
Tento článok sa zaoberá problematikou čistého obchodného imania družstva a spôsobmi jeho výpočtu, s prihliadnutím na platnú legislatívu a špecifiká družstevného podnikania.
Družstevníctvo má na Slovensku bohatú tradíciu a zohráva významnú úlohu v hospodárstve. Dôležitým aspektom fungovania družstiev je usporiadanie majetkových pomerov, najmä určenie hodnoty vyrovnacieho podielu pri zániku členstva. Výpočet čistého obchodného imania je kľúčový pre správne určenie tohto podielu.
Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“) sa výška vyrovnacieho podielu v družstve určuje na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Tento postup sa uplatní, pokiaľ stanovy družstva neurčujú inak (§ 233 ods. 5 OZ).
V prípade, že stanovy družstva určujú hodnotu vyrovnacieho podielu inak, napríklad vo výške vkladu člena alebo polovice majetkového podielu vyčísleného v roku 1992 na základe zákona č. 42/1992 Zb., postupuje sa podľa stanov.
Vyrovnací podiel pri zániku členstva v družstve je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby za podmienok uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Z tohto príjmu sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) ZDP, pričom základ dane sa vyčísli podľa znenia § 43 ods. 5 písm. d) ZDP.
Prečítajte si tiež: Jednoduché Účtovníctvo: Hrubé verzus Čisté
Dôležité je prechodné ustanovenie § 52zi ods. 5 písm. d) ZDP a § 52zi ods. 9 ZDP, podľa ktorého sa pri určení základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. d) ZDP a § 51e ods. 2 a 3 ZDP v znení účinnom od 1.1.2017 za hodnotu splateného vkladu obstaraného do 31.12.2015 považuje hodnota splateného vkladu ustanovená podľa predpisu účinného do 31.12.2015 a posudzovaná za každý vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku jednotlivo.
Hoci prechodné ustanovenie § 52zi ods. 5 písm. d) ZDP nerieši situáciu, keď je výška vyrovnacieho podielu v súlade so znením Obchodného zákonníka určená inak ako je tam ustanovené, vo vzťahu ku kontextu, zmyslu a účelu úpravy zdaňovania vyrovnacích podielov od 1.1.2017, je možné konštatovať, že v danom prípade je rozhodujúci deň, ku ktorému bola suma vyrovnacieho podielu člena družstva na základe stanov družstva určená inak.
Ak teda výška vyrovnacieho podielu bola podľa stanov družstva určená inak už v čase vstupu člena do družstva v roku 2012, t. j. suma vyrovnacieho podielu v družstve nebola určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky a ani na základe znaleckého posudku a v prípade výplaty vyrovnacieho podielu vo výške vkladu realizovaného napríklad v roku 2012 nie je možné aplikovať platné prechodné ustanovenie § 52zi ods. 5 písm. d) ZDP, potom takto vyplatený vyrovnací podiel nepodlieha dani z príjmov.
Naopak, ak by k vystúpeniu z družstva došlo v roku 2019 a je možné aplikovať prechodné ustanovenie § 52zi ods. 5 písm. d) ZDP, potom by vyrovnací podiel podliehal dani z príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP.
Obchodný zákonník z roku 1991 zaviedol do družstevníctva tzv. podielnický systém. Zrušili sa dovtedajšie viaceré predpisy socialistického družstevného práva, keď v poľnohospodárskom družstve (v jednotnom roľníckom družstve, JRD) vniesol do družstva podiel iba výkonný roľník, a to tzv. združstevnením všetkého svojho živého a mŕtveho inventáru, osív a sadív. Po ocenení vloženého majetku sa 20 % z jeho ceny stalo súčasťou nedeliteľného fondu. Ak uchádzač o členstvo nebol roľníkom, nevniesol do družstva nijaký podiel (vklad).
Prečítajte si tiež: Čo je Čisté Obchodné Imanie?
Najmä od roku 1991 sa zaviedol do družstiev demokratický režim, osobitne do samosprávnych i majetkových pomerov. V tomto zmysle družstevníctvo bolo a dodnes je upravené jednotne v Obchodnom zákonníku (v II. časti).
V súvislosti s významnými zmenami, pred ktorými družstevníctvo stálo, bolo potrebné riešiť reorganizáciu v prechodnom období. Dôležité sa ukázali úlohy v poľnohospodárskom družstevníctve súvisiace s odškodnením majiteľov pôdy užívanej družstvom a tiež nájsť spôsob, ako zlikvidovať družstevné kolektívne vlastníctvo. Aj tu bola teda nastolená úloha privatizácie, t. j. likvidácia toho, čo označoval vtedajší Hospodársky zákonník za družstevné socialistické vlastníctvo.
Pre vyriešenie osudu socialistických družstiev bol už v roku 1990 koncipovaný samostatný a svojím spôsobom revolučný zákon o osude družstiev, pôdy a poľnohospodárstva tak, že poľnohospodárska pôda sa vráti roľníkom a družstvá sa pretransformujú, t. j. premenia najmä na obchodné spoločnosti s tým, že "prípadne niektoré družstvá ostanú aj naďalej ako družstvá".
Transformácia družstiev sa vymedzila samostatným zákonom č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a o usporiadaní majetkových nárokov v družstvách. To, čo mienil tento zákon vyriešiť, obsahovali ustanovenia o formovaní družstevných podielov.
V prijatom transformačnom zákone sa akceptovala zásada, že v skutočnosti nejde o transformáciu, teda o premenu družstva na inú formu (aj keď je tu základom úprav tzv. transformačný projekt), a zásada, že majitelia družstevnej pôdy dostanú na úhradu iba polovicu majetku (čistého imania) družstva.
Prečítajte si tiež: Význam čistého obchodného imania pre firmy
Transformačný zákon uložil všetkým poľnohospodárskym družstvám vykonať komplexnú inventarizáciu svojho majetku, aby sa tento do haliera rozdelil na podiely medzi všetky oprávnené osoby, t. j. členov družstva, majiteľov družstvom užívaných pozemkov i tých, ktorí v družstve prv pracovali alebo ich majetok prevzalo družstvo.
Čisté imanie družstva boli veci, pohľadávky a iné práva a iné peniazmi oceniteľné hodnoty i podiel na majetku spoločného podniku. Do čistého imania sa započítali všetky iné nároky, ktoré boli uplatnené ako majetkové nároky. A tento majetok družstva, čisté imanie, podliehal rozdeleniu na podiely medzi oprávnené osoby.
Oprávnenými osobami boli teda tak členovia, ako aj nečlenovia družstva. Nárok na družstevné podiely vznikol veľkému množstvu občanov - nečlenov družstiev. Každý bol zaevidovaný v transformačnom projekte, jeho podiel vypočítaný podľa družstvom užívaného majetku, pokiaľ oprávnená osoba akýmkoľvek dokladom preukázala, že jeho majetok družstvo užívalo.
Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch.
Používa sa pre určenie čistého obchodného imania riadok 66 zo Súvahy, t. j. §233. ods 3 hovori ze sa ma odpocitat suma nedelitelneho fondu, a ak to urcuju stanovy tak i sumy inych zabezpecovacich fondov. podla nas vsak malo druzstvo od vlastneho imania v zmysle obch.zak.
Člen družstva pri skončení členstva nedostáva podiel z nedeliteľného fondu, ale primeraný podiel z titulu svojho vkladu z ostatného majetku družstva.
Zákonom v roku 1995 dostali všetky družstvá povinnosť vydať podielnické listy ako doklady o sume, ktorá figurovala ako nárok oprávnenej osoby v transformačnom projekte. Kuriozita bola v tom, že podielnické listy vydali aj tie družstvá, ktoré ich nemali už vôbec majetkovo kryté.
Pre členov družstva sú podiely a pravidlá pre nakladanie s nimi regulované stanovami družstva. Družstvo určí, aká časť majetkového podielu člena je zahrnutá do nedeliteľného fondu družstva.
Zákon určil, že družstvo môže po uplynutí siedmich rokov od schválenia transformačného projektu (teda dnes prakticky každé poľnohospodárske družstvo) odkúpiť podielnický list, ktorý vydalo. Majiteľ podielnického listu má v tomto prípade len právo ponúknuť svoj list družstvu. Nie je to pohľadávka oprávnenej osoby voči družstvu.
Podielnik má možnosť stať sa členom tohto družstva. Podielnik má právo podieľať sa na zisku družstva, prevádzať podielnický list a inak s ním nakladať a, samozrejme, ponúknuť družstvu uzavretie zmluvy o spätnom prevode podielnického listu.
Družstvo predstavuje právny subjekt neuzavretého počtu osôb, v ktorom bez ohľadu na výšku svojho majetkového vkladu majú všetci členovia rovnaké hlasovacie právo. Družstvo zapisuje do obchodného registra povinne základné imanie v minimálnej výške 50 000 Sk. Výšku členského vkladu si členovia družstva určia v stanovách. Družstvo si určí aj výšku vkladov, ktoré budú vstupovať do zapisovaného základného imania, pretože OZ neukladá družstvu povinnosť zapísať základné imanie v celej výške súhrnu všetkých členských vkladov. Zvyšovanie alebo znižovanie základného imania v družstvách je v kompetencii členskej schôdze družstva.