Duševné zdravie mladých ľudí na Slovensku: Realita, štatistiky a možnosti pomoci

Duševné zdravie mladých ľudí je v súčasnosti čoraz viac diskutovanou témou. Panické ataky, obsedantno-kompulzívna porucha (OCD), depresia či vyhorenie sú pre mnohých mladých ľudí každodennou realitou. V Bratislave sa 21. novembra 2024 konalo podujatie Bez filtra #3, ktoré organizovala organizácia Chuť žiť s cieľom destigmatizovať duševné zdravie. Inšpiratívne osobnosti zdieľali svoje skúsenosti so starostlivosťou o svoje duševné zdravie.

Spoločenská stigma a hľadanie pomoci

Schopnosť vyhľadať odbornú pomoc býva často kľúčová pre zlepšenie zdravotného stavu, no spoločenská stigma obklopujúca duševné ochorenia celý proces uzdravenia spomaľuje. Podľa National Alliance of Mental Illness trvá v priemere 11 rokov, kým človek vyhľadá pomoc odborníka.

Denisa Moravčík Debrecká, vyštudovaná psychologička, ktorá sa odmalička potýkala s obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD), na podujatí Bez filtra #3 povedala: “Duševné ochorenie človeka nedefinuje. Nie je to ani slabosť, za ktorú sa treba hanbiť. Priznanie si, že sa s niečím trápim a vyhľadanie pomoci je, naopak, prejavom vnútornej sily.” Podujatie oživili aj ďalšie autentické príbehy umelkyne na vozíčku Michaely Kevelyovej či autorky online obsahu Janky Žampachovej, ktorá zdieľala svoje skúsenosti s panickou poruchou. Herec Jakub Švec, známy napríklad zo seriálu Dunaj, k vašim službám, v diskusii s moderátorkou Kristínou Tormovou úprimne hovoril o skúsenosti s vyhorením a depresiou, ktorou si prechádzal aj pri strate svojho otca v 19-tich rokoch. “Hovoril som si, že iní ľudia sú šťastní, ale ja medzi nich nepatrím. Však čo sú moje bôle oproti niekomu, kto je napríklad na vozíku? Bol som v tej temnote, až kým ma môj pedagóg, Ľuboš Kostelný, nedotiahol za psychologičkou. A tá, dovolím si povedať, mi asi zachránila život,” zdôveril sa herec.

Rôznorodé príbehy hostí a hostiek mali jednu vec spoločnú - vyhľadanie odbornej pomoci im zlepšilo život. Aj s týmto posolstvom odchádzalo z podujatia až 105 mladých ľudí, ktorým ich duševné zdravie nie je ľahostajné.

Organizácia Chuť žiť a podpora duševného zdravia

Bezplatné podujatie Bez filtra #3 bolo zrealizované vďaka hlavnému partnerovi Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a partnerom dm drogerie markt, GymBeam, The Spot a Slovák & Friends agency. Organizácia Chuť žiť plánuje pokračovať v aktivitách zameraných na podporu mladých ľudí a šírenie osvety o duševnom zdraví. Chuť žiť je celoslovenský projekt, ktorý od roku 2019 pomáha ľuďom a rodinám s poruchami príjmu potravy. Poskytuje priamu pomoc, vzdelávanie aj prevenčné aktivity na školách.

Prečítajte si tiež: Príklady iniciatív duševného zdravia

Štatistické údaje o duševnom zdraví mladých ľudí

Pozrime sa na základné informácie o tom, aké najrozšírenejšie psychické poruchy majú mladí ľudia za posledných päť rokov. Ako je na tom celkovo duševné zdravie detí a dospievajúcich ľudí na Slovensku, v Európe a vo svete podľa štatistických údajov?

Štatistiky z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI)

Štatistické údaje z NCZI preukázali, že počet vyšetrených osôb v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti v roku 2020 klesol vplyvom protipandemických opatrení, ale v roku 2021 opäť stúpol.

Pre porovnanie, pozrime sa na štatistiky od roku 2017. Počet vyšetrených osôb vo vekovej skupine 0-14 v roku 2017 bol 5 386, v roku 2018 sa zvýšil na 5 572, v roku 2019 sme zaznamenali 5 300 osôb, v roku 2020 4 473 osôb a v roku 2021 to bolo 5 273 osôb vyšetrených ambulantnou psychiatrickou starostlivosťou.

Pozrime si vekovú skupinu 15-19 rokov, v roku 2017 bolo vyšetrených 4 343, v roku 2018 počet vyšetrených osôb ambulantnou psychiatrickou starostlivosťou začal klesať na počet osôb 3 881, v roku 2018 sme zase zaznamenali pokles na 3 508 osôb a v roku 2020 počet vyšetrených osôb ambulantnou psychiatrickou starostlivosťou klesol na 2 968 osôb, v roku 2021 to bolo 3812 osôb. (NCZI, 2021)

V posledných piatich rokoch prišlo k významnému nárastu počtu novodiagnostikovaných pacientov pri niektorých menej častých psychických poruchách. V skupine porúch príjmu potravy (dg. F50.0 - F50.9) narástol počet pacientov s diagnózou zistenou prvý krát v živote o 31,3 % oproti minulému roku. Poruchy príjmu potravy zaznamenávajú v posledných rokoch kontinuálny nárast, vzhľadom na 5-ročný priemer stúpol ich počet v roku 2021 o 37,7 %. Podobne medziročne vzrástli novodiagnostikované prípady porúch psychického vývinu (dg. F80.0 - F89) o 24,5 %, v porovnaní s päťročným priemerom tento nárast predstavuje 22,2 % .

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

V skupine detí do 14 rokov boli podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2021 najčastejšou skupinou diagnóz zistenou prvýkrát v živote poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania (dg. F90.0 - F98.9), kam patria aj hyperkinetické poruchy. Uvedená skupina diagnóz tvorila 49,4 % zo všetkých novodiagnostikovaných porúch v tejto vekovej kategórii.

Vo vekovej skupine 15 - 19-ročných, kde bol zaznamenaný najväčší medziročný nárast nových pacientov (29,2 %), mali najčastejšie zastúpenie neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (dg. F40.00 - F48.9) s podielom 36,4 %.

HBSC (Health Behaviour in School-aged children) štúdia 2017/2018

Výskum HBSC (Health Behaviour in School-aged children) z roku 2017/2018 sa zaoberá problematikou prežívania a správania slovenských detí a dospievajúcich každé štyri roky a v týchto rokoch zmapovali aj dopad pandémie. Dotazník sa pýtal hlavne otázky ohľadom trávenia voľného času so zameraním na používanie internetu, online riziká, užívanie návykových látok, spánkové návyky a psychologické a sociálne premenné. Výsledky nasledovne porovnali s výsledkami výskumu EU Kids Online Slovensko z roku 2018 a zistili, že väčšina ukazovateľov sa zhoršila. Rozšírila sa problematická oblasť - výskyt šikanovania, skúsenosť so sexuálnymi obsahmi, výskyt emocionálnych problémov a problémov s pozornosťou.

Taktiež klesli pozitívne faktory - sebaúcta, pocit bezpečia a prijatia doma a v škole. Môžeme len predpokladať, že tieto neveľmi pozitívne výsledky sú ovplyvnené pandémiou COVID-19 a hlavne dúfať, že situácia sa po pandémii zlepší. Totiž pandémia zmenila nie len naše životy, ale aj životy našich detí. Nestretávali sa s kamarátmi, spolužiakmi, z ničoho nič boli vytrhnutí z bežného života a všetko prebiehalo online v domácom prostredí.

Vplyv pandémie COVID-19 a potreba odbornej pomoci

Najnovšie štúdie, ako cituje VÚDPaP, poukazujú, že veľká časť psychických porúch sa prvýkrát objaví v neskorej adolescencii a ranej dospelosti. Štúdia z obdobia pandémie COVID-19 zistili výrazné zmeny v duševnom zdraví práve v tejto vekovej skupine. Ak sa objaví psychický problém, máme vyhľadať odbornú pomoc, ale chceme my vôbec tú odbornú pomoc vyhľadať? A ak chceme, je liečba dostupná? Výskum, ktorý pozostával zo 1 788 študentov Univerzity Komenského v Bratislave zistil, že medzi najčastejšie vnímané negatíva vyhľadávania pomoci sú - snaha vyriešiť problém svojpomocne, nedostatok finančných zdrojov, stigmatizácia - obavy, čo by si o nich myslelo okolie a napokon nedostatok informácii, kam by sa mohli obrátiť a požiadať pomoc.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

UNICEF výskum

UNICEF sa aktívne zapája do publikovaní správ o stave duševného zdravia detí vo svete. Hovorí, že viac ako 1 zo 7 dospievajúcich ľudí vo veku 10-19 rokov celosvetovo trpí nejakou už diagnostikovanou psychickou poruchou. Dopĺňa, že takmer 46 000 dospievajúcich ľudí umiera každoročne v dôsledku samovraždy! Samovražda je jednou z piatich najčastejších príčin smrti vo vekovej kategórii 10-19 rokov. Uvádza štatistické dáta aj z Európy, kde až 9 miliónov mladistvých vo veku 10-19 rokov trpí duševnými poruchami. Približne od nás odídu 3 ľudské duše v dôsledku samovraždy. Výskyt depresie a úzkosti u mladých v roku 2019 bola až 55%. Ako sme už predtým spomenuli COVID-19, tak aj UNICEF uvádza, že v priemere 1 z 5 ľudí vo vekovej skupine 15-24 rokov sa často cítil deprimovaný alebo stratil záujem o dianie vo svete a okolo seba.

Duševné zdravie a verejné financie

Zaujímavé sú tiež štatistické dáta z diskusnej štúdie Duševné zdravie a verejné financie. V roku 2017 (MF SR, 2020), kedy trpel každý deviaty obyvateľ Slovenska jednou alebo viacerými duševnými poruchami, najväčšiu prevalenciu tvorili úzkostné poruchy. Ak sa berie do úvahy len záťaž počas života - nezarátajú sa roky predčasného úmrtia - duševné poruchy sú na treťom mieste predčasného úmrtia. Akútna schizofrénia je na prvom mieste ochorení, ktoré najviac znižujú zdravie počas jedného roka života, na druhom mieste je závažná roztrúsené skleróza a na treťom mieste je závažná závislosť na opiátoch.

Samovražda (príčina úmrtia) je na druhom mieste po automobilových nehodách u mladistvých. Žiaľ, podiel úmrtí v dôsledku sebapoškodenia (samovražda, predávkovanie) narastá. V roku 2016 na Slovensku až 18% (zo všetkých úmrtí) mladistvých vo veku 15-19 rokov spáchalo samovraždu. V roku 2017 boli na Slovensku predpísané antidepresíva takmer 20-tisíc pacientom s ľahkou depresiou, z toho 3 600 detí a mladistvých, z toho 58 detí do 5 rokov užívalo antidepresíva neodporúčané pre pacientov vo veku do 18 rokov.

Prevencia psychických porúch a podpora duševného zdravia

Existujú rôzne programy prevencie porúch a podpory duševného zdravia, ktoré patria medzi najúčinnejšie opatrenia v oblasti duševného zdravia. Podľa CDC - Centre for Disease Control and Prevention (US) zdôrazňuje, aby boli prevencie rozdelené do vekových skupín, lebo v každom veku pôsobia rôzne rizikové faktory, a taktiež ľudia sa pohybujú v rôznych prostrediach počas ich života (škola, práca).

Najúčinnejšie prevencie na podporu duševného zdravia sú v ranom detstve. Najdôležitejšie je, aby po narodení sa vytvorila bezpečná a spoľahlivá vzťahovú väzba medzi dieťaťom a matkou. Prežívanie stresu v detskom veku vplýva na život v koncepte traumatických zážitkov v detstve (z angl. Adverse Childhood Experiences ). Výskum Adverse Childhood Experiences (ACEs) zistil, že ľudia s aspoň štyrmi z desiatich definovaných nepriaznivých zážitkov z detstva majú v dospelosti výrazne horšiu kvalitu života, napr. zvýšená pravdepodobnosť výskytu chronických ochorení, duševných porúch, horšieho životného štýlu, nižšieho dosiahnutého vzdelania a násilnejšieho správania a rozvodnosti. Medzi efektívne programy v ranom detstve patria vhodná zdravotná a sociálne starostlivosť o matku, skríning a prevencia traumatických zážitkov ACEs v primárnej starostlivosti, programy rozvíjajúce zručnosti rodičov pri výchove malých detí, sociálne programy podporujúce hru detí a rodičov a napokon skríning a diagnostika duševných porúch u detí.

V školskom veku dieťaťa sa pridávajú problémy v škole a s rovesníkmi, v adolescencii užívanie alkoholu a drog. Najúčinnejšie programy v školskom veku sú tréningy emocionálnej gramotnosti u žiakov, tréningy výchovných zručností u rodičov, programy pre prevenciu a riešenie šikany a skríning a online intervencie u študentov.

Psychické zdravie mládeže a vplyv virtuálnej reality

Psychické zdravie mládeže sa v uplynulých rokoch ukazuje ako vážny problém našej spoločnosti. Sociálna izolácia, virtuálna realita, samovraždy, uzatváranie sa do seba a nechávanie riešení problémov na rodičoch… Mládež bola v bežnom živote vždy viac zraniteľnejšia. Nemali toľko odžité ako dospelí a nemali osvojené funkčné životné stratégie. V ostatnom období sa psychické zdravie mládeže rapídne zhoršilo. Ich psychická odolnosť je veľmi nízka. „Ak ich rodičia nepodporia v samostatnosti a neakceptujú aj zlyhania, ale naopak tlačia na výkon, na známky, riešia veci za nich, tak sa mladý človek naučí problémom vyhýbať a nie ich riešiť,“ uviedla klinická psychologička. Problém vidí aj v útekoch do virtuálnej reality, teda do nereálneho sveta. Mladí ľudia sa v dnešnej dobe ťažko pasujú s problémami a následne ich prekonávaním. Nie je hanbou mať problém, ale neriešiť ho. „Miesto budovania psychickej odolnosti prekonávaním prekážok idú do pasivity, alebo naopak do neprimeranej agresivity, do problémového správania. Je len otázkou, či ho obrátia proti sebe, alebo proti okoliu. Niekedy je jedna udalosť spúšťačom druhej a máme tu celú lavínu. Ak človek veľa potláča, je natlakovaný emóciami a vznikne efekt parného hrnca. Len 14-ročný chlapec sa vyhrážal spolužiačke, že ju zabije. Veľkým spúšťačom psychických problémov bolo obdobie súvisiace s koronavírusom a následná sociálna izolácia. Práve dlhá sociálna izolácia lákala k úteku k náhradným vzťahom, k náhradnej komunikácii, k sociálnym sieťam, do virtuálneho sveta. „Nevieme vlastne, kto sme, ako žijeme, čo je naozaj a čo je iba ilúzia. Celkom prirodzene nastupujú nepríjemné pocity - depresie, úzkosti, agresivita voči okoliu alebo aj sebapoškodzovanie. Podľa detskej psychologičky je najdôležitejšia komunikácia a nie držanie problémov v tajnosti. „Je veľmi dôležité, aby sme sa učili otvorene komunikovať a nie potláčať. Aby sme si uvedomovali svoju hodnotu a hodnotu iného. Najdôležitejšie je, aby sme mali primeraný záujem jeden o druhého a neboli ľahostajní k sebe, ani k svojmu okoliu. A najťažšie, aby sme statočne pomenovali problém a nevyhýbali sa mu.

Zhoršujúce sa psychické zdravie študentov a hľadanie pomoci

Psychické zdravie mladých Čechov sa zhoršuje. V skutočnosti sa však už od nástupu na vysokú školu borí s veľkým stresom a často ho prepadávajú pocity smútku a úzkosti. „Najviac ma trápi množstvo práce, ktoré od nás v škole vyžadujú,“ vysvetľuje Jakub. Čoskoro si začal všímať, že si na ňom nekončiaca drina vyberá svoju daň. „Tá práca ma dokáže izolovať od ľudí, ktorých mám rád, čo veľmi zle znášam. Vydesilo ma, že sa začali strácať z môjho života. Tiež som začal zanedbávať životosprávu, čo sa prejavilo nielen na mojej psychike, ale aj na váhe. Za prvý rok na škole som pribral desať kíl,“ opisuje Jakub skľúčene. Asi najviac ho zatiaľ zasiahlo, že sa mu vinou veľkého vyťaženia v škole rozpadol jeho dovtedy najvážnejší vzťah. „Bývalému priateľovi som sa snažil venovať cez víkendy, keď som za ním jazdil domov. Trápilo ma, že som s ním chcel tráviť čas, ale zároveň som sa musel učiť. Tak sme mali cez deň spoločný program a v noci som pracoval. Nevydržalo to,“ spomína s horkosťou v hlase Jakub. Rovnako starý priateľ, ktorý už neštudoval, mu vtedy vyčítal, že naňho prenáša svoj stres zo školy. Z celej záležitosti si odniesol pomerne citeľný strach, že zostane sám. Priznáva, že si nie je istý, či chce v škole pokračovať ďalej a stať sa architektom. Vie však, že rodičia očakávajú, že doštuduje, pretože titul z dobrej školy považujú za vstupenku do úspešného a spokojného života. Až do tohto roku čakal, či pocity strachu a úzkosti vyšumia samy - napríklad s úbytkom učiva. „Potom sa mi rozpadol ďalší vzťah, hoci krátkodobejší, ale veľmi ma to vzalo. Keďže nechcel vyrábať starosti rodičom, obrátil sa s prosbou o pomoc na novinára Filipa Titlbacha. Ten ho nasmeroval na Terapeutický prístav, kde sa ľuďom venujú terapeuti v zácviku za priaznivejšiu cenu, než je zvyčajné. „Na konzultácii sme rozobrali, čo ma trápi, a teraz som na čakacej listine. Pokiaľ nebudem mať akútne problémy, do jesene by sa mal rozbehnúť cyklus terapií,“ opisuje. Hoci sa zatiaľ ocitol „v čakárni“, cíti úľavu. „Hlavné je, že som sa rozhodol urobiť prvý krok.

Nedostatočná kapacita a stigmatizácia

Jeho problémy nie sú ojedinelé. Presné čísla nie sú ľahko dostupné a mnoho štatistík odráža skôr kapacitu, ktorú sú zdravotníci a odborníci ročne schopní odbaviť, než skutočný počet mladých, ktorí potrebujú pomoc. „Orientačne sa dá povedať, že ľudia, ktorí pred rokom čakali na hospitalizáciu dva mesiace, môžu dnes čakať pol roka. Vo väčšine ambulancií je dnes štandardné čakať aj trištvrte roka až rok,“ vysvetľoval nedávno v rozhovore pre Deník N primár havlíčkobrodskej psychiatrickej nemocnice a predseda Asociácie detskej a dorastovej psychiatrie Tomáš Havelka. Jeho kolega a šéf Detskej psychiatrickej kliniky vo Fakultnej nemocnici Motol profesor Michal Hrdlička pred časom v senáte prezentoval iné znepokojivé údaje. Medzi rokmi 1995 a 1999 v Motole hospitalizovali po samovražednom pokuse priemerne 25 detí ročne. Medzi rokmi 2010 až 2016 to bolo priemerne 42 detí ročne. Nebezpečný trend vidí aj Kateřina Lišková z Linky bezpečia, ktorá mladým viac než dve dekády poskytuje pomoc v ťažkých chvíľach. Zatiaľ čo kapacita linky závisí od počtu pracovníkov a nemusí tak odrážať počet záujemcov, celkom sa zmenila závažnosť riešených problémov. „Pred dvadsiatimi rokmi to boli hlavne rodinné problémy, vzťahové problémy alebo problémy v škole. Veľa psychických problémov mladých sa zhoršilo počas vrcholu koronavírusovej pandémie, keď začali naplno pôsobiť izolácia, strach a stres. Aj tak je však možné, že to, čo vidíme, je iba vrcholom ľadovca. „Nemáme v Česku presné dáta o prevalencii duševných ochorení, ale zo zahraničia vieme, že podiel duševných ochorení v populácii detí a dospievajúcich je 13 percent. Púšťa sa do jednoduchej matematiky: „Ku koncu roka 2020 bolo v Česku 2,1 milióna detí do 18 rokov. To znamená, že vzhľadom na zmienený trinásťpercentný podiel potrebuje podporu, psychiatrickú alebo psychoterapeutickú starostlivosť približne 270-tisíc detí.“ V registri ambulantnej psychiatrie je však necelých 60-tisíc detí do 18 rokov. „Tak kde sú tie zvyšné?“ pýta sa Bechyňová. Ukazuje sa, že nie všetky deti, ktoré potrebujú odbornú pomoc, sú systémom zachytené. „Veľa detí zápasí so sebapoškodzovaním, pokúsi sa o samovraždu, a nedostanú sa vôbec do registrov. Musíme si uvedomiť, že pre niektoré rodiny je to stále veľké tabu, nechcú napríklad, aby sa rozšírilo, že má dieťa problémy. Odpoveď na túto otázku je zložitá a jedna jej časť sa zrejme bude ukrývať aj v tom, že spoločnosť psychickému zdraviu mladých nikdy nevenovala takú pozornosť.

ADHD a dôležitosť včasnej diagnostiky

Detská psychiatria a vôbec chápanie dospievania ako samostatného a zložitého životného obdobia začali naberať na význame až začiatkom 20. Vďaka tomu dnes vieme pomenovať a diagnostikovať širšiu škálu psychických neduhov. Napríklad ADHD, porucha pozornosti s hyperaktivitou (attention deficit hyperactivity disorder), je podľa textu publikovaného v odbornom časopise Česká a slovenská psychiatria v súčasnosti najčastejšie diagnostikovanou duševnou poruchou v detstve. Poruchy pozornosti odborníci poznali už v 18. storočí. Ale až pred nejakými 40 rokmi dostala diagnóza oficiálny opis a názov ADHD v odbornej literatúre. Zároveň pribúdajú ľudia, ktorí túto diagnózu odhalia až v dospelosti. Medzi nich patrí aj dvadsaťtriročná študentka psychológie Alena Spálenská. „Bola som vždy veľká uličnica. Ak by som bola chlapec, mám ADHD prišité hneď. Ale pretože som bola bystré dievča, čo malo vždy samé jednotky, nebol dôvod to riešiť,“ komentuje svoju skúsenosť mladá žena, s ktorou skutočnosť, že sa na vec neprišlo skôr, pohla natoľko, že sa o téme rozhodla šíriť osvetu na sociálnych sieťach. „Keď som na základnej vyrušovala a hnevala, pretože učivo pre mňa bolo príliš ľahké a navyše som mala problém so sústredením, učiteľka ma napríklad posadila do ‚oslej lavice‘ na kraj triedy. Často náročne zvládala nudu a mala nutkanie niečo vyskúšať alebo urobiť. V hlave sa jej v jednej chvíli vyliahlo aj päť nápadov naraz. „V ôsmej triede na lyžiarskom sme si napríklad nakúpili kokakoly a mentosky a rozhodli sme sa, že bude najlepšie odpáliť ich v tom krásnom stredisku priamo v kabíne lanovky… To nebolo dobré,“ opisuje príklady svojho uličníctva. „Až vo vyšších ročníkoch som prišla na to, že sa na hodinu perfektne sústredím, keď si pri nej kreslím. Okrem školskej nespútanosti a živelnosti mala problém donútiť sa do akejkoľvek nezábavnej aktivity. S tými zábavnými, naopak, nemohla prestať a chodila preto často spať aj za svitania. Tiež ustavične zabúdala na dohovorené akcie alebo si dohovárala viac vecí na rovnaký deň. Mrzí ju, že sa nikdy nikto nepozastavil nad tým, čo za jej bujarosťou je. „Učitelia to vždy vzali tak, že som nevychovaná, a stále sa pýtali, prečo to robím. Ja som však úprimne nevedela,“ rozpráva. „Je to mozog, ktorý funguje úplne inak, a to sa prejavuje vo všetkých oblastiach života. Vie sa, že ADHD mozog má menej dopamínu - to je chemická látka nutná na motiváciu, spokojnosť, sústredenie. Človek má nutkanie hľadať ho kdekoľvek, pretože sa potom cíti lepšie. „Súvisí to aj s motorikou - ľudia s ADHD sú často nešikovní. Je u nich typické, že skáču ľuďom do reči. Človek si to môže vyložiť ako nevychovanosť. Ale pravý dôvod je, že mozog sám skáče z témy na tému. Ak by šlo len o roztomilú rozjarenosť, nebolo by to také vážne. Ako však Alena upozorňuje, na ADHD sa nabaľuje veľa ďalších problémov. Keďže ľudia s touto poruchou napríklad majú produktívne „okienko“ často večer a pracujú do noci, pretože bývajú „soví chronotyp“ a svoje biologické hodiny majú posunuté, na druhý deň sa prebúdzajú nevyspatí, ale očakáva sa od nich, že budú od rána plne fungovať. Ľudia, ktorí o svojej diagnóze nevedia, si väčšinou vytvoria vlastnú stratégiu, ako sa so svojimi zvláštnosťami vyrovnávať a fungovať v spoločnosti. Alena však upozorňuje, že vo chvíli, keď porucha začne ľuďom príliš zasahovať do života a spúšťať im ďalšie psychické problémy - napríklad úzkosti či depresie -, je dobré vyhľadať pomoc. Veľké podozrenie Alena nadobudla vo chvíli, keď na ADHD začala brať lieky. „Naraz som pochopila, v čom bol po celý čas problém. Prečo šlo všetko okolo mňa tak nejako ‚samo‘, zatiaľ čo pre mňa to boli každodenné boje. Vzala som si lieky a môj mozog naraz bežal ako hodinky. Utíchol mi chaos v hlave. Prestala som zabúdať. Nerobilo mi problém sa jednoducho zdvihnúť a ísť umyť riad, hoci ma tá činnosť nebaví. Bolo zvláštne si náhle uvedomiť, že takéto ľahké to pre ostatných bolo po celý čas. A že som sa porovnávala s ľuďmi, ktorí mali v hlave k dispozícii úplne iný nástroj než ja. Diagnóza ADHD je síce dobre opísaná, mnohí odborníci s ňou však stále nedokážu zaobchádzať alebo ju u dospelých príliš neuznávajú. „Mladšie deti sa môžu v triede horšie sústrediť, čo vedie k zvýšenému počtu diagnóz hyperaktivity. Toto zistenie nespochybňuje existenciu ADHD ako odborne opísanej poruchy. Naznačuje však, že na vznik niektorých psychických problémov môže mať vplyv prostredie, ktoré dnes spoločnosť deťom vytvára. A to nie je zďaleka vždy dobré. Naopak, u ľudí s predispozíciami (tendenciami k rozvoju - pozn. Napríklad pandémia koronavírusu spôsobila stres veľkej časti populácie. „Možné vysvetlenie je, že staršie generácie nečelia niektorým zvyčajným výzvam mladšej generácie, ako sú obavy o stratu zamestnania, dôsledky výpadku príjmu či o spôsob, ako skĺbiť starostlivosť o deti a obživu. Rovnako tak mladí prežívajú väčší stres zo zmeny klímy, ktorá na nich a ich budúcich potomkov dopadne viac než na staršie generácie.

tags: #mentálne #zdravie #mladí #ľudia #facebook #skupiny