
Kataster nehnuteľností je verejný register, ktorý eviduje údaje o nehnuteľnostiach na území Slovenskej republiky. Zápisy v katastri nehnuteľností majú zásadný význam pre právnu istotu, pretože slúžia ako preukázanie vlastníckeho práva. Čo sa však stane, ak skutočný stav vlastníctva nezodpovedá zápisu v katastri? Ako môže osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti, ale nie je takto zapísaná v katastri, dosiahnuť nápravu? V tomto článku sa zameriame na inštitút naliehavého právneho záujmu v kontexte určovacích žalôb a postavenia nezapísaného vlastníka v katastri nehnuteľností.
V slovenskom civilnom sporovom práve existuje inštitút tzv. určovacej žaloby, ktorý umožňuje domáhať sa súdneho rozhodnutia o tom, či určité právo existuje alebo neexistuje. Tento typ žaloby je upravený v § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa tohto ustanovenia, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Zákon teda vyžaduje, aby žalobca preukázal, že má naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozhodol o existencii alebo neexistencii práva.
Naliehavý právny záujem je právny inštitút, ktorý vyžaduje, aby žalobca preukázal, že má skutočný a aktuálny záujem na určení svojho práva, ktorý nie je možné uspokojiť iným spôsobom. Nestačí len teoretický záujem - musí ísť o situáciu, kde bez určenia vlastníctva hrozí reálna ujma alebo právna neistota.
Podstata naliehavého právneho záujmu spočíva v tom, že bez súdneho určenia by bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Toto ohrozenie alebo neistotu je pritom možné odstrániť práve rozhodnutím súdu. Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom.
Prečítajte si tiež: Analýza a judikatúra k neplatnosti právnych úkonov
Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. To sú napríklad prípady, kedy katastrálny odbor Okresného úradu zo zákona zapíše právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade verejnej listiny, ktorou môže byť v prípade aplikácie zákonnej nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj rozsudok o rozvode manželstva.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje.
V kontexte katastra nehnuteľností sa naliehavý právny záujem spravidla posudzuje v prípadoch, keď existuje rozpor medzi skutočným stavom vlastníctva a zápisom v katastri.
V praxi sa môžeme stretnúť s prípadmi, kedy v minulosti došlo k nesprávnym zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne i k nesprávnemu prededeniu dedičstva po zosnulých predkoch. Takéto nesprávne zápisy v katastri, resp. zápisy odporujúce zákonu je možné „napraviť“, a to súdnou cestou.
Osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom namiesto, príp. popri osobe zapísanej ako vlastník v katastri nehnuteľností, má právo podať tzv. určovaciu žalobu, t. j. požadovať, aby sa rozhodlo o určení, že tu vlastnícke právo danej osoby je, ak je na tom tzv. naliehavý právny záujem.
Prečítajte si tiež: Rozsudok NS SR a BSM
V prípade nesprávneho zápisu vlastníka v katastri nehnuteľnosti tak je naliehavý právny záujem daný. Rozhodnutie súdu je v tomto prípade potrebné na zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Ďalším typickým príkladom, kedy je daný naliehavý právny záujem, je situácia, keď je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis). Táto okolnosť odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti.
Ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Pokiaľ navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo bude podkladom pre zápis v evidencii katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne zosúladenie zhody medzi stavom skutočným a evidenciou katastra nehnuteľností.
Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu
Duplicitne zapísaný vlastník má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, pretože rozhodnutie o určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.
Osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti, ale nie je takto zapísaná v katastri nehnuteľností, má niekoľko možností, ako dosiahnuť nápravu:
Určovacia žaloba: Ako už bolo spomenuté, nezapísaný vlastník môže podať určovaciu žalobu, v ktorej sa bude domáhať určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti. V žalobe musí preukázať svoj naliehavý právny záujem a zároveň preukázať, že je skutočne vlastníkom nehnuteľnosti. Na preukázanie vyššie uvedeného je veľakrát potrebné dohľadať a skúmať staré pozemkovoknižné vložky, rozhodnutia súdov, notárov a iných orgánov ako aj rôzne ďalšie archívne listiny.
Žaloba o vydanie veci: Ak nezapísaný vlastník preukáže, že je vlastníkom nehnuteľnosti, môže sa domáhať jej vydania od osoby, ktorá ju neoprávnene drží.
Iné právne prostriedky: V závislosti od konkrétnych okolností prípadu, môže nezapísaný vlastník využiť aj iné právne prostriedky, ako napríklad žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ak bol právny úkon, na základe ktorého bol do katastra zapísaný iný vlastník, neplatný.
Základnou podmienkou úspechu žalôb na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, prípadne aj vlastníckeho práva jeho právnych predchodcov.
Na preukázanie vlastníckeho práva je potrebné predložiť relevantné dôkazy, ako napríklad kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, dedičské rozhodnutia, listiny osvedčujúce vydržanie, a pod.