Profesijná Orientácia Mentálne Postihnutých: Možnosti a Príprava na Pracovný Život

Úvod

Profesijná orientácia mentálne postihnutých jedincov predstavuje komplexnú a dôležitú oblasť, ktorá si vyžaduje koordinovaný prístup odborníkov z rôznych oblastí. História prípravy na povolanie jedincov s mentálnym postihnutím na Slovensku dokazuje, že aj pri meniacej sa politickej a ekonomickej situácii bola vždy stredobodom záujmov špeciálnych pedagógov, psychológov, lekárov i ďalších odborníkov. Cieľom je zabezpečiť im adekvátnu prípravu, ktorá im umožní úspešné začlenenie do spoločnosti a pracovného života. Tento článok sa zaoberá možnosťami a aspektmi profesijnej orientácie mentálne postihnutých, s dôrazom na právny rámec, predprofesijnú prípravu, význam prírodovedných predmetov, bezpečnosť pri práci, psychologické aspekty a rôzne formy rehabilitácie a resocializácie.

Právny Rámec a Ciele Vzdelávania

Ústava Slovenskej republiky v článku 38 odsek 2 uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na pomoc pri príprave na povolanie. Tento ústavný rámec zdôrazňuje záväzok štátu zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých občanov, vrátane tých so zdravotným postihnutím, v oblasti vzdelávania a prípravy na zamestnanie.

Základným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je úspešné včlenenie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do spoločnosti. Je to možné za predpokladu tvorivo-humánnej edukácie a získania najvyššej kvalifikácie na vykonávanie zmysluplnej pracovnej činnosti. Koncepcia výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy bude vytvárať podmienky pre realizáciu vzdelávania a odbornej prípravy podľa záujmov a schopností zdravotne postihnutých žiakov.

Predprofesijná Príprava

Etapa predprofesijnej prípravy patrí do obdobia, počas ktorej mentálne postihnutý žiak navštevuje špeciálnu základnú školu. Predprofesijnej príprave žiakov s mentálnym postihnutím treba venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým s ohľadom na trh práce. Hlavnou úlohou špeciálnej pedagogiky v európskom kontexte je sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím. Dôležitosť tohto procesu ako uvádza JAKABČIC (2006) je znásobovaná najmä tou skutočnosťou, že u žiakov špeciálnych základných škôl sa voľba povolania dominantne realizuje vo fáze profesijného vývinu. Úspech výchovy a vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím spočíva vo vytvorení systému profesijnej prípravy v odborných učilištiach.

Prírodovedné Predmety v Kontexte Profesijnej Prípravy

Do popredia sa dostáva otázka postoja človeka k ochrane životného prostredia. K tomuto vedieme aj žiakov s mentálnym postihnutím. Prírodovedným predmetom, ktorého vyučovanie začína už na prvom stupni špeciálnej základnej školy je predmet Vlastiveda. Cieľom predmetu je, aby žiaci s mentálnym postihnutím mali základné poznatky aj o prírodných javoch. Nadväzuje na poznatky o prírode, ktoré žiaci získali vo vecnom učení.

Prečítajte si tiež: Špeciálne školstvo a profesijná orientácia

V 4. ročníku sa v predmete Vlastiveda prehlbujú priestorové predstavy konkrétnych orientačných smerov. Učivo jednotlivých ročných obdobiach objasňuje prírodné javy, vývojové štádia rastlín, zvierat a prácu v prírode a spoločnosti. Žiaci sa oboznamujú so základnými znakmi, a javmi života. Dôležitú úlohu tu zohráva Vlastiveda pri prevencii pre úrazmi a vedie tiaž žiakov k správnej životospráve, starostlivosti o hygienu a zdravie.

Základné vedomosti o živej a neživej prírode získajú mentálne postihnutí žiaci v predmete Vlastiveda v 5. a 6. ročníku. V živej prírode sa žiaci učia hlavné znaky života, oboznamujú sa s jednotlivými živočíšnymi druhmi cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkova rýb. Základné poznatky získajú o živote rastlín, os tavbe jednotlivých častí a oboznamujú sa s jednotlivými ich druhmi, ako aj s využitím a ochranou. V neživej prírode sa oboznamujú so vzduchom, vodou, niektorými nerastmi a horninami.

Učivo Biológie v siedmom ročníku tvorí učivo prírodných spoločenstiev, ktoré poskytuje mentálne postihnutým žiakom poznatky o rastlinách, živočíchoch a o ich prirodzenom prostredí. Žiaci sa učia poznávať vzťahy medzi organizmami a prostredím s dôrazom a možnosťou ovplyvniť ich postoj k budúcej profesionálnej orientácii. V ôsmom ročníku žiaci získavajú poznatky z anatómie a fyziológie človeka, kde sa kladie dôraz na uvedomelú starostlivosť o osobnú hygienu, čistotu prostredia a ovzdušia s dôrazom na protidrogovú prevenciu. Ďalšími poznatkami, ktoré žiaci získajú sú praktické zručnosti pri vedení domácnosti a prehlbovaní správnych návykov pri poskytovaní prvej pomoci.

O vývoji zemskej kôry a živote v nej a so stavbou Zeme sa oboznamujú žiaci v deviatom ročníku. Získavajú tiež poznatky o najdôležitejších horninách a nerastoch a s ťažbou a využitím nerastných surovín. Fyzikálne pojmy, javy a jednotky sa učia žiaci s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách. Tieto javy sa učia opisovať, pozorovať a využívať v praxi, v starostlivosti o životné prostredie a ochrane svojho zdravia. Pri pokusoch a laboratórnych prácach tiež získavajú praktické zručnosti z merania veľkosti, hmotnosti, objemu, určovania a rozlišovania ich vlastností. V ôsmom ročníku sa žiaci oboznamujú z poznatkami z oblasti mechaniky, opisujú stav pokoja, pohybu a vzájomné pôsobenie telies. Z praktického hľadiska si tieto princípy overujú na jednoduchých strojoch.

Cieľom vyučovania chémie v deviatom ročníku sú poznatky o niektorých prvkoch, zlúčeninách a chemických reakciách s dôrazom na ich praktické využitie. Chémia tak ako ja iné prírodovedné predmety môže mať vplyv na výber budúcej profesijnej orientácie žiakov s mentálnym postihnutím. u prírodovedných predmetov môžeme vidieť prelínanie sa u viacerých učebných odboroch. Prírodovedné predmety na špeciálnych základných školách v kontexte prípravy mentálne postihnutých žiakov na ich budúcu profesionálnu prípravu môžu mať veľký vplyv.

Prečítajte si tiež: Úlohy sociálneho pracovníka

Bezpečnosť a Ochrana Zdravia pri Práci

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zasahuje do mimoriadne veľkého okruhu ľudských činností. Výchova a vzdelávanie k bezpečnému správaniu je neoddeliteľnou súčasťou školského vzdelávania detí a žiakov a začína už v predškolskej príprave. Nezahŕňa len výchovu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zásady bezpečnej práce, neorientuje sa len na určitú tému, určitý druh práce, určitú skupinu detí a žiakov. Zahŕňa aj výchovu k bezpečnému životu a zdravému životnému štýlu, osvojovanie si základov organizácie a plánovania práce, dodržiavanie hygienických zásad a poriadku, technologické postupy. Problematika bezpečnosti mentálne postihnutých žiakov pri práci počas odborného výcviku v školskej dielni, ale najmä vo výrobných prevádzkach, však nie je v súčasnosti dostatočne rozpracovaná.

Vo výrobných zariadeniach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má žiak postavenie zamestnanca a platia na neho všetky pravidlá a bezpečnostné predpisy platné pre konkrétnu prevádzku.

Všeobecná Pedagogika a Psychologické Aspekty Profesijnej Prípravy

Všeobecná pedagogika vysvetľuje základné pedagogické pojmy, javy a zaoberá sa ich obsahovým a terminologickým výkladom. Oboznamuje so sústavou pedagogických disciplín a ich charakteristikami, zaraďuje ich do systému vied o výchove. Nadväzuje na vzťah pedagogiky k iným vedám. Tematicky dáva do súvislosti faktory rozvoja ľudského jedinca, základné činitele výchovy a procesu výchovy. Opisuje inštitucionalizáciu výchovy a vzdelávania. Škola, jej vývin a funkcie. Školský systém. Rodina a jej funkcie. Predmet Všeobecná pedagogika plní aj istú "propedeutickú" funkciu úvodu do štúdia vied o výchove. Získajú základnú orientáciu o sy…

Cieľom predmetu Všeobecná psychológia je sprístupniť základné informácie o všeobecných zákonitostiach ľudského prežívania a správania tak, aby mohli tvoriť platformu pre pochopenie fungovania ľudskej psychiky a syntetizovať psychologické poznatky, fakty, teórie, výskumné prístupy do uceleného pohľadu na psychickú realitu pre potreby tvorivej profesionálnej aplikácie v špeciálno-pedagogickej praxi.

Cieľom vzdelávania je, aby si študenti kriticky osvojili aktuálne teoretické a empirické poznatky z vývinovej psychológie ako základnej psychologickej disciplíny (o. i. predmet a metódy výskumu v ontogenetickej psychológii, pojmový systém vývinovej psychológie, interdisciplinárne a transdisciplinárne vzťahy a možnosti aplikácie; teórie a modely psychického vývinu, zákony psychického vývinu; podmienky a charakteristiky priebehu vývinových zmien jednotlivých psychických funkcií, osobnosti a sociálnej kompetencie v kontexte celoživotnej ontogenézy človeka (vzhľadom na aspekty celoživotného vzdelávania a výchovy v špeciálnej pedagogike); základné psychologické metódy a techniky hodnotenia vývinovej úrovne; aktuálne oblasti a perspektívy výskumu a vývoja vo vývinovej psychológii a ich výsledky, najmä vo vzťahu k špeciálnej pedagogike). Študenti získajú okrem teoretických poznatkov aj schopnosť porovnávať a kriticky vyhodnocovať odborné a vedené informácie a rôzne informačné zdroje, sú schopní prezentovať a objasňovať osvojené odborné poznatky (ako aj údaje / dáta, grafy, tabuľky výskumov minimálne na základnej úrovni), ako aj aplikovať osvojené poznatky a zručnosti do situácií v reálnom živote (aj u seba samého), sú schopní nachádzať v názoroch a myšlienkových úvahách logické súvislosti a diferencovať a systemizovať jednotlivé poznatky.

Prečítajte si tiež: Profesijná orientácia v sociálnej práci

Predprofesijná a Profesijná Príprava Postihnutých

Ide i skúmanie dispozícii a motívov žiakov. Na základe získaných poznatkov sa žiak zámerne výchovne ovplyvňuje, aby výsledkom profesijnej orientácie bola relatívne, čo najvhodnejšia voľba povolania, na jej základe čo najvhodnejšia profesionálna príprava, čo je základným predpokladom sociálnej integrácie týchto jedincov. Možno ju charakterizovať ako cieľavedomý, multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania individuálne podmienených dispozícií (záujmov) žiaka, pri ktorom sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami kladenými na profesionálnu prípravu. Tento proces vrcholí voľbou povolania.

Z hľadiska umiestnenia profesionálnej orientácie v procese profesijného vývinu postihnutých je možno zaradiť do etapy:

• predprofesionálnej prípravy, ktorá sa časovo lokalizuje do obdobia, žiak navštevuje základnú špeciálnu školu alebo OŠ, PŠ. Úlohou tejto etapy je poskytnúť žiakom základné poznatky, školské spôsobilosti (čítanie, písanie a počítanie), zručnosti a návyky, aby boli schopní voliť si najprimeranejšie povolanie.
• profesionálna príprava, ktorá na ňu naväzuje. Uskutočňuje sa v SOU alebo OU, špeciálnych SŠ. Úlohou je poskytnúť komplexné predpoklady na uplatnenie sa v zvolenom povolaní. Ide o rozšírenie všeobecnovzdelávacích poznatkov, potrebných teoreticko-odborných poznatkov zo zvolenej profesie, osvojenie si pohybov, úkonov a operácií potrebných pre praktický výkon povolania.
• etapa profesionálnej adjustácie - ide o nástup do zamestnania. Absolvent prvý krát začína pracovať samostatne, bez školského zázemia (sociálne zlyhanie)
• profesionálnej integrácie - pracovník sa stáva súčasťou kolektívu, ten ho akceptuje. Zdokonaľuje sa v profesii, jeho pracovná výkonnosť stúpa až po dosiahnutie kulminačného bodu, po ktorom vekom pracovná výkonnosť klesá.

V rámci sociálneho systému vystupujú v procese profesionálnej orientácie dva základné komponenty sociálneho systému: jednotlivec a inštitúcia. Základom fungovania procesu je jedinec, ktorý má záujem o určitú profesiu a takisto je potrebná inštitúcia, na ktorej sa môže na dané povolanie pripraviť. V rámci procesu PO stoja proti sebe požiadavky inštitúcie (pre profesiu) a individuálne podmienené dispozície jednotlivca (psychické, somatické a sociálne). Na jednej strane vonkajšia motivácia vyplývajúca z požiadaviek, na druhej strane vnútorná motivácia vyplývajúca zo subjektívnych faktorov pôsobiacich na jedinca, akými sú : záujem, profesionálne predstavy a želania, snaha imitovať rodičov či iné vzory a pod. Dôležité je rozpoznanie jednotlivých komponentov a ich harmonizovanie.

Profesionálna orientácia u postihnutých žiakov sa zvyčajne realizuje v týchto formách:

a) v rámci špeciálnopedagogickej diagnostiky (zisťovanie profesionálnych záujmo, želaní, individuálnych dispozícii žiaka pre profesiu, miery informovanosti o zvolenej profesii, možných kontraindikácií a pod.)

b) v rámci výchovného pôsobenia v informatívnej zložke (poskytovaním informácii o profesii), vo formatívnej zložke (viesť žiaka cieľavedomým výchovným pôsobením k reálnemu sebahodnoteniu vo vzťahu k požiadavkám vyplývajúcim zo želanej profesie).

Profesionálna orientácia vrcholí voľbou povolania. Po nej nasleduje profesionálna príprava.

Sociálna, Výchovná a Profesijná Rehabilitácia a Resocializácia

SOCIÁLNA, VÝCHOVNÁ A PROFESIJNÁ REHABILITÁCIA A RESOCIALIZÁCIA.

Sociálna rehabilitácia = (Z.448/2008, • 21) odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti FO rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách (nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, náuka písania a čítania Braillovho písma a sociálnej komunikácie)

Je to metóda zameraná na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti; bez potreby zmeny začleňujeme klienta späť do spoločnosti - klienta SOCIALIZUJEME. Mimo aktívne spoločenské dianie sa ocitli napr. z dôvodu zdravotného postihnutia, nepriaznivej zmeny sociálnej situácie, nariadeného inštitucionálneho pobytu…

Sociálna rehabilitácia sa zameriava najmä na oblasti ako: samostatnosť, nezávislosť od pomoci iných, dorozumievanie sa, spoločenské vystupovanie, rodinný život… Cieľom: je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie.

K základným princípom sociálnej rehabilitácie patrí:

1. orientácia na potreby klienta,
2. orientácia na klienta ako individualitu,
3. orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií
4. orientácia na image sociálneho klienta

Z hľadiska časovej organizácie delíme sociálnu rehabilitačnú činnosť:

1. preventívna - predchádzanie vzniku chýb alebo porúch - ozdravovacie pobyty, preventívna práca s mládežou, zdravý životný štýl…
2. aktuálna - nastupuje bezprostredne po vzniku problémovej situácie s cieľom odstrániť, alebo zmierniť dopad na klienta; podľa dĺžky trvania môže byť krátkodobá (dni) alebo dlhodobá (roky)
3. následná - súbor služieb nadväzujúci na aktuálnu rehab.

Profesijná rehabilitácia = pracovná = dlhodobý proces práce s občanmi, ktorí prekonali úrazy resp. iné vážne ochorenia s cieľom prinavrátenia sa do pôvodného pracovného procesu, resp. na nové pracovné miesto na trhu práce - najmä formou ergoterapie, podporovaného zamestnávania… zameriava sa na profesijnú prípravu, prieskum príležitostí na trhu práce, kariérové poradenstvo, precvičovanie pracovných zručností, nácvik nových pracovných zručností, rekvalifikácia (zmena doterajšej kvalifikácie)

Z. 461/2003 o sociálnom poistení: „Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo FO zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.“

Zabezpečuje ju Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. Náklady s tým spojené uhrádza Sociálna poisťovňa (aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné), po dobu 6 mesiacov, najviac 12 mesiacov.

Z. 461/2003 • 96: nárok na rehabilitačné - za dni rehabilitácie = 80% denného vymer.

Resocializačná činnosť

Resocializácia = sociálne výchovné pôsobenie na zmenu chovania klienta s cieľom opätovného začlenenia jedinca do spoločnosti. Je to súbor postupov zameraných na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovania dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom zapojiť jedinca do života v prirodzenom prostredí. Cieľom je odstraňovanie dlhodobo pretrvávajúcich životných situácií, je to proces readaptácie na postupne sa meniace životné podmienky.

tags: #profesijná #orientácia #mentálne #postihnutých #možnosti