanie individuálnych alebo kolektívnych potrieb, druh sociálnej starostlivosti poskytovanej konaním štátnej, obecnej alebo súkromnoprávnej inštitúcie v prospech občanov. Medzi sociálne služby patria činnosti zamerané na vytváranie podporných aktivít, ktoré zamedzujú nepriaznivému sociálnemu vývinu jedinca, vytváranie primeraných životných podmienok pre tých ľudí, ktorí nevedia zvládnuť životnú situáciu sami, činnosti na zamedzenie negatívnych javov. Medzi sociálne služby patria napríklad opatrovateľská služba, stravovanie, prepravná služba, starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a sociálne pôžičky.

Sociálna Ochrana

Sociálna ochrana je súbor všetkých nástrojov, ktorými sa zabezpečujú zámery sociálnej ochrany, t.j. úsilie verejnoprávneho subjektu o prevenciu a riešenie obtiažnych životných situácií, ktoré vedú k ekonomickej alebo sociálnej núdzi, a ktoré občania nie sú schopní riešiť vlastnými silami alebo silami svojej rodiny. Týmto úsilím štát zaisťuje nepopierateľné občianske práva na dôstojný život, na rodinu a na prácu. Členíme ju na preventívnu, terapeutickú a rehabilitačnú sociálnu ochranu.

Preventívna Sociálna Ochrana

Preventívna sociálna ochrana zahŕňa všetky kontrolné mechanizmy, ktoré zabraňujú (predchádzajú) procesom narušujúcim integritu osobnosti, jej sociologické zložky, ale aj biologické a psychologické. K takýmto mechanizmom patria hygienické, medicínske preventívne služby, psychologické poradenstvo, inšpektorát práce, polícia, zákazy a príkazy.

Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek

Terapeutická Sociálna Ochrana

Terapeutická sociálna ochrana je individuálna, riešenie konkrétnej obtiažnej sociálnej situácie. Viaže sa k vzniknutej sociálnej potrebe. Konkrétna služba, dávka na zmiernenie, prekonanie nepriaznivej situácie.

Rehabilitačná Sociálna Ochrana

Rehabilitačná sociálna ochrana je súbor opatrení ktoré občanovi pomáhajú nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Súbor opatrení, ktoré pomáhajú občanovi znovu sa vrátiť do prirodzeného sociálneho prostredia a aby v ňom zotrval (rehabilitačné, resocializačné strediská, postpenitenciárna starostlivosť, rekvalifikačné kurzy).

Záchranná Sociálna Sieť

Záchranná sociálna sieť je pojem, ktorý zaviedla Svetová banka v 80-tych rokoch minulého storočia v súvislosti s ekonomickými reformami v Latinskej Amerike a Ázii. Predstavuje systémové usporiadanie minimálnych dávok sociálneho poistenia, sociálnych podpôr a sociálnej pomoci takým spôsobom, aby žiadny občan nebol existenčne ohrozený v dobe ekonomických reforiem. Má zaistiť minimálnu hranicu životných potrieb. Potom je na jednotlivcovi aby si zabezpečil viac.

Najstaršie Podoby Sociálnych Intervencií a Vývoj Sociálnej Politiky

Sociálna politika sa vyvíjala od rodinnej a rodovej pomoci cez pomoc chudobným až po komplexné sústavy inštitúcií moderných spoločností zabezpečujúcich základné ľudské práva (na život, zdravie, vzdelanie). Počas vývoja sociálnej politiky prevládali v meniacich sa spoločenských systémoch aj rôzne názory. Sociálna politika je úsilie o riešenie vzniknutých sociálnych potrieb a problémov, na ktoré sociálne hnutia upozornili rôznymi spôsobmi, napr. aj revolúciou. Vývoj sociálnej politiky prechádzal rôznymi modelmi:

• Paternalistický model: Starostlivosť štátu o občana. Je historicky najstaršia sociálna inštitúcia. Na vrchole štruktúry je otec (náčelník, feudál, despota), ktorý rozdeľuje úlohy aj prostriedky. Sociálne inštitúcie štátu sú súčasťou prídelového systému - socializmus.
• Rezidálny model (tzv. liberálny štát): Zvyškový, sociálne inštitúcie poskytovali starostlivosť len tým, ktorí vypadli z primárnych rozdeľovacích systémov sociálnych inštitúcií a poskytovali len to, čo zostalo. Sociálna politika patrí neštátnym subjektom.
• Inštitucionálny model (tzv. sociálny štát): Sociálna politika a inštitúcie sú vnímané ako nevyhnutná súčasť spoločenského usporiadania. Majú napomáhať inštitúciám, aby nezlyhali. Dávky sú súčasťou rozdeľovania a občania majú k nim občianske práva. Takto chápaná sociálna politika je nástrojom, ktorým štát zabezpečuje sociálne práva občanov v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Má vytvoriť spoločnosť rovnakých šancí a každému občanovi ponúknuť podmienky na rozvoj jeho ľudského potenciálu.

Rodová Solidarita

Rodová solidarita je najstaršie usporiadanie sociálnych vecí, bolo založené na spoločnej snahe rodu o prežitie, na solidarite. Prostriedky aj prácu prideľovala hlava rodiny, rodu. Rodová solidarita nevytvárala inštitúcie na riešenie sociálnych problémov, ale riešila ich v rodinnom, rodovom usporiadaní. Rodová solidarita ovládaná náčelníkom sa vyvinula v paternalizmus. Deľbou práce vznikol problém starostlivosti o tých, ktorí neboli zaradení so spoločenského systému a nemohli sa o seba postarať.

Paternalizmus

Paternalizmus sa delí na autokratický a antický.

Autokratický Paternalizmus

Autokratický paternalizmus prevládal na území prednej Ázie a Afriky. Na vrchole hierarchie stál „otec“ (náčelník, neskôr despota, feudál, diktátor), ktorý prideľoval úlohy (pracovné, bojové, vládne) aj prostriedky všetkým. Jednotlivci, ktorí nemohli tieto úlohy zastávať, boli zabíjaní, neskôr boli začlenení primerane svojim možnostiam a schopnostiam do prídelového systému. O úplne neschopných sa starala rodina. Prvé štátne podpory boli vyhradené pre ľudí, o ktorých sa štát opieral (vojaci), babylonský kráľ Chammurapi udelil právo vdove po vojakovi na tretinu vojenského prídelu, ak po zomrelom ostal nedospelý syn. Sociálne inštitúcie boli súčasťou prídelového systému. Neexistovala žiadna sociálna veda. Autokratický paternalizmus bol súčasťou vládnych štruktúr:

• Vládna štruktúra určovala sociálne potreby, na ktoré bude reagovať, spôsob a rozsah ich uspokojovania - prídelový systém.
• Vládna štruktúra systém spravovala a financovala.

Antický Paternalizmus

Gréci vytvorili koncepciu sociálnych inštitúcií, ktoré ovplyvnili na dlhú dobu európsky politický vývoj. Ideál slobodného občana v slobodnom štáte sa stal východiskom sociálnej politiky v antike. Grécko vytvorilo sústavu demokraticky usporiadaných mestských štátov, kde slobodný občan bol podielnikom a spoluúčastníkom na výkone štátnej moci. Slobodný pán bol živený svojimi otrokmi a preto nepotreboval žiadne sociálne garancie svojej existencie od štátu. Gréci nepovažovali súcit a pomoc slabším a chorým za kladné hodnoty. Najväčším sociálnym nebezpečenstvom pre slobodných občanov bolo schudobnieť a upadnúť do dlžného otroctva. Preto boli sociálne reformy tiež zamerané na navrátenie slobody dlžným otrokom. Platón vyjadruje svoje sklamanie nad svojimi spoluobčanmi a sníva o ideály dokonalého demokratického štátu. V Platónov štáte sú nedospelé zdravé deti odkázané na starostlivosť mužov a žien, teda na starostlivosť štátu, ale iba zdravé deti. Neduživé deti treba usmrtiť. Chorých a zranených občanov je treba liečiť, len pokiaľ je nádej, že sa vrátia na svoje miesto v deľbe práce. Nie predlžovať im život. Taký ľudia nie sú užitočný ani sebe, pretože neprežívajú plnohodnotný život, pretože sa nezúčastňujú života v im danej triede. I keď vyslovene neodporúča eutanáziu alebo samovraždu. Platón je považovaný za predchodcu utopistov.

Podľa Aristotela je zmyslom života blaženosť. Na rozdiel od Platóna nevytvára projekt dokonalého štátu, ale hľadá dobro a účel v inštitúciách vtedajšieho gréckeho štátu a v mravoch a zvykoch ich občanov. Aristotelove názory zmenili a ovplyvnili postoje Grékov k chorým a neduživým. Bol však názoru, že ak človek nie je schopný postarať sa sám o seba, musí znášať svoj ťažký osud. V Aténach sa zhromažďovali masy chudobných a chorých a ohrozovali štát. Zavádzali sa diéty, ktoré boli sociálnou podporou, pripomínajúcou dnešnú podporu v nezamestnanosti. Štátne diéty neskôr zmenili na prídely lístkov (dajte ľuďom chlieb a hry). Prídelový systém sa týkal len slobodných občanov, bol zabudovaný do systému vlády a týkal sa len slobodných občanov, nie otrokov.

V starovekom Ríme slobodní remeselníci si vytvárali podporné spolky za účelom vzájomnej podpory v nemoci a v prípade smrti. Neskôr boli podriadené štátnemu dozoru. Tieto sociálne pôžitky boli prideľované, nebol na nich nárok. Boli však zabudované do systému vlády. Týkali sa slobodných občanov. Významný mysliteľom starého Ríma bol Seneca, ktorý tvrdil, že nestačí len ľudom nerobiť zle, ale je treba konať pre dobro druhých. Ľudia prestávali veriť v pohanských bohov a v štátny kult cisára. Tlačila sa potreba v niečo veriť, cítiť spolunáležitosť s druhými. Na tieto potreby odpovedalo kresťanstvo.

Charita a Starostlivosť o Chudobných

Polyteistické náboženstvá nemali učenie, v ktorom by bola zdôraznená súcitnosť a pomoc trpiacim. Až kresťanstvo formulovalo pomoc blížnemu. V najstarších dobách kresťanstva existovala dobročinnosť súkromná, ktorú realizovali jednotlivci a verejná, ktorú realizovala cirkev. Desatoro Božích prikázaní bolo zapracovaných do ústavy pravidiel chovania, formulovali pomoc blížnemu ako cnosť. Kľúčovým motívom bola láska k Bohu a k blížnemu. Pomoc blížnemu bola formulovaná ako cnosť. Láska k blížnemu sa má prejavovať skutkami a nesmie sa naslepo rozdávať, pretože tí, ktorí nechcú pracovať by sa iba podporovali v povaľačstve. Cestu do Božieho kráľovstva si musí zaslúžiť každý svojím pričinením v pozemskom živote. Najstaršou organizovanou pomocou ľuďom v núdzi, bola pomoc poskytovaná u nás cirkvou. Postupne sa táto starostlivosť stala predmetom činnosti náboženských obcí rehoľných rádov a ich kláštorov. Na neuspokojivé sociálne postavenie mnohých skupín obyvateľstva postihnutých epidémiami a hladomorom, cirkev reagovala zakladaním ústavov pri kláštoroch a kostoloch. Boli to rádové nemocnice a útulky pre chudobných, zmrzačených, starých ľudí, siroty, slepcov, ale často i pre ľudí postihnutých chorobou alebo stratou hlavy rodiny, vysokým počtom detí, či živelnou pohromou. Reformné kresťanské smery usilovali o sociálnu rovnosť - najvýraznejšie bolo husitstvo. Starostlivosť o ľudí v núdzi.

Bismarkov Dôchodkový Systém

Bismarkov dôchodkový systém, zavedený v Nemecku v 80. rokoch 19. storočia, predstavoval prelom v sociálnej politike. Jeho cieľom bolo zabezpečiť príjem pre starých a invalidných pracovníkov.

Princípy Bismarkovho Systému

• Povinné poistenie: Účasť na dôchodkovom poistení bola povinná pre väčšinu zamestnancov.
• Príspevky zamestnancov a zamestnávateľov: Dôchodkový systém bol financovaný príspevkami zamestnancov a zamestnávateľov.
• Štátna podpora: Štát prispieval do systému, aby zabezpečil jeho finančnú stabilitu.
• Dávky závislé od príspevkov: Výška dôchodku závisela od výšky a dĺžky príspevkov.
• Sociálna solidarita: Systém bol založený na princípe solidarity medzi generáciami a medzi bohatými a chudobnými.

Význam Bismarkovho Systému

Bismarkov dôchodkový systém mal obrovský vplyv na vývoj sociálnej politiky v Európe a vo svete. Stal sa vzorom pre mnohé ďalšie krajiny, ktoré zaviedli podobné systémy sociálneho zabezpečenia. Systém prispel k zníženiu chudoby medzi staršími ľuďmi a k zlepšeniu ich životnej úrovne.

Súčasné Výzvy a Trendy v Sociálnej Politike

Sociálna politika čelí v súčasnosti mnohým výzvam, ako sú starnutie populácie, nezamestnanosť, nerovnosť a klimatické zmeny. Tieto výzvy si vyžadujú nové prístupy a riešenia. Medzi hlavné trendy v sociálnej politike patria:

• Dôraz na prevenciu: Zameranie sa na preventívne opatrenia, ktoré majú predchádzať sociálnym problémom.
• Podpora aktívnej účasti: Podpora aktívnej účasti občanov na trhu práce a v spoločnosti.
• Flexibilné formy zamestnania: Podpora flexibilných foriem zamestnania, ktoré umožňujú lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.
• Investície do vzdelania: Investície do vzdelania a celoživotného vzdelávania, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť občanov na trhu práce.
• Zelená sociálna politika: Zohľadňovanie environmentálnych aspektov v sociálnej politike.

tags: #bismackov #dochodkovy #system #vysvetlenie