
Tento článok sa zameriava na inšpiratívne citáty, ktoré sa týkajú zrakovo postihnutých osôb, a na udalosti a iniciatívy, ktoré im pomáhajú plnohodnotne žiť. Cieľom je povzbudiť a motivovať zrakovo postihnutých a zároveň zvýšiť povedomie o ich živote a možnostiach.
Matej Hrebenda, nevidiaci hymnológ, distribútor kníh a milovník literatúry z 19. storočia, je významnou postavou v histórii slovenskej kultúry. Na jeho počesť sa každoročne koná celoslovenská prehliadka recitátorov a literárnych tvorcov so zrakovým postihnutím - Dni Mateja Hrebendu.
Dni Mateja Hrebendu sú priestorom pre zrakovo postihnutých, ktorí majú vzťah k literárnej tvorbe a prednesu. Cieľom je povzbudiť ich, aby vyjadrili svoje myšlienky a pocity prostredníctvom vlastnej tvorby alebo umeleckého prednesu. V roku 2016 sa v Levoči uskutočnil už 18. ročník tohto podujatia.V tomto ročníku sa do autorskej súťaže prihlásilo niekoľko zrakovo postihnutých, pričom viacerí pokúšajú svoje šťastie vo viacerých kategóriách. V kategórii Poézia zabojujú 3, v Próze 7 a svoje aforizmy a epigramy prihlásil jeden účastník. Počas slávnostného galavečera Dní Mateja Hrebendu vystúpili najúspešnejší účastníci prehliadky.
Podujatie si od začiatku svojej existencie získalo pozornosť významných osobností slovenského herectva, spisovateľov a predstaviteľov kultúrneho života. Prvý zakladajúci dokument podpísali v roku 1989 Vlado Mináč za Maticu slovenskú a Július Kováč za Zväz invalidov. Dokument definoval ciele a obsah Dní Mateja Hrebendu. V časoch turbulentných pre Maticu slovenskú sa po roku 2000 Matica slovenská vytratila spomedzi organizátorov a jej miesto zaujalo Národné osvetové centrum v Bratislave.
Historicky prvé začiatky súťaže sa viažu k Bratislave, kde sa 26. novembra 1977 uskutočnil 1. ročník v prednese angažovanej poézie a prózy v Dome československo-sovietskeho priateľstva. Piaty ročník sa uskutočnil 23. - 24. septembra 1988 a po prvýkrát pod názvom Dni Mateja Hrebendu. Šiesty ročník v dňoch 16. - 17. augusta 1991 sa odohrával na matičnej Hostihore v Martine. Tento ročník bol zaujímavý vyhlásením účastníkov, ktorým sa slovenskí nevidiaci prihlásili k menu Mateja Hrebendu a vyslovili želanie pomenovať svoju kultúrnu ustanovizeň v Levoči po Matejovi Hrebendovi.
Prečítajte si tiež: Myšlienky pre odchod do dôchodku
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) je občianske združenie, ktoré združuje nevidiacich a slabozrakých ľudí, ich priaznivcov, priateľov a rodičov. V súčasnosti má takmer 4 200 členov združených v 65 základných organizáciách. ÚNSS poskytuje bezplatné služby, poradenstvo a aktivity pre ľudí so zrakovým postihnutím v každom kraji Slovenska.
Milena Pančíková, sociálna pracovníčka ÚNSS, je príkladom človeka, ktorý s láskou a oddanosťou pomáha zrakovo postihnutým ľuďom. Do Únie nastúpila v roku 1998 a odvtedy prešla mnohými zmenami a výzvami. Spomína na svoje začiatky, keď ako „terénkoza“ navštevovala klientov a zisťovala, s čím im môže pomôcť. Postupne absolvovala všetky kurzy, ktoré Únia organizovala, aby si zvýšila kvalifikáciu a rozšírila možnosti svojej pomoci.
M. Pančíková hovorí, že každý klient je originál a ku každému sa snaží nájsť si cestu a individuálny prístup. Teší ju, že jej práca je neustále napĺňa a že žiaden deň nie je rovnaký. Zdôrazňuje, že nielen my pomáhame klientom, ale aj oni pomáhajú nám. Dennodenne mi dávajú pocítiť, že tu nie sme zbytočne. Podľa nej by dobrý sociálny pracovník mal mať trpezlivosť, milé slovo a ochotu neustále sa učiť.
Štyria nevidiaci sa v roku 2016 vydali na cestu po šiestich slovenských mestách bez sprievodu vidiaceho. Pomôcť im mali vodiaci psi a hlas z diktafónu s navigačnou nahrávkou. Nahrávka obsahovala zreteľné objekty na ich trase, napríklad obrubníky a lampy na ulici. Cieľom projektu bolo umožniť nevidiacim zažiť a zistiť, čo všetko dokážu sami.
Medzi účastníkmi boli Andrea Kujovičová, Róbert Cielontko, Juraj a Eva. Andrea je mama 20-ročnej vysokoškoláčky. V roku 2000 jej diagnostikovali diabetes a takmer okamžite sa jej začal zhoršovať zrak. Prvou príležitosťou boli tréningy v rámci projektu Nevidím, ale na Slovensku sa nestratím. Róbert bol úplne zdravý až do roku 2005, kedy mu diagnostikovali diabetes.
Prečítajte si tiež: Prínosy čítania povinnej literatúry
Showdown je šport, ktorý je primárne určený pre nevidiacich a slabozrakých športovcov. Hrá sa na obdĺžnikovom stole s oblými rohmi a cieľom hráčov je dostať loptičku do brány súpera prostredníctvom hracej rakety popod stredovú priehľadnú dosku. Tým, že sa loptička hýbe, vydáva zvuk, hráči ju tak identifikujú a snažia sa zabrániť, aby sa dostala do bránky. Na Slovensku máme ligovú súťaž, ktorá sa hrá systémom jar - jeseň a aktuálne ju tvorí sedem tímov.
V Mestskom múzeu - Fándlyho fare v Seredi majú zrakovo znevýhodnení návštevníci odteraz možnosť zoznámiť sa s expozíciou prostredníctvom 3D modelu a sprievodného komentára. Hmatom spoznajú historický objekt i budovu vedľajšej starej radnice a vypočujú si v slovenčine či angličtine informácie o jeho dejinách i výstavách.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o zomierajúcich
tags: #citaty #o #zrakovo #postihnutých