
Artritída, charakterizovaná zápalom, bolesťami a obmedzenou pohyblivosťou kĺbov, postihuje mnohých ľudí a môže mať významný vplyv na každodenný život. Existuje viac ako 100 rozličných foriem artritídy, každá s vlastnými príčinami a spôsobmi liečby. Reumatoidná artritída (RA), autoimunitné zápalové ochorenie, je jedným z typov artritídy, pri ktorom imunitný systém tela útočí na vlastné tkanivá, vrátane kĺbov. V tomto článku preskúmame príznaky artritídy, faktory, ktoré prispievajú k jej vzniku, metódy jej liečby a súvislosti s postihnutím pľúc.
Reumatoidná artritída (RA) je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje najmä kĺby na rukách, zápästiach či kolenách. Pri ochorení dochádza k postihnutiu výstelky kĺbov, tzv. synoviálnej vrstvy, ktorá produkuje tekutinu na premazávanie kĺbov a umožňuje ich hladký pohyb. Ochorenie postihuje kĺby v zápästiach, rukách, lakťoch, ramenách, chodidlách, chrbtici, kolenách a čeľusti.
Priebeh reumatoidnej artritídy sa medzi pacientami líši. U niektorých ľudí začína miernym alebo stredne závažným zápalom, ktorý sa týka len niekoľkých kĺbov. Ak sa však ochorenie nelieči alebo liečba nie je dostačujúca, stav sa môže zhoršiť a postihnutých bude viac kĺbov. Deformáciu kĺbov môže sprevádzať chronická bolesť. V niektorých prípadoch však nemusí existovať jasná príčina. Bolestivé kĺby tiež sťažujú vykonávanie fyzickej aktivity, čo vedie k priberaniu. V prípade reumatoidnej artritídy môžu byť príznakmi tiež únava a znížený apetít v dôsledku zápalovej reakcie imunitného systému.
Keďže neexistuje liek, ktorý by reumatoidnú artritídu vyliečil, cieľom liečby je zmierniť bolesť a opuch kĺbov a zlepšiť schopnosť vykonávať každodenné činnosti. Medikamentózna terapia závisí od závažnosti príznakov a od toho, ako dlho sa reumatoidná artritída vyskytuje. Na liečbu reumatoidnej artritídy sa používa niekoľko skupín liečiv:
Okrem užívania liekov vám lekár môže odporučiť aj návštevu fyzioterapeuta, ktorý vás naučí cvičenia na udržanie flexibilných kĺbov. Ak medikamentózna terapia nedokáže zabrániť alebo spomaliť poškodenie kĺbov, lekár spolu s pacientom môžu zvážiť operáciu s cieľom opraviť poškodené kĺby.Reumatoidná artritída je nevyliečiteľné ochorenie, avšak častokrát ho sprevádzajú bezpríznakové obdobia (remisia).
Prečítajte si tiež: Srdcové ochorenia a sociálna podpora
Dôležitá je aj úprava životného štýlu. Odporúča sa jesť veľa ovocia, zeleniny, potravy bohatej na vápnik a vitamín D. Pravidelným cvičením si udržiavať zdatnosť postihnutých kĺbov a tým spomaliť progresiu ochorenia.
Artritída prichádza v mnohých podobách, každá s vlastnými príčinami a spôsobmi liečby. Typicky sa symptómy artritídy rozvíjajú postupne, avšak môžu sa objaviť aj náhle. Často sa tiež pozoruje obmedzenie pohyblivosti kĺbu a môže dôjsť k začervenaniu kože v jeho okolí.
Liečba artritídy sa zameriava na zmiernenie bolesti, ochranu kĺbov pred ďalším poškodením a zlepšenie funkcie a mobility. Dôležité je včasná diagnostika a prispôsobený liečebný plán, ktorý zohľadňuje individuálne potreby pacienta.
Strava hraje kľúčovú úlohu pri zvládaní príznakov artritídy. Zásadnou súčasťou je zdravá strava, ktorá by mala obsahovať množstvo antioxidantov, napríklad v podobe čerstvého ovocia, zeleniny a bylín. Antioxidanty, omega-3 mastné kyseliny a potraviny bohaté na protizápalové zložky, ako je čerstvé ovocie, zelenina, ryby a orechy, môžu pomôcť znižovať zápal a bolesť spojené s artritídou. Na druhej strane, vyprážané jedlá, potraviny bohaté na cukry a trans-tuky a červené mäso môžu zápal zhoršiť.
Pravidelné cvičenie je kriticky dôležité pre ľudí s artritídou, pretože zlepšuje rozsah pohybu, posilňuje svaly okolo kĺbov a zvyšuje celkovú fyzickú kondíciu. Cvičenie je nevyhnutné pre udržanie flexibility kĺbov.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Invalidný dôchodok
Reumatoidná artritída môže zasiahnuť aj orgány, pričom pľúca sú najčastejšie postihnutým orgánom hneď po kĺboch. Štatistika hovorí, že 10 % ľudí reumatoidnou artritídou môže mať intersticiálne pľúcne ochorenie (ILD), pri ktorom nastáva zjazvenie pľúcneho tkaniva. Reumatoidná artritída môže v pľúcach spôsobovať aj uzlíky, ktoré môžu narásť až do veľkosti centimetrov.
Kaplanov syndróm je relatívne vzácne ochorenie pľúc a kĺbov. V podstate sa jedná o dve ochorenia prebiehajúce u jedného človeka zároveň - silikóza (pľúca) a reumatoidná artritída (kĺby). Spoločne toto ochorenie označujeme ako silikoartritída.
Rizikovými faktormi pľúcneho postihnutia sú práce v prostredí s kremičitým prachom (baníci v baniach) bez dostatočnej ochrany pri práci. Reumatoidná artritída je autoimunitná choroba a presná príčina jej vzniku nie je známa.
Postihnutie pľúc sa prejavuje kašľom a dýchavičnosťou. Ku zhoršovaniu prejavov dochádza pri fyzickej aktivite. Dochádza k zrýchlenému dýchaniu, bolestiam na hrudníku a k veľkej únave. Často môže dôjsť k zvýšeniu telesnej teploty. Kĺbové ochorenie sa prejavuje ich opuchmi, bolestivosťou, rannou stuhnutosťou.
Ak vykonáme pozitívnu diagnózu silikózy a reumatoidnej artritídy u jedného človeka, máme diagnózu Kaplanovho syndrómu jasnú. Využiť sa môže aj počítačová tomografia (CT). Reumatoidná artritída sa vyšetruje hlavne pomocou krvných vyšetrení a pomocou RTG.
Prečítajte si tiež: Príčiny invalidity
Podávajú sa lieky tlmiace imunitné reakcie, napríklad kortikosteroidy. Pacienta je potrebné pravidelne sledovať a hodnotiť röntgenový nález na pľúcach. Pred podaním kortikoidov sa musí vylúčiť tuberkulóza. Utlmenie imunity liekmi by totiž v tomto prípade mohlo byť veľmi nebezpečné. Chorý s Kaplanovým syndrómom by mal prestať fajčiť, čo mu uľaví a spomalí rozvoj choroby.
Proti ochoreniam a patológiám pohybového aparátu sa dá pritom efektívne bojovať prostredníctvom úpravy životného štýlu. Medzi rizikové faktory ochorenia kĺbov patrí okrem genetických predispozícií aj obezita, ktorá spôsobuje nadmerné preťaženie kĺbov a následne je hlavnou príčinou, pre ktorú sa častejšie pristupuje k operácii kĺbov. Ďalej to môže byť akútne poranenie kĺbov, náročná fyzická práca alebo chronické preťaženie kĺbov pri športe. Čo sa týka ochorení kostí ako je osteoporóza, tu je potrebné venovať viac úsilia najmä prevencii. Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú musíme v rámci prevencie týchto ochorení spomenúť je pohyb. Pohyb pomáha obnovovať kĺbovú tekutinu, ktorá pomáha kĺb hydratovať a chrániť pred vznikom artrózy.
S pohybom súvisí aj nadváha. Možno si často neuvedomujeme, čo naše kĺby musia znášať. Nadváha kladie na kĺby obrovskú mechanickú záťaž. Preto by sme si mali udržiavať, v záujme zachovania zdravých kĺbov, adekvátnu váhu. Pohyb pomáha s budovaním silných kostí a spomaľuje stratu kostnej hmoty.
Kolagén, gréckeho „kólla“ (lepidlo) je najviac zastúpená bielkovina v našom tele. Je to jeden z hlavných stavebných kameňov kostí, kože, svalov, šliach a väzov. Kolagén sa tiež nachádza v mnohých ďalších častiach tela, vrátane krvných ciev, rohoviek a zubov. Hrá rolu vo všetkom, od štruktúry kože cez zrážanie krvi až po zdravie kostí. Existuje mnoho typov kolagénu, pričom každý typ je vhodný na riešenie iného problému. Čo sa týka kĺbov a kostí, tak by sme medzi doplnkami mali hľadať kolagén typu I. a II. Medzi potraviny, ktoré sú bohaté na kolagén môžeme zaradiť vývary z kostí, ryby alebo vaječné bielky. Produkciu kolagénu potom priamo podporujú potraviny bohaté na vitamín C, ako je tropické ovocie, paprika alebo cesnak. Vitamín C taktiež zvyšuje vstrebateľnosť samotného kolagénu. Preto často môžete v doplnkoch stravy vidieť vitamín C a kolagén ako nerozlučnú dvojku.
Methylsulfonylmethan (MSM) je tiež známy pod inými názvami, ako je dimetylsulfón a metylsulfón. Je to organická zlúčenina obsahujúca síru. MSM je možné získať z rôznych zdrojov, vrátane stravy, črevných baktérií a vlastného metabolizmu tela. Medzi bežné zdroje MSM patrí zelenina ako je cesnak a cibuľa, ktoré obsahujú vysoké množstvo zlúčenín síry. Vajcia tiež obsahujú vysoké množstvo MSM, najmä žĺtky. MSM a vitamín C sa podieľajú na niekoľkých procesoch v tele, a pretože sa navzájom dopĺňajú je vhodné zaradiť spolu s MSM práškom aj 500 mg vitamínu C. Okrem toho vitamín C pomáha tiež pri tvorbe kolagénu.
So zdravím kostrovej sústavy sa viaže predovšetkým vitamín D3. V ideálnom prípade vyberajte vitamín D3 spolu s K2. Vitamín K2 by sa nemal zabúdať, zvlášť ak riešime zdravie kostí a kĺbov, pretože je to práve vitamín K2, ktorý pomáha transportovať vápnik, tam kde patrí - do kostí. Už vieme, že vápnik a vitamín D3 spolu vzájomne kooperujú.
Medzi potraviny bohaté na vápnik radíme najmä mliečne výrobky, predovšetkým tie kyslé (podmaslie, kefír), ďalej potom slnečnicové semienka, para orechy, lieskové orechy alebo napríklad mandle. Po lepšej využiteľnosti vápnika je ideálne potraviny bohaté na vápnik jesť až na večer. Nezanedbateľné množstvo vápnika obsahuje tiež listová a kapustovitá zelenina (napr. brokolica, kel, kvaka, čínska kapusta a iné), ďalej fazuľa hrášok, semená, orechy, morské riasy a niektoré ryby. Pokiaľ sa rozhodnete vápnik suplementovať, hľadajte medzi produktmi formu citrát (kalcium citrát), pretože je v tele najlepšie vstrebateľná.
Termín „terapia červeným svetlom“ označuje terapiu, ktorá využíva úzke spektrum svetla (červené a NIR svetlo, ktoré sú súčasťou slnečného svetelného spektra), ktoré pozitívne ovplyvňuje zdravie tela na bunkovej úrovni. Keď červené svetlo preniká do pokožky, cítite jemné, upokojujúce teplo. Skutočný vplyv terapie červeným svetlom sa deje vo vnútri buniek, kde svetlo stimuluje reťazovú reakciu pozitívnych biologických procesov. Vystavenie červenému a NIR svetlu je účinný spôsob, ako stimulovať produkciu kolagénu, ako bolo odhalené počas klinickej štúdie v roku 2014.
Zdravie kostí a kĺbov môžete tiež podporiť pravidelnou konzumáciou kurkumy a zázvoru. Známe ich hlavný prínos v posilnení funkcií imunitného systému, ale okrem toho tiež prispievajú práve k zdraviu kostrovej sústavy.
tags: #choroby #pluc #postihnutie #klbov #priciny