Civilný Mimosporový Poriadok a Podmienky Dedenia na Slovensku

Dedičské konanie je proces, ktorý sa týka prechodu majetku a dlhov zomrelej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Na Slovensku sa táto oblasť práva riadi zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na dedičské konanie v zmysle tohto zákona, s dôrazom na podmienky dedenia, úlohu notára a špecifické situácie, ktoré môžu v priebehu konania nastať.

Úvod do Dedičského Konania

Dedičské konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). V rámci neho sa prejednáva majetok osoby po jej smrti a rozhoduje sa o tom, ako sa s ním naloží. Pre štát sú dedičské vzťahy natoľko významné, že na ich realizáciu nikdy nepostačovali právne úkony samotných účastníkov konania, t. j. dedičov, ale vždy realizáciu tejto kategórie právnych vzťahov podmieňoval štát i nevyhnutnou ingerenciou štátnej moci vo forme konania o dedičstve.

Kľúčová Úloha Notára v Dedičskom Konaní

V dedičskom konaní má notár špecifické postavenie ako súdny komisár. Koná samostatne na základe poverenia súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutia majú rovnakú váhu ako rozhodnutia súdu prvej inštancie. Notára pri takomto úkone si nie je možné vybrať. Prideľuje ho príslušný súd na základe Rozvrhu práce.

Priebeh Konania Pred Notárom

V právnej úprave CMP sa „celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Rozšírila sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony“ okrem úkonov vymedzených v § 161 ods.

Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh. Následne, v druhej fáze nazvanej prejednanie dedičstva, notár vydá upovedomenie o dedičskom práve, ak nedošlo k zastaveniu konania.

Prečítajte si tiež: Civilný spor a bezdôvodné obohatenie

V tretej fáze, ktorou sa konanie o dedičstve končí, notár môže:

• potvrdiť nadobudnutie dedičstva jednému dedičovi,
• potvrdiť odúmrť štátu, ak dedičstvo nenadobudol žiadny dedič,
• schváliť dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ak neodporuje zákonom alebo dobrým mravom (musia byť zmluvnými stranami všetci dediči a musí sa týkať celého dedičstva poručiteľa, nie len jeho časti, pričom súčasťou dohody fakultatívne môže byť aj zodpovednosť za dlhy poručiteľa),
• schváliť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov,
• potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov, ak nedošlo k dohode dedičov,
• vykonať vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, pričom nemôže rozhodnúť svojvoľne (toto vyporiadanie prichádza do úvahy napr.

Lehoty v Dedičskom Konaní

Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o dedičstve žiadne lehoty, ktoré by notár ako súdny komisár musel dodržiavať. Avšak súd, ktorý poveruje notára, v rozhodnutí uvedie lehotu, v ktorej by sa dedičské konanie malo skončiť.

Miestna Príslušnosť Súdu

Miestne príslušným na konanie o dedičstve je v zmysle § 158 CMP súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Ak nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, určí sa podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa. Okrem uvedenej úpravy došlo aj k výslovnému zakotveniu miestnej príslušnosti na dodatočné konanie o dedičstve, na ktoré je podľa CMP príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.

Dedenie Zo Zákona Verzuz Dedenie Zo Závetu

Dediť možno zo zákona alebo zo závetu. Platný závet má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Pokiaľ závet nezahŕňa celé dedičstvo, resp. absentuje úplne, postupuje sa dedením zo zákona.

Závet (Testament)

Závet (testament) je posledná vôľa poručiteľa, v ktorej poručiteľ nakladá so svojim majetkom. Ustanovuje dedičov a ich podiely na hnuteľnom aj nehnuteľnom majetku. V závete poručiteľ nesmie vynechať tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú maloletí a plnoletí potomkovia poručiteľa. Neopomenuteľní dediči svoj podiel dostanú aj pokiaľ nie sú v závete spomenutí. Závet takisto nesmie obsahovať žiadne podmienky, ktoré určujú v akých prípadoch má dedič nárok na dedičstvo.

Prečítajte si tiež: Všetko o civilnom sobáši

Závet môže mať rôzne formy:

• Vlastnou rukou.
• V inej písomnej forme (na počítači, písacom stroji alebo iným spôsobom). Ak závet nie je napísaný vlastnou rukou, musia ho okrem poručiteľa podpísať aj dvaja svedkovia.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny).

Dedenie Zo Zákona

Pri takomto dedení prechádza majetok poručiteľa na osoby, ktoré sú určené zákonom. Tieto osoby sú rozdelené do štyroch skupín:

1. Prvá skupina: Poručiteľove deti a manžel/ka. Ak niektoré dieťa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Každý zo zúčastnených dedí rovnakým dielom.
2. Druhá skupina: Manžel/ka, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Tretia skupina: Poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina: Prarodičia poručiteľa. Ak žiadny dedič z tretej skupiny nededí, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa.

Dedič zodpovedá aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, ale iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Podmienky a Obmedzenia Dedenia

Existujú situácie, kedy dedič nemôže dediť, napr. ak sa osoba dopustila zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedič môže dedičstvo odmietnuť, ale len ako celok. Odmietnutie dedičstva možno urobiť ústnym vyhlásením na súde (u notára) alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Je tak možné urobiť do 30 dní keď prišiel dedičovi oznam o práve dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva nie je totožné so vzdaním sa dedičstva v prospech niektorého spoludediča.

Prečítajte si tiež: Civilný sporový poriadok a BSM

Inštitút Vydedenia

Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

Inštitút dodatočného dedičského konania je zakotvený v ust. § 211 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP). Využíva sa v prípade, ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh. Súd zvyčajne koná na návrh, avšak v odôvodnených prípadoch (najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy) môže konať aj z vlastnej iniciatívy.

V prípade, ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. Tento právny inštitút sa v praxi využíva výlučne v prípadoch, kedy sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví majetok, ktorého existencia nebola známa počas dedičského konania. Pokiaľ sa rozhodnete podať návrh na začatie dodatočného dedičského konania, miestne príslušným bude súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve právoplatne skončené (§ 159 CMP).

Ako Začať Dodatočné Konanie

Konanie začína spravidla na návrh navrhovateľa (okrem spomenutých výnimiek). Navrhovateľom je osoba - dedič, ktorá žiada o prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Návrh musí mať písomnú formu, možno ho podať buď listinne alebo elektronicky a musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 zákona č. Pri podávaní návrhu je nutné uviesť spisovú značku pôvodného dedičského konania, označiť notára, ktorý vo veci konal, kedy bolo dedičské konanie právoplatne rozhodnuté, resp. skončené a označiť kruh dedičov. Okrem toho je nutné preukázať aj vlastníctvo poručiteľa k majetku, ktorý je predmetom návrhu - napr. pri nehnuteľnosti to môžete preukázať listom vlastníctva alebo kúpnou zmluvou a pod. Po začatí dodatočného dedičského konania súd v podstate pokračuje v spôsobe, akým konal pri pôvodnom prejednávaní dedičstva a nadväzuje pri ňom na výsledky doterajšieho konania.

Trovy Dodatočného Konania

Podanie návrhu je spoplatnené podľa položky 18a sadzobníka súdnych poplatkov. Je dôležité podotknúť, že dodatočné konanie neslúži na dodatočné zisťovanie okruhu „oneskorených” dedičov. „Pri dodatočnom prejednaní dedičstva súd nemôže znovu zisťovať okruh účastníkov a meniť tak okruh poručiteľových dedičov stanovený už v pôvodnom konaní, a to ani v prípade, že vyjdú najavo nové skutočnosti (napr.

Dedičstvo a Nehnuteľnosti

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. Pokiaľ by jednu nehnuteľnosť zdedilo viacero osôb, stali by sa spoločnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.

V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon. Avšak tento proces prostredníctvom súdu je časovo náročnejší, preto ak dedičia disponujú právoplatným uznesením notára, môžu si návrh na kataster podať aj sami.

Pri vyporiadaní dedičstva je potrebné zohľadniť aj právnu úpravu drobenia pozemkov podľa § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z. z.

Dedenie Peňazí a Úspor

Predmetom dedičstva môžu byť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom. Z uvedeného dôvodu preto dedičom poručiteľa patrí len pohľadávka na vyplatenie peňažnej sumy, ktorá je uložená v peňažnom ústave napríklad banke.

Poplatky v Dedičskom Konaní

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") "v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru ceny a nadobudnutého dedičstva."

Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Odmietnutie Dedičstva

Dedičstvo sa nadobúda k momentu smrti poručiteľa. Dedič má však právo dedičstvo odmietnuť. Dôvody odmietnutia môžu byť rôzne a závisia od vôle dediča. Môže ísť napr. Odmietnutie dedičstva a postup upravuje Občiansky zákonník v § 463 a nasl.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.

Európske Osvedčenie o Dedičstve

Implementovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „nariadenie“) sa má dosiahnuť uľahčenie cezhraničného dedenia. Európske osvedčenie o dedičstve upravuje CMP v § 214 až § 219.

tags: #civilný #mimosporový #poriadok #dedenie #podmienky