
Premlčacia doba je právny nástroj, ktorý obmedzuje čas, počas ktorého je možné stíhať trestný čin. Premlčacia doba má zásadný vplyv na možnosť stíhania trestných činov.
Premlčacia doba zároveň poskytuje určitú mieru ochrany páchateľom - aby nemohli byť stíhaní po uplynutí určitej lehoty. Po uplynutí premlčacej doby už páchateľ nemôže byť stíhaný za trestný čin, ktorý spáchal, čo mu poskytuje právnu istotu.
Podľa § 87 Trestného zákona Slovenskej republiky (zákon č. 300/2005 Z. z.) začne premlčacia doba plynúť dňom, keď bol trestný čin spáchaný. Zákon stanovuje rôzne dĺžky premlčacích dôb podľa závažnosti trestných činov. Čím závažnejší čin, tým dlhšia doba.
Podľa § 88 sa trestné činy uvedené v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona nepremlčujú.
Premlčacia doba má zásadný vplyv na životy obetí a páchateľov. Z pohľadu páchateľa predstavuje určitú ochranu pred nekonečným trestným stíhaním. Mnohé obete, často potrebujú roky, aby získali odvahu nahlásiť trestný čin. Jedná sa o obete v prípadoch týkajúcich sa sexuálneho zneužívania alebo týrania. Keď sa nakoniec rozhodnú konať, môžu zistiť, že premlčacia doba už uplynula a stíhanie páchateľa nie je možné.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o zvýšení minimálneho dôchodku
Príklad: Pani Nováková bola obeťou sexuálneho násilia v roku 2005. Hoci dlho váhala, v roku 2024 sa rozhodla, že konečne podá trestné oznámenie. Po podaní oznámenia však zistila, že premlčacia doba na tento trestný čin uplynula iba niekoľko mesiacov pred tým, ako sa rozhodla konať. Novela Trestného zákona z roku 2024 by jej v budúcnosti umožnila dosiahnuť spravodlivosť, pretože premlčacia doba bola predĺžená na 20 rokov.
Výskumy spoločnosti Foundation for Survivors of Abuse (FSA) ukazujú, že priemerný čas, kedy sa obete sexuálneho násilia rozhodnú prehovoriť, môže byť až 14 rokov po čine, čo často znamená, že premlčacia doba už uplynula. Podľa štúdií publikovaných na stránke survivingabuse.org, mnohé krajiny a štáty už pristúpili k zrušeniu premlčacích dôb pre sexuálne zločiny. Moderné technológie - ako je predovšetkým DNA analýza - zvyšujú šance na usvedčenie páchateľov aj po mnohých rokoch.
Novela Trestného zákona z roku 2024 (zákon č. 40/2024 Z.z.) priniesla zmeny v premlčacích dobách, vrátane ich skrátenia pre určité trestné činy. Retrospektívny účinok novely navyše spôsobuje, že ak premlčacia doba už uplynula, prípad môže byť zastavený - aj keď páchateľ bol formálne obvinený pred novelou. Novela Trestného zákona z roku 2024 priniesla dôležité zmeny, ktoré upravujú dĺžku premlčacej doby pre niektoré trestné činy, pričom nové pravidlá môžu v niektorých prípadoch prospieť páchateľom, ale obmedziť práva obetí.
Pre ilustráciu: Ak je trestný čin majetkovej povahy (napríklad podvod alebo krádež), premlčacia doba trestných činov sa pohybuje v rozsahu od 3 do 10 rokov, v závislosti od výšky spôsobenej škody. Čím vyššia škoda, tým dlhšia premlčacia doba. To znamená, že po uplynutí tejto doby už štát nemôže ďalej stíhať páchateľa, hoci trestný čin spáchal.
Je preto mimoriadne dôležité, aby sa každý, kto sa nachádza v situácii ovplyvnenej premlčacou dobou, poradil s odborníkom na právo a získal aktuálne informácie o tom, aké možnosti v jeho prípade existujú. Ak máte záujem o detailnejšie informácie o tom, ako sa konkrétne premlčacie doby týkajú vášho prípadu, alebo ak potrebujete vysvetlenie ďalších paragrafov zákona, neváhajte sa na nás obrátiť.Ak máte otázky alebo potrebujete poradiť v otázkach trestného práva, neváhajte sa obrátiť na našu advokátsku kanceláriu.
Prečítajte si tiež: Ako sa zvýšili dôchodky v roku 2018?
Mnohí ľudia sa domnievajú, že pokiaľ sa na dlh dostatočne dlho zabudne, dôjde k jeho premlčaniu a prestane existovať. Dlhy však nikdy nezmiznú samy od seba. Pokiaľ sa chcete ich plateniu naozaj vyhnúť, je nutné splniť určité podmienky. Funguje tak, že po uplynutí určitej doby (obvykle troch rokov) už veriteľ nemôže svoju pohľadávku vymáhať právnou cestou. To neznamená, že prestane existovať - len sa stane nevynútiteľnou a je na dlžníkovi, či svoj záväzok splní.
K premlčaniu dochádza po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorej má veriteľ možnosť vymáhať svoj nárok. Na Slovensku platí pre väčšinu pohľadávok všeobecná premlčacia lehota tri roky. Nie vždy však dôjde k premlčaniu dlhu po troch rokoch. Okrem všeobecnej premlčacej lehoty totiž existujú aj situácie, keď zákon stanovuje zvláštne premlčacie lehoty, ktoré sú dlhšie alebo kratšie v závislosti od povahy konkrétnej pohľadávky. Na Slovensku sa premlčacie lehoty riadia Občianskym zákonníkom (zákon č. 40/1964 Zb.). Všeobecná premlčacia lehota je tri roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Premlčacia lehota môže byť zmluvne upravená, avšak iba v prípade obchodnoprávnych vzťahov (§ 401 Obchodného zákonníka), kde si môžu strany dohodnúť jej predĺženie alebo skrátenie.
Premlčacia lehota pohľadávky sa v niektorých prípadoch môže prerušiť alebo pozastaviť. V praxi teda môže ísť napríklad o písomné vyhlásenie, že dlh existuje, alebo o správaní dlžníka, ktorým potvrdí, že dlh uznáva - čiastočne zaplatí dlh alebo dojedná splátkový kalendár. Takéto uznanie dlhu premlčanie výrazne ovplyvní.
Samotné uplynutie zákonnej lehoty však na premlčanie nestačí. Ak veriteľ podá návrh na vymáhanie pohľadávky po jej uplynutí, dlžník musí na súde vzniesť tzv. námietku premlčania. Súd totiž na premlčanie neprihliada z vlastnej iniciatívy a dlžníka na túto možnosť neupozorní. Ak veriteľ podá na dlžníka žalobu, kým táto lehota uplynie a súd rozhodne v prospech veriteľa, preruší sa pôvodná premlčacia lehota a začne plynúť nová. K prerušeniu premlčacej lehoty dôjde aj v prípade, keď dlžník dlh uzná. Ak premlčacia lehota uplynie a veriteľ sa rozhodne dlh vymáhať, dlžník má právo na súde vzniesť námietku premlčania.
Následkom preklúzie dochádza k zániku práva. Prestáva existovať, takže po uplynutí prekluzívnej lehoty už právo nemožno vôbec uplatniť. Po premlčaní právo nezaniká, ale je určitým spôsobom oslabené.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre príspevok na rekreáciu
Problematika premlčania pohľadávky žiaľ nie je vôbec jednoduchá. Už viete, že zákonná lehota sa v rôznych situáciách môže líšiť, a chápete, ako uznanie dlhu premlčania skomplikuje. Zdravotné poisťovne si svoje pohľadávky veľmi starostlivo strážia a zákon je im v tejto oblasti naklonený viac ako niektorým iným inštitúciám. Ich právo predpísať vám dlžné poistné sa totiž premlčuje až za 10 rokov od jeho splatnosti. Keď vám poisťovňa dlžné poistné predpíše, právo vymáhať toto poistné sa premlčuje v lehote 10 rokov od právoplatnosti platobného výmeru. Ako teda dlhy na poistnom riešiť? Uveďme si ako príklad VšZP, najväčšiu zdravotnú poisťovňu na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že premlčanie dlhu pri VšZP je takmer nemožné, rovnako ako u všetkých ostatných poisťovní, je potrebné ísť do akcie. Naopak odporúčajú čo najskôr kontaktovať najbližšiu pobočku VšZP podľa miesta trvalého bydliska, príp. podľa miesta/sídla podnikania a zistiť si o dlhu všetky detaily. Jednou z možností je využitie služieb, ako je Cash4Car.sk.
Premlčanie dlhu na sociálnom poistení funguje v podstate totožne ako premlčanie dlhu vo VšZP alebo ktorejkoľvek inej zdravotnej poisťovni.
Záložné právo je spôsob, ako si veriteľ zaistí splnenie dlhu - môže sa vzťahovať napríklad na auto - požičiate si peniaze a ako zaistenie ponúknete svoje vozidlo. Aby mohlo dôjsť k premlčanie záložného práva (presnejšie práva záložného veriteľa na uspokojenie záložnej pohľadávky zo zálohu), najprv musí dôjsť k premlčaniu samotného dlhu. Premlčanie začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať prvýkrát. Pri záložnom práve je väčšinou premlčacia lehota 3 roky, ale pokiaľ je zapísané vo verejnom zozname (napr. v katastri nehnuteľností), platí desaťročná premlčacia lehota.
Exekúciu je možné začať iba na základe rozhodnutia súdu, ktorý uzná dlh. Tým dôjde k prerušeniu pôvodnej doby premlčania dlhu a začne bežať nová, stanovená zákonom na 10 rokov. Počas tejto doby má veriteľ možnosť pristúpiť k exekúcii. Akonáhle je exekúcia právoplatne zahájená, premlčacia lehota sa zastaví (premlčacia lehota exekúcie, ktorá aktívne trvá, nebeží). Nezáleží teda na tom, ako dlho trvá exekúcia, pretože počas jej priebehu nemôže dôjsť k premlčaniu. Jedinou možnosťou je zastavenie exekúcie pre nemajetnosť - premlčanie potom môže nastať po uplynutí 10 rokov od uznania dlhu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu či iného orgánu. Pokiaľ by sa vám exekútor po tejto dobe znova ozval, môžete využiť námietku premlčania.
Premlčanie pohľadávky rozhodne nie je zázračným liekom na všetky finančné problémy. Nedokáže vám pomôcť k zastaveniu exekúcie po 10 rokoch, pokiaľ proces aktívne beží, ani k vymazaniu dlhov u poisťovní. Kľúčom je postaviť sa situácii čelom, aktívne riešiť svoje záväzky a snažiť sa ich splácať. Ak hľadáte rýchle a bezpečné riešenie, ktoré vám umožní získať finančné prostriedky bez doloženia príjmov, stavte na dočasný výkup vozidla.
Vznik inštitútu premlčania však nebol vymyslený len tak náhodou a v skutočnosti jeho zámerom je situácie v praxi zjednodušiť. Vysvetlenie jeho vzniku je celkom jednoduché: pre veriteľov vykonáva funkciu „poháňača“, aby na svoje pohľadávky nezabúdali a čo najskôr ich uplatnili u svojich dlžníkov. V praxi by nebolo efektívne, keby si veritelia svoje pohľadávky nestrážili a uplatňovali ich u dlžníkov po 10, 20, či 30 rokoch. S touto skutočnosťou sa spája aj ďalší dôvod, pre ktorý inštitút premlčania vznikol, a síce, čím viac času od vzniku práva uplynie, tým zložitejšie je jeho dokazovanie.
Napríklad, keby ste sa ocitli na súde na strane dlžníka, pričom veriteľ sa snaží od vás vymôcť svoju pohľadávku po uplynutí premlčacej doby, súd na skutočnosť, že premlčacia doba uplynula, bude prihliadať v prípade, že sa na túto skutočnosť odvoláte. Tiež je dobré vedieť to, že aj po uplynutí premlčacej doby môže dlžník svoj dlh dobrovoľne splatiť.
Dúfame, že sme vám tému premlčania aspoň o trochu lepšie objasnili. Môžete však vidieť, že premlčacia doba môže v jednotlivých prípadoch trvať odlišnú dobu, pričom dôležité nie je len vedieť, koľko trvá, ale aj kedy začala plynúť a či je možné ju predĺžiť.
V zmysle § 558 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník písomne uzná, že zaplatí svoj dlh. Uznanie dlhu musí mať písomnú formu, a to aj v prípade, že záväzok nevznikol na základe písomného úkonu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Neformálne uznanie dlhu (napríklad ústne uznanie alebo uznanie konkludentným úkonom, napríklad zaplatením splátky) nespôsobuje účinky uznania dlhu.
Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať. Ďalším významným účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu. Dlžník môže uznať aj premlčaný dlh, avšak uznanie dlhu bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník v čase uznania vedel, že dlh je premlčaný. Pokiaľ by dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu by nemalo účinky uznania dlhu. Avšak aj vtedy, ak dlžník o premlčaní dlhu nevedel, dôjde v dôsledku uznania dlhu k zmene premlčacej doby tak, že začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Pokiaľ dlžník uzná dlh zabezpečený ručením, je voči ručiteľovi uznanie dlhu účinné, len ak s ním ručiteľ vyslovil súhlas. Ručiteľ sa môže platne dovolať premlčania, aj keď dlžník platne uznal svoj dlh.
Toto však nebude platiť pri trestných činoch vymenovaných v ustanovení § 87 ods. 7 Tr. zák., pokiaľ tieto trestné činy poškodzujú finančné záujmy EÚ. Pri týchto trestných činoch sa vyššie uvedené uplatňovať nebude a postačí ak bolo vznesené obvinenie v predchádzajúcej dlhšej premlčacej dobe. Tieto trestné činy teda premlčané nebudú, pričom je nutné zvýrazniť, že finančnými záujmami EÚ sa nebudú rozumieť len finančné záujmy definované v ustanovení § 137a Tr. zák., teda napríklad eurofondy, ale pod tento pojem budú spadať aj iné oblasti upravené právom EÚ o ktorých to judikuje Súdny dvor EÚ, ktoré sa vôbec nemusia týkať rozpočtu EÚ, ale môžu mať primárne vnútroštátny charakter (najmä trestné činy týkajúce sa DPH a prípadne aj niektoré korupčné trestné činy - čo vyplýva napríklad zo smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, respektíve zo smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2017/1371 z 05.07.2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva). Nebudú teda premlčané nielen trestné činy, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, ale ani trestné činy, ktoré sa vyslovene netýkajú eurofondov, ale môžu sa dotýkať finančných záujmov EÚ. A to napríklad trestné činy, ktoré sa týkajú DPH a zrejme aj niektoré korupčné prípady, ktoré by sa dali považovať za poškodzovanie finančných záujmov EÚ. V takýchto prípadoch bude musieť sudca (ako aj prokurátor) vyhodnocovať trestné veci z hľadiska premlčania od prípadu k prípadu, pričom ak by išlo o vec spornú, z hľadiska toho, či sa dotýka finančných záujmov EÚ, nie je vylúčené ani prerušenie trestného stíhania a predloženie veci Súdnemu dvoru EÚ s prejudiciálnymi otázkami (v tomto smere možno poukázať aj na ustanovenie § 7 ods. 3 Tr. por. podľa ktorého otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor EÚ sa nemôžu posudzovať ako predbežné otázky).
Pre úplnosť je nutné dodať, že v NR SR sa nachádza ďalšia novela Trestného zákona, ktorá sa má opätovne týkať finančných záujmov EÚ ako aj premlčania trestného stíhania (z hľadiska daňových trestných činov sa už napríklad § 87 ods. 7 Tr. zák. nemá týkať celého ustanovenia § 277 a § 277a, ale len kvalifikovaných skutkových podstát týchto trestných činov podľa odseku 4 a odseku 3).
Namiesto toho, aby zákonodarca neustále prijímal novely Trestného zákona ohľadne finančných záujmov EÚ a vytváral tak dvojkoľajnosť pri posudzovaní premlčania trestného stíhania voči páchateľom, ktorí sa dopustili trestného činu poškodzujúceho finančné záujmy EÚ na strane jednej a páchateľom, ktorí sa nedopustili trestného činu poškodzujúceho finančné záujmy EÚ, mohol sa inšpirovať v ustanovení § 78c ods. 5 nemeckého Trestného zákona, ktoré uvádza, že „ak je pred rozhodnutím zmenený zákon, ktorý platí v čase spáchania činu a tým sa skráti premlčacia lehota, zostávajú úkony prerušujúce premlčanie, ktoré boli vykonané pred platnosťou nového zákona, účinnými, hoci by v okamihu prerušenia bolo stíhanie podľa nového zákona premlčané“. Týmto jediným ustanovením by bolo jasné, že „nič nie je premlčané“ a že sa rovnako pristupuje k finančným záujmom EÚ ako aj k finančným záujmom štátu, či fyzických alebo právnických osôb. Stačilo preto, aby sa § 87 ods. 7 Tr. zák. Stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 129/2024 zo dňa 28.11.2024 k zjednoteniu výkladu § 2 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 87 ods. 3 Tr. zák. Z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona pri jeho výklade v súlade s čl. 50 ods. Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávny účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej a teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe. To ale naplatí pri trestných činoch taxatívne vypočítaných v ustanovení § 87 ods. 7 Trestného zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, keďže toto zákonné ustanovenie v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky reflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie; takáto osobitná úprava (lex specialis) nemá širší presah a nemení obsah a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania, a to ani v kontexte § 2 ods. 1 Trestného zákona (čl. 50 ods.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý (pri uplatnení námietky premlčania) spôsobuje zánik možnosti autoritatívneho vynútenia povinnosti dlžníka splniť veriteľovi svoj záväzok. Dĺžka premlčacej doby je tak podstatná ako pre dlžníka (ktorý si po jej uplynutí môže uplatniť námietku premlčania a de facto sa tak zbaviť svojej povinnosti plniť) tak aj pre veriteľa, ktorý si musí dať pozor na to, aby si svoj nárok uplatnil na súde pred jej uplynutím. Samotná dĺžka premlčacej doby potom bude závisieť od druhu a povahy právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prípade občianskoprávnych vzťahov sa uplatní úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je všeobecná premlčacia doba 3 roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvýkrát vykonať. Rovnako sa takto dlhá premlčacia doba uplatní v prípade spotrebiteľských vzťahov. Touto premlčacou doby sa tak bude riadiť napr. nárok na zaplatenie kúpnej ceny, nárok na vrátenie poskytnutej pôžičky, nárok na vrátenie kúpnej ceny v prípade odstúpenia od zmluvy, nárok na uhradenie nájomného za prenajatú hnuteľnú či nehnuteľnú vec apod. Trojročnou premlčacou dobou sa spravuje aj väčšina záväzkov medzi zamestnancom a zamestnávateľom (napr. nárok na vyplatenie mzdy alebo odstupného zamestnancovi, apod.) Pri niektorých právnych vzťahoch medzi vyššie uvedenými osobami sa však táto všeobecná premlčacia doba nepoužije (napr. a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Aj v právnych vzťahoch medzi podnikateľmi sa bude drvivá väčšina vzťahov spravovať všeobecnou premlčacou dobou. Opäť však existujú určité výnimky. Obe vyššie uvedené právne úpravy premlčania zároveň ustanovujú rôzne ďalšie podmienky, za splnenia ktorých sa plynutie premlčacej doby prerušuje, resp. začína plynúť nová premlčacia doba či už rovnako dlhá alebo aj dlhšia ako pôvodná.