Chudoba dôchodcov v Nemecku: Štatistiky a príčiny

Nemecko, hoci patrí medzi najbohatšie krajiny sveta, čelí výzvam v oblasti chudoby, najmä medzi dôchodcami. Podľa štatistík takmer každý šiesty obyvateľ spolkovej republiky, čo predstavuje približne 13 miliónov ľudí, žije na hranici chudoby. Táto situácia sa týka aj mnohých dôchodcov, pričom riziko, že sa prepadnú do biedy, hrozí asi 17 percentám žien a necelým 13 percentám mužov na dôchodku.

Rozdiely medzi spolkovými krajinami

Prehľad s údajmi za každú zo 16 spolkových krajín Nemecka poukazuje na značné rozdiely. Najväčší podiel ľudí ohrozených chudobou majú Brémy (22,7 percenta). Spolkový štatistický úrad sa k príčinám týchto rozdielov nevyjadruje. Dôvody toho, prečo je niekde viac ľudí ohrozených chudobou a inde menej, sú komplexné. Brémy a Bavorsko sú v západonemeckom kontexte extrémy v tom zmysle, že v nich na krajinskej úrovni desaťročia politike dominovala jedna strana, aj keď často v koalíciách. Obe spolkové krajiny sú na opačných koncoch aj v rebríčku nezamestnanosti: Bavorsko ju má najnižšiu v Nemecku (len 2,6 percenta), kým Brémy najvyššiu (10 percent).

Kto je považovaný za chudobného?

V Nemecku sa za hranicu chudoby pokladá čistý mesačný príjem 979 eur pre jednu osobu a 2 056 eur pre rodinu s dvoma deťmi do 14 rokov. Kto má menej ako 60 percent stredného príjmu, toho považujú za chudobného. Okrem dôchodcov chudoba ohrozuje i viac ako dve tretiny nemeckých nezamestnaných a zhruba každého tretieho obyvateľa, ktorý žije osamelo alebo sám vychováva dieťa.

Porovnanie so Slovenskom

Štatistické porovnávanie chudoby v rôznych európskych štátoch je sporné. Odborníci už dlhší čas upozorňujú, že zvolené ukazovatele nemusia presne odzrkadľovať skutočnosť v porovnávaných krajinách. Na Slovensku je napríklad otázne, či je primeraná stanovená výška životného minima. Na Slovensku sa ako hranica chudoby ráta suma 316 eur pre jednu osobu. K najohrozenejším skupinám patria u nás nezamestnaní, dôchodcovia, mnohodetné rodiny a osamelí rodičia s deťmi.

Globálny kontext: Chudoba detí

V rovnakom čase, ako zverejnil výsledky nemecký štatistický úrad, predstavil Detský fond OSN (UNICEF) v Ríme správu o tom, ako finančná kríza poznačila život detí vo vyspelých krajinách. Podľa UNICEF-u sa od roku 2008 pod hranicu chudoby prepadlo ďalších 2,6 milióna detí v 41 štátoch sveta. V týchto krajinách tak v biede žije už asi 76,5 milióna detí.

Prečítajte si tiež: Analýza chudoby dôchodcov

Rastúca chudoba a jej príčiny

Alarmujúca je skutočnosť, že toto číslo sa z roka na rok zvyšuje. Skupina ohrozená chudobou je v Nemecku definovaná príjmom pod 60 % z priemeru. V roku 2005 sa tieto štatistiky týkali "len" 14,7 % Nemcov. Riaditeľ sociálneho úradu Paritätische Wohlfahrtsverbands Ulrich Schneider poznamenáva, že pozitívny ekonomický vývoj sa na poklese chudoby nijako neprejavil. Šéf charitatívnej organizácie Volkssolidarität Wolfram Freidersdorf hovorí o lavíne chudoby v starobe. Vedľa spomínaných skupín obyvateľstva sú ohrození chudobou tiež príslušníci menšín a mladiství, ktorých rodičia sami žili v chudobe. Najviac sa chudoba týka oblasti Porúria a hlavného mesta Berlína, kde žije značný počet prisťahovalcov.

V Nemecku sa však vedú diskusie, či je definícia chudoby správne nastavená.

Faktory ovplyvňujúce chudobu dôchodcov:

• Zjednotenie Nemecka: Mnohí obyvatelia bývalej NDR (východné Nemecko) po kolapse komunistického režimu prišli o prácu a novú nenašli. Produktivita práce i platy sú na východe stále nižšie, ako v západných spolkových krajinách.
• Reformy trhu práce (Hartz IV): Hoci reformy trhu práce umožnili mnohým ľuďom nájsť si prácu, často išlo o tzv. "minijobs" s nízkymi príjmami a nedostatočnými príspevkami do sociálneho systému.
• Prílev imigrantov: Milióny imigrantov, ktorí prišli do krajiny od leta 2015, konkurujú dôchodcom, študentom a nezamestnaným hľadajúcim brigádu typu "minijob".
• Demografické zmeny: Silné populačné ročníky tzv. baby-boomerov zo 60-tych rokov prichádzajú do dôchodkového veku, čo zaťažuje dôchodkový systém.

Dôchodkový systém v Nemecku

Nemecké dôchodky sú financované priebežným systémom, ktorý založil ešte Otto von Bismarck. V roku 1971 boli ešte dôchodky na úrovni 60% mzdy, dnes to je 48%. V roku 2018 pripadalo na 100 ekonomicky aktívnych poistencov 31 poberateľov dôchodkov vo veku vyše 67 rokov. Po odchode do dôchodku generácie baby-boom sa v roku 2038 očakáva na 100 prispievateľov až 47 poberateľov dôchodku. Tento priebežný systém financovania je považovaný za neudržateľný.

Reformy a ich dopad

Veľká koalícia Angely Merkel sa pokúsila o reformu dôchodkového systému tak, aby sa do roku 2045 dôchodky stabilizovali na 46% priemerného príjmu, pričom dnes dôchodok dosahuje 48% príjmu. K tomu bude treba do sociálneho systému prilievať veľké sumy z daňového výberu. Dôchodkový vek sa musí zdvihnúť zo 65 na 67 rokov a minimálna mzda bola v 2015 ustanovená na 8.50 eura na hodinu.

Najväčšie škody napáchali sociálno-demokratické reformy smerom k nižšiemu odmeňovaniu s čiastočným oslobodením od sociálnych dávok. V súbehu s minimálnou mzdou vťahujú nešťastníkov do systému "minijob" s trvalými následkami pre výšku dôchodku.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Možné riešenia

Ozajstná reforma systému by žiadala eliminovať demografické riziko pridaním ďalších nezávislých dôchodkových pilierov ako vo Švajčiarsku. Druhý pilier, kapitalizačný, ktorý ostáva majetkom dôchodkovej pokladne, a tretí pilier, tvorený daňovo zvýhodneným individuálnym sporením, kde kapitál ostáva majetkom sporiteľa a môže sa dediť. Kapitalizačný pilier nepodlieha demografickému riziku, ale výnosy sú vystavené výkyvom trhov. K takejto reforme sa doteraz nepristúpilo.

Liberáli vo Švajčiarsku navrhujú flexibilný odchod do dôchodku, lebo jednotlivec vie lepšie, čo chce a čo potrebuje, ako to zaňho vie štát.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

tags: #chudoba #dochodcov #Nemecko #statistiky