Čiastočný pracovný úväzok a sociálne poistenie: Podmienky a dopady na Slovensku

Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejším, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Hoci ponúka flexibilitu a možnosť zosúladiť prácu s inými povinnosťami, je dôležité rozumieť aj jeho dopadom na sociálne odvody a s tým súvisiace benefity. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sociálne odvody pri čiastočnom úväzku na Slovensku, s ohľadom na aktuálnu legislatívu a zmeny.

Čo je skrátený pracovný úväzok?

Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.

Kratší pracovný čas nie je len práca na polovičný úväzok. Zákonník práce definuje skrátený úväzok ako pracovný čas, ktorý je kratší, než ustanovený týždenný pracovný čas. Štandardný týždenný pracovný čas vo väčšine zamestnaní dosahuje najvyššiu zákonom povolenú dĺžku v trvaní 40 hodín týždenne (bez nadčasov); ide však len o jeho maximálne trvanie a môže byť stanovený aj odlišne (napríklad na 37,5 hodín týždenne). Skrátený úväzok si môžete so zamestnávateľom dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v jej dodatkoch, forma dohody by mala byť každopádne písomná. Podľa potrieb zamestnávateľa alebo vašich možností vám zároveň uzatvorenie dohody o kratšom pracovnom čase nebráni, aby ste kedykoľvek dojednali opäť týždennú pracovnú dobu v dlhšom trvaní. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý rovnomerne na všetky pracovné dni - opäť záleží na vzájomnej dohode.

Mzda a odvody pri skrátenom úväzku

Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín, než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.

Minimálna mzda a odvody

Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku

Dôchodkové poistenie

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.

Je dôležité si uvedomiť, že európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu. Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu.

Príklad: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy.

Dovolenka a nemocenské dávky

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti.

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre mladých

Pri ochrannej lehote nezáleží na tom, či ide o plný alebo skrátený pracovný úväzok. V oboch prípadoch trvá sedem dní po ukončení nemocenského poistenia (teda po ukončení zamestnania). To znamená, že osoba, ktorej zaniklo nemocenské poistenie, si ešte sedem dní (resp. osem mesiacov - platí pre ženu, ktorej zanikne pracovný pomer v čase tehotenstva) po jeho zániku môže uplatniť nárok na nemocenskú dávku. Ochranná lehota teda ostáva rovnaká aj vtedy, ak pracovný pomer trval zamestnancovi kratšie. Ak by napr. trval od 15. 4. 2019 do 10. 5. 2019, ochranná lehota by trvala do 17. 5. 2019, teda tiež sedem dní. Výnimka nastáva len v situácii, ak nemocenské poistenie (teda pracovný pomer alebo dohoda) trvá menej ako sedem dní. Vtedy trvá ochranná lehota len toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Plynutie ochrannej lehoty sa môže skončiť skôr aj v takom prípade, ak vznikne nové nemocenské poistenie alebo nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Materská dovolenka

Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.

Výhody a nevýhody skráteného pracovného úväzku

Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele predtým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania.

Výhody:

• Možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
• Flexibilnejší pracovný čas.
• Možnosť stíhať aj iné povinnosti (u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti).
• Často jediná voľba pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.

Nevýhody:

• Nižší príjem v porovnaní s plným úväzkom.
• Potenciálne nižší dôchodok.
• Obmedzené možnosti kariérneho rastu.
• Niektoré benefity môžu byť krátené (napr. príspevok na stravu).

Skrátený úväzok a súbežné zamestnania

Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.

Ak sa ako zamestnanec rozhodnete založiť si popri práci aj živnosť, tak podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku

Ak by ste sa rozhodli podnikať (aj popri TTP), nevzniká Vám hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti. Táto povinnosť sa posudzuje k 1.7. (resp. 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. To znamená, ak by ste začali podnikateľskú činnosť vykonávať v priebehu roka 2022, povinnosť platenia odvodov na sociálne poistenie sa bude posudzovať k 1.7.2023 (resp. k 1.10.2023 ak by ste podali odklad) na základe daňového priznania za rok 2022. Ak by Vaše podnikateľské príjmy za rok 2022 presiahli hranicu 7266€, začínali by ste platiť odvody od júla/októbra 2023, inak nie. Príjem sa testuje každý rok a ak je nižší, odvody do Sociálnej poisťovne neplatíte. V opačnom prípade by Vám Sociálna poisťovňa odvody vypočítala podľa podaného daňového priznania. V roku 2023 pôjde o sumu 200,72€.

Preddavky do zdravotnej poisťovne popri súbehu s TTP pri začiatku podnikania neplatíte, odporúčam si ich platiť v dobrovoľnej výške, aby ste nemali prípadný vysoký nedoplatok. Po podaní daňového priznania Vám zdravotná poisťovňa prepočíta Vaše podnikateľské príjmy, vypočíta celkové odvody a odpočíta Vami zaplatené preddavky. Po prvom roku podnikania Vám už zdravotná poisťovňa vypočíta mesačné preddavky podľa príjmov z daňového priznania.

Od svojich príjmov si môžete odpočítať paušálne alebo reálne výdavky (náklady). Môžete si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manžela či dôchodkové sporenie, daň znížiť o daňový bonus na deti, ak si ich neuplatňujete priamo v TPP. Resp. sa ešte raz všetky nároky prepočítajú. Pri živnosti si musíte podávať elektronicky daňové priznanie k dani z príjmov typ B, kde sa uvedú všetky príjmy aj zo živnosti aj s TPP.

Čo sa týka skráteného úväzku, tak máte síce kratšiu pracovnú dobu, ale zostávajú Vám všetky zamestnanecké výhody a benefity. Dostanete mzdu len za toľko hodín, koľko odpracujete. Aj pri kratšom pracovnom pomere Vám prináleží dovolenka, len je potrebné zohľadniť dĺžku pracovného týždňa. Ak pracujete 5 dní v týždni, máte nárok na 5 pracovných dní dovolenky. Výška odvodov sa bude vypočítavať rovnako ako pri plnom pracovnom úväzku, ráta sa to do dôchodku. Len všetky dávky ako je napr. materská, PN, či dôchodok budú počítané z tejto nižšej mzdy.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa

Odvody na sociálne a zdravotné poistenie znižujú čistú mzdu zamestnanca, platí ich v určitej výške z hrubej mzdy aj zamestnávateľ. Odvody zamestnanca a zamestnávateľa sú upravené zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Sociálne poistenie:

Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec ani zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo po dovŕšení dôchodkového veku. Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje ani na obvinených a odsúdených.

Na úrazové poistenie platené zamestnávateľom sa nevzťahuje maximálny vymeriavací základ v sume 15 730 eur.

Zdravotné poistenie:

Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Osobou so zdravotným postihnutím je zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného alebo zamestnanec s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera postihnutia funkčnej poruchy je min. 50 %.

Maximálny vymeriavací základ

V roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne. Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 15730 € (11 x 1430 €, čo bola priemerná mzda zistená za rok 2023).

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Výška preddavku na zdravotné poistenie od 1. 1. 2023 je vypočítaná zo životného minima, ktoré je platné k 1.1. roka. Suma mesačného životného minima je k 01. 01. 2023 vo výške 234,42 eur. Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4 % = 9,3768. Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10 % = 23,442.

Splatnosť odvodov

Zamestnávateľ je povinný platiť poistné a preddavky na poistné za svojich zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Poistné na sociálne poistenie sa platí mesiac pozadu (t. j. 31.10.2024). Výnimkou je splatnosť poistného na sociálne poistenie do 8. zániku právneho vzťahu. Pri nesprávnej identifikácii platby hrozí zamestnávateľovi pokuta.

Zmeny v sociálnych odvodoch od roku 2025

Od roku 2025 sa očakávajú zmeny v sociálnych odvodoch, ktoré môžu ovplyvniť zamestnancov a zamestnávateľov. Je dôležité sledovať legislatívne zmeny a prispôsobiť sa novým podmienkam.

Minimálna mzda v roku 2025

Podľa zákona o minimálnej mzde, minimálna mzda na rok 2025 tak bude určená v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. Minimálne mzdové nároky pre rok 2025 sa určujú ako sumy pre rok 2020 navýšené o 236 € - o sumu, o ktorú sa v roku 2025 oproti roku 2020 navýšila minimálna mzda (816 € - 580 € = 236 €).

Odvodová odpočítateľná položka

Odvodová odpočítateľná položka, max. suma 380 € mesačne. Pri príjme nad 380 € mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 €. OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov.

Praktické aspekty a odporúčania

Ak máte záujem o skrátený pracovný úväzok, odporúčame sa poradiť so zamestnávateľom a starostlivo preštudovať všetky právne aspekty, aby ste si zabezpečili výhodné podmienky.

Stravovanie

Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.

Prestávky

Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.

Evidencia pracovného úväzku

Prijali ste do pracovného pomeru zamestnanca na kratší pracovný čas alebo ste so zamestnancom dohodli zmenu pôvodne dohodnutého pracovného času na kratší pracovný čas? Pracovný úväzok zaevidujete v Personalistike na karte Pracovné pomery pri evidencii nového pracovno-právneho vzťahu. V poli Pracovný úväzok môžete vybrať voľbu plný úväzok, ¾ úväzok, ⅔ úväzok, ½ úväzok, ⅓ úväzok a ¼ úväzok. Týždenný pracovný čas program vypočíta podľa zadaného ustanoveného týždenného pracovného času v Podnikových údajoch (Organizácia - Podnik).

Príklad: Zamestnávateľ prijal do pracovného pomeru 1. 8. 2025 zamestnanca na skrátený úväzok. Zamestnávateľ s ním v pracovnej zmluve dohodol, že svoju prácu bude vykonávať 3 dni v týždni, pričom každý deň odpracuje 6 hodín. Zo základnej ponuky programu nevyhovuje ani jedna z možností rozsahu pracovného úväzku, preto si požadovaný údaj vyplníte ručne ako koeficient skráteného úväzku (desatinné číslo alebo zlomok). Koeficient skráteného úväzku = dohodnutý týždenný prac. čas / ustanovený týždenný prac. Vypočítaný koeficient 0,45 zadáte do poľa Pracovný úväzok. Aký je minimálny mzdový nárok zamestnanca s pracovným úväzkom 0,45 pre rok 2025, ak je odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 4. Minimálny mesačný mzdový nárok pri skrátenom úväzku = minimálny mesačný mzdový nárok pre 4.

Ďalší príklad: Zamestnancovi trvá pracovný pomer v roku 2025 od 1. 6. 2025 do 31. 8. 2025. Jeho pracovný týždeň je rozvrhnutý na 3 pracovné dni od pondelka do stredy a do konca pracovného pomeru odpracuje všetky naplánované zmeny. Má viac ako 33 rokov, preto mu prináleží vyššia základná výmera dovolenky 5 týždňov. Pracovný kalendár nastavíte zamestnancovi na karte Mzdové údaje prostredníctvom lupy. Nový pracovný kalendár vytvoríte vo formulári Pracovné kalendáre stlačením tlačidla Pridaj. Zobrazí sa formulár Pridávanie pracovného kalendára, ktorý v ľavej časti obsahuje zoznam mesiacov a v pravej časti samotné nastavenia kalendára. Najskôr zadajte Názov pracovného kalendára. Na karte Kalendárne dni presne nastavíte, ktoré dni sú pracovné, koľko hodín má pracovný deň a pod. Programom sú automaticky označené ako pracovné dni pondelok - piatok. Dni pracovného voľna a pracovného pokoja sú označené červenou farbou, pracovné dni čiernou. Keďže zamestnanec nebude pracovať žiadny utorok ani štvrtok, kliknite na záhlavie tabuľky na tlačidlo Ut a Št, čím sa tieto dni stanú nepracovnými. Do poľa Počet hodín bežného pracovného dňa zadajte číslo 6. Program automaticky vyplní ostatné údaje o časovom fonde. Zároveň odznačte voľbu Hodiny prepočítať podľa úväzku pracovníka, lebo zamestnancovi sme nadefinovali pracovný čas podľa jeho pracovnej zmluvy.

tags: #čiastočný #pracovný #úväzok #sociálne #poistenie #podmienky