
Prechod dedičstvom je pre mnohých pozostalých náročné obdobie, plné právnych úkonov a povinností. Smrťou jedného z manželov zaniká BSM (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) a jeho vysporiadanie je nevyhnutný krok v dedičskom konaní. Prioritou je dosiahnuť dohodu medzi pozostalým manželom a dedičmi. Ak dohoda nie je možná, o vysporiadaní rozhoduje súd podľa Občianskeho zákonníka, pričom sa zvyčajne uplatňuje princíp rovnakého dielu.
Jedným z dôsledkov uzavretia manželstva je vznik BSM, v ktorom manželia nadobúdajú majetok spoločne, s výnimkami stanovenými v § 143 OZ. BSM je prejavom rovnosti manželov a prispieva k ich majetkovej istote. Vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Výnimočne môže zaniknúť aj počas trvania manželstva, napríklad uložením trestu prepadnutia majetku alebo vyhlásením konkurzu. Po zániku BSM je potrebné ho vyporiadať.
Právny poriadok pozná tri základné formy vyporiadania BSM:
Dohoda o vyporiadaní BSM je preferovaná a najčastejšia forma vysporiadania. Je dôležité, aby bola platná a nedošlo k jej absolútnej neplatnosti. V prípade uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM sa zásady podľa § 150 OZ dostávajú do priamej interakcie so zásadou zmluvnej voľnosti jej účastníkov. Široká súkromnoprávna zmluvná voľnosť účastníkov dohody je sekundárne „vyvážená“ inštitútom odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ, ktorý umožňuje veriteľovi dlžníka domáhať sa, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ (i) spadajú do dikcie § 42a ods. 2 až 5 OZ a (ii) zároveň ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Ak dohoda nie je možná, prichádza na rad súdne konanie. Ide o klasické sporové konanie, ktoré sa riadi princípmi podľa zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok). Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.“
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
V súdnom konaní o vyporiadanie BSM je súd povinný držať sa zásad pre vyporiadanie BSM, normovaných v § 150 OZ, čo znamená, že zákonom stanovený odklon od prezumovanej parity je možný v prípade existencie individuálnych okolností prejednávanej veci, ktoré súd identifikuje a náležite odôvodní.
Podľa § 150 OZ: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.“
Dôležité je dodržať trojročnú lehotu od zániku manželstva na vyporiadanie BSM. Ak v tejto lehote nedôjde k dohode ani k podaniu návrhu na súd, nastáva fikcia vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Bezpodielové spoluvlastníctvo je možné vyporiadať aj v dedičskom konaní. V prípade zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov smrťou jedného z manželov (prípadne vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho) sa mení okruh subjektov vyporiadania. Týmito sa stávajú dediči zosnulého manžela a pozostalý manžel. Tá časť majetku, ktorá po vyporiadaní pripadne zosnulému manželovi sa stáva predmetom dedičstva.
„Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti - strana neunesie dôkazné bremeno má z pohľadu strany sporu zásadný vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. “Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Civilné sporové konanie je prostriedkom na ochranu práv, avšak jeho ukončenie zmierom je preferované. Súd sa má vždy pokúsiť o uzavretie zmieru. Zmier je dohoda strán, ktorú súd schváli, čím uznesenie o schválení súdneho zmieru nahradí rozsudok. Súd pri schvaľovaní zmieru preskúmava, či nie je v rozpore s právnymi predpismi.
Otázka, či je možné odporovať dohode o vyporiadaní BSM, je zložitá. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa ktorého dohode o vyporiadaní BSM je možné odporovať, nie je však možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier. Udržateľnosť žalovania samotnej dohody o vyporiadaní BSM ako dvojstranného hmotnoprávneho úkonu a nie uznesenia o schválení zmieru zvýraznil aj Ústavný súd SR v náleze. Právo odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu dlžníka (právo domáhať sa jeho neúčinnosti) je dôležitým nástrojom ochrany vlastníckeho práva veriteľa.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
tags: #vysporiadanie #BSM #dohoda #civilný #sporový #poriadok