
Čínsky sociálny systém je komplexná štruktúra, ktorá sa vyvíjala stáročia a je ovplyvnená množstvom faktorov, vrátane filozofie, histórie, ekonomiky a politiky. Od konfucianizmu po modernú „sociálne orientovanú trhovú ekonomiku“ prešla Čína rozsiahlymi transformáciami. Tento článok sa zameriava na charakteristiku a vývoj čínskeho sociálneho systému, pričom zohľadňuje historické, kultúrne a ekonomické faktory, ktoré ho formovali.
Čínsky sociálny systém má hlboké korene v starovekej filozofii a kultúre. Konfucianizmus, taoizmus a čínsky buddhizmus zohrali kľúčovú úlohu v formovaní morálnych a duchovných hodnôt spoločnosti.
Konfucianizmus, ktorý prenikol do všetkých aspektov čínskej vlády, školstva a spoločenských mravov, sa snažil zabezpečiť harmóniu medzi ľuďmi a vesmírom prostredníctvom pravidiel a obradov. Cisár bol symbolom tejto harmónie.
Čínska medicína, s jej dôrazom na prúdenie životnej energie čchi, odzrkadľovala filozofické, spoločensko-politické a náboženské názory. Ľudské telo bolo vnímané ako živá vzorka celého vesmíru, s presnými symbolickými zastúpeniami Slnka, Mesiaca, hviezd, hôr, vôd, zvierat a rastlín.
Takmer všetky vidiecke rodiny žili v spoločných osadách a vlastnili osly a byvoly, ktoré využívali pri obrábaní pôdy. Obyvateľstvo na čínskom vidieku bolo vždy veľmi početné, a teda nemalo takmer žiadne súkromie. Okrem roľníkov sa v osadách nachádzali aj rybári, veslári, tesári, stavbári, mlynári, košikári, prievozníci, výrobcovia hodvábu, tkáči aj rôzni veštci a vykladači osudu.
Prečítajte si tiež: Práca a opatrovanie seniorov v Číne
Od roku 1978 prechádza Čína rozsiahlymi ekonomickými reformami, ktoré viedli k mimoriadne rýchlemu ekonomickému rozvoju. Základom tohto úspechu bol obrat od plánovanej socialistickej ekonomiky k liberalizácii.
Čínske vedenie charakterizuje hospodársky systém v zemi ako „sociálne orientovanú trhovú ekonomiku“. Tieto reformy zahŕňajú vlastníctvo malých a stredných podnikov, zahraničné obchodovanie a získavanie zahraničnej technológie a techniky.
Pre porovnanie, vo svete fungujú tri najrozšírenejšie ekonomické smery: kapitalizmus, sociálna demokracia a komunizmus (socializmus). Kapitalizmus je založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a súťaži súkromných podnikov na trhu. Sociálna demokracia sa usiluje o spoločnosť, v ktorej sú okrem občianskych a politických práv zaručené aj sociálne práva. Komunizmus (socializmus) je spoločenský systém založený na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov.
Štúdie sa zaoberajú problémami politických reforiem v Číne pred uskutočnením ekonomických reforiem, keď vysoko centralizované vlastníctvo zodpovedá vysoko centralizovanému politickému systému s vysoko centralizovaným plánovaním v podobe ústredných autorít.
Socialistické ekonomické reformy sa v Číne začali v roku 1978 a ich priebeh možno rozdeliť do dvoch fáz: prvá fáza (1978 - 1992) bola charakterizovaná zavedením systému zmluvnej zodpovednosti, zatiaľ čo druhá fáza (od roku 1992) zaviedla trhový mechanizmus so súčasným regulovaním výrobných činností podnikov prostredníctvom trhových informácií.
Prečítajte si tiež: Komplexná analýza HND Číny
Po zavedení trhového mechanizmu sa objavili vážne problémy, ako zabezpečiť, aby verejné vlastníctvo, ktoré pôvodne vyhovovalo centrálne plánovanej ekonomike, fungovalo v trhovej ekonomike. Ďalším problémom bolo postavenie pracujúcich, ktorí boli spájaní so štátnym vlastníctvom, ale dostali sa do pozície slobodných pracujúcich predávaných na trhu.
Objavili sa rozdiely v príjmoch, ktoré sú také veľké, že musíme zvažovať, či za určitých okolností nevedú k triednym rozdielom. V druhej fáze reforiem sa okrem spoločných podnikov a nezávislých súkromných podnikov objavili aj čínske domáce súkromné podniky, ktoré sa začali rozvíjať ešte rýchlejšie ako v prvej fáze reformy.
Existencia a rozvoj neverejného vlastníctva so sebou nevyhnutne priniesla zmenu tradičného socialistického princípu rozdeľovania zdrojov z formy rozdeľovania podľa príspevku na formu rozdeľovania podľa príspevku spojenú s rozdeľovaním podľa kapitálu.
Popri transformácii verejného vlastníctva na kolektívne vlastníctvo a zmene princípu rozdeľovania podľa príspevkov spojenej s investíciami sa z pracujúcich v mestách stala pracovná sila na trhu práce a ich postavenie sa úplne zmenilo z pánov na zamestnancov. Tradičné stabilné vzťahy medzi pracujúcimi a verejným vlastníctvom, vrátane bývania, zdravotnej starostlivosti, dôchodkov atď., zanikli.
Čínsky sociálny systém čelí v súčasnosti množstvu výziev, vrátane nesúladu medzi reformovaným hospodárskym systémom a nereformovaným politickým systémom, zväčšujúcich sa príjmových rozdielov a transformácie postavenia pracujúcich.
Prečítajte si tiež: Administratívna regulácia v Číne
Medzi reformovaným hospodárskym systémom a nereformovaným politickým systémom sa objavuje nesúlad, ktorý sa čoraz viac vyostruje ďalším postupom ekonomických reforiem. Tento problém nesúladu možno vnímať z dvoch hľadísk: na jednej strane ide o funkčný problém, podľa ktorého tradičný model politického systému nemôže účinne fungovať s novým ekonomickým systémom, na druhej strane ide o kľúčový problém, podľa ktorého tradičné chápanie vzťahu medzi stranou a spoločenskými vrstvami sa narúša novými formami vlastníctva a rozličnými spoločenskými vrstvami pod vedením jedinej strany.
Po spustení socialistických hospodárskych reforiem sa už počas prvej fázy začali objavovať rozdiely v príjmoch v dôsledku politiky rozdeľovania miezd, ktorá nahradila príliš rovnostárske rozdeľovanie. Príjmové rozdiely sa však zväčšili najmä v druhej fáze zavedením trhovej súťaže, a to nielen preto, lebo trh produkuje víťazov a porazených, ale aj preto, lebo sa objavilo neštátne vlastníctvo, ktoré prinieslo zisky z kapitálových investícií.
Popri transformácii verejného vlastníctva na kolektívne vlastníctvo a zmene princípu rozdeľovania podľa príspevkov spojenej s investíciami sa z pracujúcich v mestách (z pánov) stala pracovná sila na trhu práce a ich postavenie sa úplne zmenilo z pánov na zamestnancov. Tradičné stabilné vzťahy medzi pracujúcimi a verejným vlastníctvom, vrátane bývania, zdravotnej starostlivosti, dôchodkov atď., zanikli.
Čína sa dnes nachádza v zložitej globálnej situácii. Snaží sa udržiavať dobré vzťahy s čo najväčším počtom štátov, pričom USA predstavujú najdôležitejší bilaterálny vzťah. Vzťahy s Ruskom sú odlišné, pričom Rusko je dôležité ako alternatívny zdroj energetických surovín a diplomatický partner. Čína profituje z roztržky medzi USA a Ruskom, pričom sa snaží budovať multipolárny svet.
Čína má ohromné množstvo domácich problémov, vrátane korupcie, environmentálneho znečistenia a starnutia populácie. Napriek týmto výzvam sa očakáva, že Čína bude postupne ďalej rásť, aj keď stále pomalšie. Je v záujme Slovenska a Európy, aby Číne lepšie porozumeli, pretože jej vplyv bude narastať.
tags: #čína #sociálny #systém #charakteristika