Charakteristika žiaka pre účely ÚPSVaR: Komplexný pohľad na hodnotenie

Školské hodnotenie je kľúčový prvok vzdelávacieho procesu, ktorý slúži na posudzovanie výkonu žiaka podľa stanovených kritérií. V kontexte hodnotenia žiaka pre účely Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je však nevyhnutné zohľadniť nielen sumatívne, ale aj formatívne hodnotenie, aby sa získal ucelený obraz o jeho schopnostiach a potenciáli. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o školskom hodnotení, s dôrazom na rozdiely medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením a ich význam pre hodnotenie žiaka pre ÚPSVaR.

Úloha školského hodnotenia

Cieľom hodnotenia je primárne pomôcť žiakom v procese učenia a zistiť, čo sa naučili počas určitého obdobia. Školské hodnotenie spätne ovplyvňuje celý vzdelávací proces, a preto je dôležité starostlivo zvážiť jeho konkrétnu podobu už pri tvorbe školského vzdelávacieho programu.

Sumatívne hodnotenie: Zhodnotenie učenia sa

Sumatívne hodnotenie (assessment of learning - hodnotenie učenia sa) zahŕňa všetky výsledky, ktoré žiak dosiahol za určité obdobie. Jeho cieľom je získať konečný prehľad o dosiahnutých výkonoch žiaka, diagnostikovať jeho výkon a informovať ho o jeho úspešnosti, čo má predovšetkým kontrolnú funkciu. Realizuje sa na konci procesu učenia sa a je zamerané na hodnotenie kvality výstupu. Učiteľ ho uskutočňuje na konci určitého obdobia, napr. po niekoľkých týždňoch, na konci školského štvrťroku, polroku, celého školského roku a pod. Jeho vyjadrením je spravidla klasifikácia, ktorá je najčastejšie vyjadrená formou známky, či jej ekvivalentom, napr. výborný - nedostatočný; vyhovel - nevyhovel; prospel - neprospel, ako aj širšou slovnou formou.

Nástroje sumatívneho hodnotenia

Ako nástroje sumatívneho hodnotenia sa používajú napr. krátke písomky, testy na konci tematického celku, záverečné testy, skúšky, alebo národné či medzinárodné merania.

Formatívne hodnotenie: Podpora procesu učenia

Formatívne hodnotenie poskytuje informáciu - spätnú väzbu vo chvíli, keď sa výkon žiaka dá zlepšiť. Úlohou spätnej väzby je zistiť informácie, ako sa žiaci učia, odhaliť a diagnostikovať nedostatky, chyby, ťažkosti a ich príčiny v učení sa za účelom ich odstránenia a zefektívnenia učebnej činnosti žiakov. Spätná väzba pomáha určiť rozdiel medzi aktuálnou úrovňou hodnoteného výkonu a požadovaným štandardom. Spätnú väzbu poskytuje spravidla učiteľ, ale významná je aj rovesnícka spätná väzba od spolužiakov. Toto hodnotenie informuje žiaka o učení a zriedka je použité na účely známkovania. Môže byť realizované písomne alebo slovne, pred výučbou, po výučbe alebo počas výučby. V každom prípade však ide o obojstrannú spätnú väzbu, od učiteľa k žiakovi.

Prečítajte si tiež: Dostupnosť zubnej starostlivosti

Fischer (1997) poukazuje na to, že formatívne hodnotenie informuje žiaka nielen o možnostiach, ako sa zlepšiť, ale formuje aj jeho osobnostný vývoj. Tejto požiadavke zodpovedá aj jedna z kľúčových kompetencií pre Európu, ktorými by mali disponovať mladí Európania v 21. storočí, a to „byť zodpovedný za svoje učenie“. Formatívne hodnotenie je koncipované tak, aby podporovalo rozvoj žiakovej schopnosti autoregulačného učenia.

Sebahodnotiaca karta žiaka ako technika formatívneho hodnotenia

Príkladom techniky formatívneho hodnotenia je sebahodnotiaca karta žiaka. Sebahodnotiaca karta žiaka umožňuje žiakom analyzovať svoje vlastné učenie sa. Zahŕňa vyššiu úroveň rozmýšľania, ktorej súčasťou je aktívna kontrola nad kognitívnym procesom spojeným s učením (Livingston 1997). Hlavným zámerom sebahodnotiacich kariet je rozvíjať kompetenciu naučiť sa učiť a podnecovať snahu žiakov celoživotne sa vzdelávať. Zo skúseností vieme, že žiaci majú často problém slovne zhodnotiť svoj vlastný výkon. Práve sebahodnotiaca karta žiaka tomuto javu predchádza tým, že umožňuje žiakom opísať stav porozumenia danej témy.

Metakognícia a formatívne hodnotenie

Termínom metakognícia nazývame schopnosť žiakov analyzovať vlastné učenie sa a toto učenie efektívne riadiť (Flavell 1979). Schopnosť metakognície je určujúcim faktorom úspešnosti žiakov pri samoštúdiu. Umožní im skúmať vlastné učenie, vytvoriť najlepšie postupy učenia sa, ovplyvniť svoje záujmy a postoje k danej úlohe alebo problému, k danému vyučovaciemu predmetu a pod.

Vzťah sumatívneho a formatívneho hodnotenia

Otázka nestojí, či v škole bude učiteľ vykonávať sumatívne alebo formatívne hodnotenie. V škole sa žiak bude vždy stretávať s oboma typmi hodnotenia. V tomto smere treba dosiahnuť vyváženosť sumatívneho a formatívneho hodnotenia. Kým sumatívne hodnotenie zisťuje a vyjadruje, či žiak vie a rozumie, tak formatívne hodnotenie pomáha vedieť, čo žiak vie (Hattie 2003). Wren a Cotton (2008) vidia zásadný rozdiel medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením v účele hodnotenia a vo využití výsledkov hodnotenia.

Polemiky o vzťahu sumatívneho a formatívneho hodnotenia sa viac zaoberajú tým, čím by každé z nich mohlo byť a menej tým, ako spolu súvisia (Tarasová, Davies 2017). Často je uprednostňované formatívne hodnotenie, najmä z dôvodu priebežného sledovania výkonov žiaka a jeho ďalšieho rozvoja, čo nikdy nemôže nahradiť jediná súhrnná známka na vysvedčení (Hattie, Timperley 2007). Na druhej strane, viacerí autori zdôrazňujú spájanie sumatívnych a formatívnych hodnotení (napr. Barnett 2007; Sambell et al. 2013; Tarasová 2005). Podľa Tarasovej (2005, s. 476) bola medzi sumatívnym a formatívnym hodnotením vytvorená umelá hranica, ktorá je kontraproduktívna. Obidva typy hodnotenia sú potrebné. Formatívne hodnotenie dopĺňa a zvyšuje informatívnu hodnotu sumatívneho hodnotenia. Samotné testovanie sa môže používať na formatívne účely, ak učitelia rozoberajú so žiakmi ich odpovede takým spôsobom, ktorý zlepšuje ich uvedomenie a pochopenie toho, ako sa môžu zlepšiť (Shewbridge et al. Siweya a Letsoalo (2014) naznačujú, že formatívne hodnotenie môže predikovať sumatívne hodnotenie. Využívaním formatívneho hodnotenia môže učiteľ získavať obraz o predpokladoch žiaka splniť vzdelávacie ciele a upresňovať prognózu výsledných učebných výkonov žiaka. Ak sa formatívne hodnotenie vykonáva pravidelne, výsledky sumatívneho hodnotenia by nemali priniesť žiadne prekvapenie (Shewbridge et al.

Prečítajte si tiež: Všetko o telesnom postihnutí

Myslenie zamerané na človeka ako prístup k hodnoteniu

Myslenie zamerané na človeka je prístup, ktorý pomáha lepšie porozumieť individualite človeka, vedie k rešpektovaniu druhých ľudí, rozvíja kreativitu, sebahodnotenie a zlepšuje skúsenosť (Crisp, 2018). Tento prístup kladie dôraz na potreby, pocity a ciele jednotlivca. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa definuje aj ako humanistická edukácia, personalistická výchova alebo prístup zameraný na človeka. Jeho autorom je americký psychológ C. R. Rogers a pôvodný názov v anglickom jazyku je „Person-Centred Education“ (PCE).

Pri plnení cieľa je nevyhnutné, aby jednotlivci si boli vedomí samých seba, mali povedomie o vlastnom myslení a vnímaní (angl. self-aware), aby boli schopní prijať sami seba bez súdenia a kritiky (angl. Na tomto základe by mali byť schopní pozitívnych zmien vo svojich životoch, založených na vlastných hodnotách. Aplikácia na človeka centrovaného prístupu do vzdelávania si kladie za cieľ komplexný rozvoj osobnosti, „rast v smere sebaaktualizácie“ jedinca. Tento prístup sa snaží vytvoriť prostredie, v ktorom sa kladie dôraz na hodnoty ako sloboda, dôstojnosť, zodpovednosť a vzájomný rešpekt. Ako uvádza Alegria a kol. (2010), v kontexte myslenia zameraného na človeka je nevyhnutná zmena z modelu rovnaký prístup ku všetkým („one-size-fits-all“), na model, v ktorom pedagóg uzná a ocenení diverzitu medzi žiakmi.

Metódy a nástroje myslenia zameraného na človeka

Pri aplikácii myslenia zameraného na človeka v edukácii možno použiť rôzne metódy, techniky a nástroje, napr. aktivity na rozvoj aktívneho počúvania, rozvoj empatie, aktivity na hodnotenie a identifikáciu silných stránok žiakov, na budovanie komunity v triede a skupinové rozhodovanie a rôzne druhy formulárov a šablón. Niektoré nástroje myslenia zameraného na človeka sú súborom ľahko použiteľných šablón, ktoré sa využívajú na štruktúrovanie rozhovorov. Ich používanie je praktickým spôsobom, ako zachytiť informácie, ktoré sú podkladom pre plánovanie zamerané na človeka, ako aj ako zlepšiť porozumenie, komunikáciu a vzťahy. Medzi tieto nástroje patria:

• Komunikačná schéma (ang. Communication chart)
• Dohoda o rozhodovacom procese (ang. Decision making agreement)
• Perfektný týždeň (ang. Perfect week) (Helen Sanderson Associates, 2024)
• Jednostránkový profil (ang. One-page profile)

Jednostránkový profil

Jednostránkový profil bol vytvorený pre uplatnenie v školstve, no postupom času sa ujal v sociálnych službách, v zdravotníctve, v nápravno-výchovných zariadeniach. Je to profil osoby, ktorý zachytáva niektoré základné, ale dôležité informácie o osobe. Je pozitívne zameraný a sústreďuje sa na základné vlastnosti osoby. Profil poskytuje informácie o záujmoch žiaka, o jeho alebo jej silných stránkach, ponúka učiteľovi návod, ako žiaka v týchto snahách podporiť (Foudová, Slowík, 2017). Obzvlášť vhodným môže byť jednostránkový profil pre žiakov so znevýhodneniami.

V jednostránkovom profile dostane žiak priestor pozitívne sa učiteľovi predstaviť, napísať o svojich pozitívnych vlastnostiach, potrebách, cieľoch a preferenciách týkajúcich sa výučby. Väčšina šablón, ktoré sú voľne dostupné na internete, poskytuje priestor pre úvod v ľavom hornom rohu. Sekcia zahŕňa predovšetkým meno žiaka, dátum vytvorenia profilu, triedu, ktorú žiak navštevuje a fotku žiaka. Je prínosné, ak žiak alebo žiačka priloží fotku, kresbu, obrázok, ktorý učiteľov informuje o záľubách. Rovnako môžu žiaci použiť prezývku, príp. skratku svojho mena.

Prečítajte si tiež: Staroba a spoločnosť

Medzi ďalšie dôležité časti jednostránkového profilu patria:

• Čo je pre mňa dôležité? V tejto časti žiaci definujú svoje hodnoty, záujmy, plány a sny. V tejto časti môže nastať problém s ochotou žiakov vyjadriť sa, nakoľko sa môžu obávať súdenia zo strany spolužiakov a učiteľov.
• Čo na mne majú ľudia radi (oceňujú/obdivujú)? Táto časť je zameraná na kvality, schopnosti a vlastnosti, ktoré na žiakoch oceňujú ich najbližší. Žiaci majú možnosť opýtať sa kamarátov, spolužiakov rodičov, súrodencov alebo iných členov rodiny na svoje silné stránky.
• Ako ma iní môžu podporiť v tom, čo robím (chcem dosiahnuť)? V tejto časti žiaci vyjadria svoje preferencie týkajúce výučby, ktoré následne môže pedagóg zobrať do úvahy pri plánovaní a príprave na nadchádzajúce hodiny.

Vyššie uvedené sú základné časti jednostránkového profilu, ktoré sú najčastejšie používané, no existuje niekoľko ďalších možností, ako jednostránkový profil vytvoriť, aké otázky klásť žiakom v závislosti od veku, zloženia triedy, prípadne špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov. Do obsahu je možné zahrnúť napríklad aj preferovaný štýl komunikácie - predovšetkým určený starším žiakom, žiakom stredných škôl, žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pri tvorbe jednostránkových profilov je kľúčové, aby žiaci zadaniu správne porozumeli a používal sa jednoduchý jazyk (Sanderson, Smith, Wilson, 2010).

Vedecké štúdie (Sanderson, Smith, Wilson, 2010; Foudová, Slowík, 2017) dokazujú benefity využitia jednostránkového profilu vo vzdelávaní, a to za predpokladu, že je použitý správne a konzistentne. Následne zdôrazňujú dôležitosť kontinuity, čiže opakované vypracovanie profilov, čím sledujú vývoj žiakov.

Hodnotenie žiaka pre účely ÚPSVaR

Pri hodnotení žiaka pre účely ÚPSVaR je dôležité zohľadniť nielen jeho akademické výsledky vyjadrené známkami (sumatívne hodnotenie), ale aj jeho schopnosti, zručnosti a potenciál rozvíjať sa (formatívne hodnotenie). Okrem toho je vhodné aplikovať prístupy myslenia zameraného na človeka, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť individualite žiaka, jeho silným stránkam, potrebám a cieľom. Využitie nástrojov ako jednostránkový profil môže poskytnúť cenné informácie pre ÚPSVaR, ktoré môžu byť nápomocné pri plánovaní a poskytovaní podpory pre žiaka.

tags: #charakteristika #ziaka #pre #ucely #upsvar #vzor