Mínusové čiastočné zhodnotenie doplnkového dôchodkového sporenia: Realita a perspektívy

Úvod

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), známe aj ako tretí pilier, malo byť jedným z pilierov zabezpečenia príjmu v starobe. Mínusové zhodnotenie úspor v treťom pilieri dôchodkového zabezpečenia za uplynulý rok nepríjemne prekvapilo aj veľa účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia (DDS). Výpisy z účtov, ktoré v uplynulých týždňoch dostali klienti, bohužiaľ nikoho neoslnili. Realita je však často odlišná a sporitelia sa stretávajú s problémami, ako sú nízke výnosy, vysoké poplatky a v niektorých prípadoch dokonca aj mínusové zhodnotenie. Tento článok sa zameriava na analýzu príčin a dôsledkov mínusového zhodnotenia v DDS, ako aj na možné riešenia a perspektívy pre budúcnosť.

Súčasný stav a problémy DDS

Mínusové zhodnotenie, či skôr odkrojenie peňazí priamo z úspor klientov, sa týka konzervatívnych a vyvážených fondov, kam smeruje väčšina príspevkov. Rozsiahly text v doručených výpisoch DDS uvádza, že peniaze majú sporitelia v dobrých rukách profesionálov. Jedna zo správcovských spoločností vo svojom reklamnom letáčiku dokonca uvádza, že v roku 2015 dostala už niekoľko rokov po sebe prestížne ocenenie za najlepšiu DDS na Slovensku, keď zhodnotila majetok v akciových fondoch o 2,49 percenta.

Nízke výnosy a vysoké poplatky

DDS svojim účastníkom cez poplatok za správu aktív (1,7 % ročne), prakticky vymaže všetky výnosy. Výhovorky o vysokých režijných nákladoch a malých sumách sporenia však neobstoja, preto výnosy DDS sú nižšie ako pri sporiacich účtoch. Jedna z bánk ponúka napríklad pri desaťročnom pravidelnom sporení garantovaný úrok 2,50 % ročne. Pre nadpriemerne zarábajúcich ľudí s príjmami nad 1 500 eur mesačne je celkom výhodný druhý pilier dôchodkového sporenia, ktorého poplatky sú primerané.

Nedostatočná motivácia a osobná zodpovednosť

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR skoncipované zmeny však neriešia podstatné problémy a deformácie v súčasnom dôchodkovom systéme na Slovensku, spojené s potláčaním osobnej zodpovednosti, motivácie sporiť a s nedostatočným rešpektovaním vlastníckych práv. Vláda nielenže presadzuje ponechať prílišnú váhu povinnosti a vysoké sadzby odvodov, ale ich dokonca navrhuje zvýšiť o 0,75 percenta. Zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu (z ktorého sa platia príspevky na dôchodkové zabezpečenie) na trojnásobok priemernej mzdy navyše dôjde k ďalšiemu nárastu (efektívneho) odvodového zaťaženia. Nevytvárajú sa pritom predpoklady možného znižovania odvodov v budúcnosti.

Absentujúca garancia nárokov

Odkrajovanie z budúcich dôchodkov si preto vyžaduje naozaj stanovenie liečebnej diagnózy pre celý penzijný systém s následnou garanciou nárokov na dôchodky všetkým sporiteľom. Podľa Martiny Šimkovej z Fakulty informatiky a štatistiky VŠE v Prahe sú súčasné recepty dôchodkového sporenia výhodné najmä pre prevádzkovateľov systému, a nie pre sporiteľov, ktorí odvody a príspevky platia a dôchodky budú v čase staroby využívať.

Prečítajte si tiež: Zmeny valorizácie čiastočného dôchodku

Dôchodková reforma a jej dopady

“Kocky sú hodené!” Dôchodková reforma ako jedna z vecne a finančne najnáročnejších systémových zmien od začiatku transformácie ekonomiky a spoločnosti po Novembri 1989 sa rozbieha. Slovensko ju spúšťa síce s niekoľkoročným oneskorením, avšak stále s náskokom pred mnohými, najmä západoeurópskymi, krajinami. Zasiahne takmer všetkých, bude si vyžadovať niekoľko sto miliárd korún a môže mať výrazný vplyv na zmenu podmienok v celej ekonomike a spoločnosti. Na Slovensku nie je rizikom strata vysoko nastavených dôchodkov ako napríklad v Rakúsku, Nemecku, či Francúzsku (kde je aj preto najväčší odpor voči dôchodkovej reforme). V nadväznosti na tieto skutočnosti, ako aj s ohľadom na nemožnosť predvídať budúci vývoj ekonomiky, je dnes problematické jednoznačne povedať, čo dôchodková reforma prinesie občanom a podnikateľským subjektom.

Ciele a nedostatky reformy

  1. Neplnenie (prinajmenšom nedostatočné plnenie) hlavných cieľov dôchodkového systému ako takého - motivácie k sporeniu, funkčnosti, efektívnosti, prehľadnosti a bezpečnosti.
  2. Hodnotové defekty - obmedzenie dobrovoľného a dostatočného finančného zabezpečenia sa jednotlivca na obdobie, keď nebude pracovne činný a naopak prehlbovanie jeho “závislosti” na cudzích zdrojoch, cudzích rozhodnutiach a iných externých faktoroch (osobitne závislosť na politických rozhodnutiach a na demografickom vývoji).
  3. Finančné a ekonomické obmedzenia - znižujúca sa schopnosť financovania dôchodkov, a to pri obmedzených a spriemerovaných výškach dôchodkov.
  4. Absolútna dominantnosť verejného piliera (spravovaného Sociálnou poisťovňou).
  5. Nadmerná váha povinného princípu a príliš vysoké odvodové zaťaženie (28 percent z vymeriavacieho základu).
  6. Úplná prevaha demotivačného priebežného financovania (v ktorom súčasne ekonomicky činní platia dnešným dôchodcom).

Dnešný dôchodkový systém tak negatívne zasahuje aj ekonomicky činných aj dôchodcov. Ekonomicky činných a podnikajúcich demotivuje povinným platením značných platieb iným (dôchodcom). Spolu s ostatnými sociálnymi odvodmi a s daňou z príjmu fyzických osôb zvyšuje nemzdovú časť pracovných nákladov zamestnávateľov. Limituje oficiálnu zamestnanosť a naopak “podporuje” zamestnanosť v tieňovej ekonomike. Niekoľko desaťročná existencia demotivačne nastaveného dôchodkového systému (ako aj celého systému sociálnej sféry) na Slovensku prispela k všeobecnému pokriveniu základných hodnôt. Dôsledkom je spoliehanie sa iných - najmä na “všemožnú” vládu, nie na vlastné sily a schopnosti alebo prirodzenú spolupatričnosť rodín a iných dobrovoľných spoločenstiev. Mnohí stratili schopnosť zabezpečiť nielen seba a svoju rodinu, do určitej miery však stratili aj záujem o veci verejné a dobrovoľnú solidaritu. Výsledkom je zo socializmu “prenesená” a pretrvávajúca “závislosť”, pasivita značnej časti obyvateľov, občianska aktivita a prirodzená snaha o produktívnosť.

Trojpilierový systém

Vládou legislatívne odštartovaná dôchodková reforma je vymedzená Koncepciou reformy dôchodkového zabezpečenia v SR (ďalej iba “koncepcia”). Na rozdiel od súčasnosti predpokladá zmenu súčasného systému smerom k systému trojpilierovému.

  1. V zmenení prvého piliera, naďalej verejne spravovaného a priebežne financovaného povinnými odvodmi na starobné poistenie do Sociálnej poisťovne (prijatý Zákon o sociálnom poistení).
  2. V zavedení silného druhého piliera, povinného, kapitalizačného (sporivého) na osobných účtoch sporiteľov a financovaného odvodmi na starobné sporenie (Návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení).
  3. V nepriamej podpore dobrovoľných dôchodkových schém (Návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení).

Zmeny v prvom pilieri

Ad 1. V priebežnom systéme sa má od januára postupne zvyšovať vek odchodu do dôchodku na jednotnú hranicu 62 rokov, a to o deväť mesiacov ročne. Mení sa vzorec na výpočet dôchodkov smerom k vyššej zásluhovosti. Na priznanie starobného dôchodku je nutné dosiahnuť aspoň desať rokov dôchodkového poistenia. Ak je splnených desať rokov poistenia a jednotlivec nedosiahol požadovaný vek pre odchod do dôchodku, možno priznať predčasný starobný dôchodok, a to za podmienky, že jeho suma vypočítaná podľa nového vzorca s použitím tzv. osobných mzdových bodov dosiahne aspoň 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Vymeriavací základ pre platbu odvodov sa zvyšuje na maximálne trojnásobok priemernej mzdy v hospodárstve a minimálne na úroveň zodpovedajúcu výške minimálnej mzdy (s niektorými výnimkami). Dôchodky sa majú zvyšovať k 1. Menia sa vzťahy v oblasti nemocenského poistenia. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Dôchodky súčasných a budúcich dôchodcov majú byť v 1. pilieri aj naďalej financované z povinných odvodov do Sociálnej poisťovne. Deficity, ktoré vzniknú po odklone časti platieb na osobné účty, majú byť pokryté z prostriedkov tzv.

Druhý pilier a DSS

Ad 2. Od roku 2005 by mali byť vytvorené podmienky na zriaďovanie si osobných dôchodkových účtov v novovytvorených špeciálnych inštitúciách - dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS). V tomto pilieri budú povinne sporiť všetci tí, ktorí prvýkrát začnú pracovať po odštartovaní reformy. Ľudia v aktívnom veku budú mať možnosť do kapitalizačného systému presunúť časť (9 %) z celkovej sumy odvodov platených do priebežného systému (18 %), a to počas prvých 18-tich mesiacov od štartu reformy. Dôchodok z druhého piliera budú mať možnosť poberať len sporitelia, ktorí k 1. Celková sadzba poistného na dôchodkové zabezpečenie sa zvyšuje zo súčasných 28 % na 28,75 % (9 % dôchodkové poistenie, 9 % starobné dôchodkové sporenie, 6 % invalidné poistenie a 4,75 % tzv. rezervný fond solidarity). Výber odvodov na starobné sporenie (obdobne ako odvodov do 1. DSS budú musieť vytvárať tri dôchodkové fondy s rôznou investičnou stratégiou - konzervatívny (len dlhopisové a peňažné investície), vyvážený (maximálne 50 % akcií a minimálne 50 % dlhopisov a peňažných investícií) a rastový (maximálne 80 % akcií). DSS je povinná v prvom roku od vytvorenia fondov získať najmenej 50 tisíc sporiteľov. Fondy nemajú právnu subjektivitu a majetok v nich je účtovne oddelený od majetku spoločnosti, v prípade krachu DSS alebo odňatia licencie by tak sporitelia o svoje úspory nemali prísť. Navrhované základné imanie DSS je až 300 mil. Sk. DSS nesmie do momentu udelenia povolenia vykonávať žiadnu reklamnú činnosť. Ich väčšinovým akcionárom môže byť iba komerčná banka, poisťovňa, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť alebo zahraničné subjekty s obdobným predmetom činnosti. Dohľad nad nimi bude vykonávať Úrad pre finančný trh. Zákon definuje pre vykonávanie činnosti DSS mnohé požiadavky na vstup do odvetvia, viaceré investičné obmedzenia a kritériá tzv.

Prečítajte si tiež: Invalidita a finančná podpora

Doplnkové sporenie (tretí pilier)

Ad 3. Doplnkové sporenie bude môcť podľa návrhu vykonávať len DSS, t.j. subjekt podnikajúci v 2. pilieri. Dnešné doplnkové dôchodkové poisťovne sa budú musieť transformovať na fondy doplnkového dôchodkového sporenia a ich správca musí požiadať o povolenie na vznik DSS. Podmienkou podnikania v odvetví je získanie 50 tisíc podpisov účastníkov fondu.

Kritika reformy

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR skoncipované zmeny však neriešia podstatné problémy a deformácie v súčasnom dôchodkovom systéme na Slovensku, spojené s potláčaním osobnej zodpovednosti, motivácie sporiť a s nedostatočným rešpektovaním vlastníckych práv. Vláda nielenže presadzuje ponechať prílišnú váhu povinnosti a vysoké sadzby odvodov, ale ich dokonca navrhuje zvýšiť o 0,75 percenta. Zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu (z ktorého sa platia príspevky na dôchodkové zabezpečenie) na trojnásobok priemernej mzdy navyše dôjde k ďalšiemu nárastu (efektívneho) odvodového zaťaženia. Nevytvárajú sa pritom predpoklady možného znižovania odvodov v budúcnosti. Novým zákonom o sociálnom poistení dochádza oproti dnešnej úprave k niektorým pozitívnym zmenám. Týka sa to predovšetkým zvýšenia zásluhovosti, teda zvýšenia závislosti výšky dôchodkov od dosahovaných miezd rôznych príjmových skupín občanov (prostredníctvom tzv. Nový zákon o sociálnom poistení však nepredstavuje zásadnejšiu zmenu oproti v máji 2002 prijatému zákonu.

  1. Nepripravili sa koncepčnejšie zmeny na vytvorenie systému, garantujúceho iba základný štandard, ktorý by bol financovaný napríklad daňami, prípadne systémom tzv. virtuálnych individuálnych účtov (NDC model). NDC model by pritom napríklad vyššou mierou zásluhovosti mohol priaznivejšie vplývať na trh práce.
  2. Výška dôchodku dostatočne nezohľadňuje výšku zaplatených odvodov, aj keď výraznejšie odráža výšku miezd ako dnes (v rôznych časových obdobiach pri rôznej výške odvodov tak ľudia s rovnakými príjmami môžu pri rovnakých dôchodkoch do systému zaplatiť podstatne rozdielne sumy odvodov).
  3. Nedostatočné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku na 62 rokov - nevyužila sa jedinečná situáciu praktickej absencie odporu voči zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku a nepresadilo, dokonca sa ani nenavrhlo jeho zvyšovanie napríklad na 65 rokov.
  4. Systémové neriešenie poskytovania invalidných a pozostalostných (vdovských, vdoveckých a sirotských) dôchodkov, keďže sa okrem oddelenia ich financovania od starobných dôchodkov neuvažuje o žiadnej výraznejšej zmene.
  5. Neprešlo sa k univerzálnemu systému; dôchodkové zabezpečené tzv. silových rezortov zostáva mimo reformovaného systému, čo znamená zachovanie neúmerne štedrých dôchodkov pre tieto skupiny štátnych zamestnancov na úkor daňovníkov.
  6. Problematicky zdôvodniteľný a rizikový je návrh, aby príspevky na starobné dôchodkové sporenie vyberala Sociálna poisťovňa, ktorá navyše dnes po administratívnej stránke nie je pripravená vykonávať navrhovanú funkciu.
  7. Možno očakávať predražovanie správy osobných účtov, najmä v oblasti marketingových nákladov (osobitne pri sprostredkovaní uzatvárania zmlúv) - ako dôsledok snahy odlíšiť sa propagáciou v obmedzenej konkurencii. Viaceré skúsenosti s fungovaním obdobných systémov vo svete to potvrdzujú.
  8. Vzhľadom na navrhované investičné obmedzenia (napríklad povinnosť investovať minimálne 50 % majetku fondu do cenných papierov na Slovensku) nemožno očakávať dostatočné výnosy z investovaných dôchodkových úspor.
  9. Vplyv na vyššie náklady a nižšie výnosy bude mať aj povinnosť udržiavať hodnotu majetku dôchodkového fondu nad 80 percent priemernej hodnoty majetku fondov konkurencie.
  10. Nejednoznačne je definovaná možnosť dedenia dôchodkových úspor (v zmluve o sporení sporiteľ uvádza osobu, ktorej sa v prípade jeho smrti prevedú jeho úspory, zostatok na účte nie je predmetom štandardného dedičského konania).

Vláda tak napríklad namiesto znižovania sadzieb odvodov na dôchodkové zabezpečenie zavádza v podmienkach SR nákladný povinný, kapitalizačný systém (druhý pilier). Zdá sa, že pri schvaľovaní návrhov zákonov vo vláde došlo k podceneniu nutnosti hľadania ďalších zdrojov financovania “transformačných nákladov”, teda na financovanie deficitov priebežného piliera po presunutí časti platieb odvodov do kapitalizácie. Vláda sa spolieha, že v súkromných fondoch si bude sporiť najviac 50 % dnešných poistencov. Neuvažuje pritom s alternatívnym scenárom financovania deficitov priebežného systému, ak sa sporiť v druhom pilieri rozhodne viac ľudí. Keďže po odštartovaní reformy možno očakávať masívnu marketingovú kampaň DSS (ktoré budú chcieť získať klientov), predpoklad, že sporiť sa rozhodne viac než polovica poistencov, je viac ako reálny. To by mohlo vyvolať problémy vo verejných financiách, teda predstavovať riziko zvyšovania daní a sociálnych odvodov, resp. verejného dlhu.

Okrem prílišnej váhy povinných pilierov v dôchodkovom systéme ani samotný návrh zmien v doplnkovom dôchodkovom poistení nevytvorí lepšie podmienky na dobrovoľné sporenie.

  1. Obmedzenie možnosti vykonávať správu fondov doplnkového dôchodkového sporenia len na dôchodkové správcovské spoločnosti, čo vytvorí výraznú prekážku vstupu do odvetvia s negatívnym dopadom na konkurenčnosť prostredia.
  2. Zavedenie štátnej prémie sporenia a zrušenie dnešného systému daňových úľav (ako relatívne výhodnejšej formy podpory sporenia, teda bez porušovania vlastníckych práv občanov) - prináša do dobrovoľného systému prvok vynúteného prerozdeľovania.
  3. Podmienenie poberania dôchodku zo systému doplnkového sporenia priznaním dôchodku zo systému povinného dôchodkového zabezpečenia. Takáto úprava je v rámci dobrovoľného systému úplne nelogická.

Skutočnou dôchodkovou reformou by mala byť práve dôsledná (aj keď postupná) zmena súčasného systému smerom k dominantnému súkromnému financovaniu s dobrovoľným princípom. Dobrovoľné vzťahy predstavujú širokú bázu možností zabezpečenia sa v starobe, resp. invalidite či strate živiteľa, či už ide o dôchodkové sporenie, životné poistenie (alebo ich kombinácie), podnikateľskú činnosť, či zabezpečenie formou dobrovoľnej spolupatričnosti. A hlavne, už aj dnes existujú v dostupnej miere finančné nástroje, umožňujúce adekvátne zabezpečenie v starobe pri prijateľnom riziku. V súčasnosti dominantné priebežné financovanie by sa malo zmeniť na doplňujúci pilier, garantujúci nevyhnutné existenčné minimum. Financovaný by mal byť z daní, aj keď v prechodnom období by mal garantovať aj nároky všetkých súčasných dôchodcov za nezmeneného súčasného stavu, s financovaním z povinných odvodov (v rámci napríklad systému tzv. virtuálnych účtov). Neskôr by mal byť adresne zameraný iba na jednotlivcov podľa preukázanej, objektívnej, potrebnosti.

Prečítajte si tiež: Komplexný Prehľad o ID

Vývoj v treťom pilieri a reakcie na zmeny

Celkový počet účastníkov v treťom dôchodkovom pilieri sa v prvom polroku tohto roka znížil takmer o 9,4 tisíc, keď na konci júna tohto roka dosahoval 863 tisíc. Ako sa ďalej uvádza v analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok tohto roka, k tomuto poklesu rozhodujúcou mierou prispel úbytok účastníkov v jednom výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde o vyše 20 tisíc. "Zmena počtu účastníkov za všetky výplatné doplnkové dôchodkové fondy bola teda záporná na úrovni necelých 18 tisíc," uviedla v analýze Národná banka Slovenska. Počet účastníkov príspevkových doplnkových dôchodkových fondov sa však čiastočne zvýšil. "Prírastok o 12 tisíc účastníkov zaznamenali menšie doplnkové dôchodkové fondy so špecializovanými investičnými stratégiami," uvádza sa v materiáli.

Nominálne zhodnotenie investícií doplnkových dôchodkových fondov bolo podľa NBS za január až jún tohto roka mierne záporné (-0,8 %). Na medziročnej báze však bol výnos všetkých pätnástich doplnkových dôchodkových fondov stále v kladnom pásme. "Najlepšie nominálne zhodnotenie zabezpečili účastníkom k 30. júnu 2013 rastové doplnkové dôchodkové fondy, a to v priemernej výške až 6,5 %, čo pri priemernej 3,6-percentnej inflácii v rovnakom časovom období znamenalo aj pomerne solídny reálny výnos," uvádza sa v analýze. Vyvážené doplnkové dôchodkové fondy ako celok zarobili nominálne 3,4 %. Výkonnosť výplatných doplnkových dôchodkových fondov bola 2,7 % a najnižšiu hodnotu medziročného výnosu (1,5 %) zaznamenali konzervatívne doplnkové dôchodkové fondy.

Čistá hodnota spravovaných aktív v sektore doplnkového dôchodkového sporenia sa podľa centrálnej banky v prvom polroku tohto roka zvýšila o 12,2 mil. eur na 1313 mld. eur. "Tempo rastu dosiahlo výšku necelého jedného percenta, čo predstavuje výraznejšie spomalenie oproti 11-percentnej dynamike z roku 2012," konštatuje sa v analýze. Rozhodujúcim faktorom, ktorý vysvetľuje rozdiel v prírastkoch čistej hodnoty spravovaných aktív, bola výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov. "Kým v roku 2012 zhodnotenie aktív prispelo významnou mierou k rastu sektora z hľadiska čistej hodnoty spracovaných aktív, v aktuálnom sledovanom období bol vplyv výkonnosti dokonca mierne záporný," upozorňuje NBS.

Novela zákona o DDS

Parlament schválil minulý týždeň novelu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorou sa zavedú významné zmeny v treťom penzijnom pilieri. Od začiatku budúceho roka sa obnoví daňová úľava pre sporiteľov v doplnkových dôchodkových spoločnostiach (DDS). Sporiteľ si bude môcť svoj základ dane znížiť o zaplatené príspevky do sumy 180 eur ročne, čím bude jeho daň z príjmov nižšia o 34,2 eura. Do konca roka 2010 si mohli účastníci tretieho piliera znížiť svoj základ dane o zaplatené príspevky do výšky 398,33 eura ročne, vďaka čomu ich daň klesla o 75,69 eura. Čiastočne obnovenú daňovú úľavu však nebudú môcť automaticky využiť všetci terajší sporitelia, ale len tí, ktorí pristúpia na nové, sprísnené pravidlá vyplácania dávok.

Podmienkou pre výplatu doplnkového starobného dôchodku bude po novom priznanie predčasného starobného alebo riadneho starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou, prípadne dovŕšenie 62 rokov veku. K tejto dávke sa tak sporiteľ podľa nových pravidiel dostane najskôr v 60 rokoch jeho veku. V súčasnosti je pritom možné túto dávku vyplácať po dosiahnutí 55 rokov veku sporiteľa. Súčasne sa zruší terajšia podmienka minimálne 10 rokov sporenia v treťom pilieri. Prísnejšie podmienky sa budú týkať aj vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku. Sporiteľ bude musieť vykonávať rizikové práce najmenej 10 rokov namiesto súčasných 5 rokov. Dávku pritom dostane najskôr v 55 rokoch, kým v súčasnosti mu stačí dovŕšiť 40 rokov.

Novela zákona tiež ruší odstupné pri sporení na dôchodok v treťom pilieri, ktoré v súčasnosti dosahuje 80 % z celkovej nasporenej sumy. Namiesto odstupného sa od začiatku budúceho roka zavádza tzv. predčasný výber časti nasporenej sumy. Sporiteľ si týmto spôsobom vyberie len sumu príspevkov, ktoré sám odviedol, vrátane investičných výnosov. Príspevky, ktoré mu na jeho účet odviedol zamestnávateľ, zostanú na účte až dovtedy, kým sporiteľ nezačne poberať predčasnú penziu, resp. riadnu starobnú penziu zo Sociálnej poisťovne. Príspevky zamestnávateľa spolu s výnosmi sa mu následne vyplatia formou doplnkového dôchodku. Predčasný výber sa však sporiteľovi umožní až po desiatich rokoch od uzatvorenia účastníckej zmluvy, a to len raz za desať rokov trvania zmluvy.

Od začiatku budúceho roka sa výrazne znížia poplatky pre sporiteľov. Ročný poplatok za správu príspevkového dôchodkového fondu budúci rok klesne na maximálne 1,8 % z tohtoročných 2,34 % z čistej hodnoty majetku vo fonde. Kým podľa platného zákona sa majú poplatky v tomto fonde postupne znižovať do roku 2019 na maximálne 1,98 % ročne, podľa schválenej novely zákona do roku 2020 klesnú na 1,2 % ročne z čistej hodnoty majetku. Poplatok za správu vo výplatných fondoch sa zníži z terajších 0,996 % ročne na 0,9 % v roku 2014 a postupne na 0,6 % do roku 2020.

Alternatívne riešenia a odporúčania

Vzhľadom na nedostatky súčasného systému DDS a riziká spojené s mínusovým zhodnotením je dôležité zvážiť aj alternatívne možnosti zabezpečenia na dôchodok. Medzi ne patria:

  • Investovanie do iných finančných nástrojov: diverzifikácia portfólia prostredníctvom investícií do akcií, dlhopisov, nehnuteľností alebo podielových fondov.
  • Životné poistenie: kombinácia poistenia a sporenia s možnosťou čerpania nasporenej sumy v starobe.
  • Podnikanie: budovanie vlastného podniku, ktorý môže generovať príjem aj po odchode do dôchodku.
  • Dobrovoľná spolupatričnosť: spoliehanie sa na rodinu a komunitu v rámci dobrovoľných spoločenstiev.

tags: #mínusové #čiastočné #zhodnotenie #doplnkového #dôchodkového #sporenia

Ďalšie články