Spor veriteľa a dlžníka na Slovensku: Príčiny, dôsledky a možné riešenia

Slovenská realita v oblasti oddlžovania prináša znepokojivé zistenia. Až 97 % prípadov oddlženia formou konkurzu končí bez akéhokoľvek výnosu pre veriteľov. Tento trend, ktorý potvrdzujú inkasné spoločnosti, banky aj správcovia konkurzov, poukazuje na systémové problémy a potenciálne zneužívanie inštitútu oddlženia. Z pôvodne záchranného mechanizmu pre ľudí v ťažkej finančnej situácii sa stáva cesta, ako sa zbaviť záväzkov bez reálnej úhrady. Je preto dôležité preskúmať príčiny tohto stavu, jeho dôsledky a navrhnúť možné riešenia pre zlepšenie situácie.

Príčiny vzniku dlhov

Podľa prieskumu TASR sú najčastejšími príčinami vzniku dlhov po splatnosti strata zamestnania (54,6 %) a vážne životné situácie, ako ochorenie, úraz či úmrtie v rodine (32,8 %). Problémy s bývaním a jeho vysokými nákladmi sa umiestnili na treťom mieste (31,9 %).

K subjektívnym dôvodom zadlženia patria nezodpovedné finančné rozhodnutia (30,1 %) a snaha o zvyšovanie životného štandardu (9,5 %). Mladí ľudia vo veku 18 až 33 rokov uvádzajú ako príčinu rast cien potravín (27 %), infláciu (27 %) a náklady na bývanie (36 %). Samoživitelia najčastejšie zápasia s energetickou krízou a rastúcimi cenami potravín. Starší muži a vysokoškolsky vzdelaní respondenti ako zdroj svojich finančných ťažkostí častejšie priznávajú aj nezodpovedné správanie.

Oddlženie na Slovensku: Konkurz verzus splátkový kalendár

Slovenská legislatíva umožňuje platobne neschopným občanom, ktorí nezvládajú splácať aspoň jeden dlh dlhšie ako 180 dní, vyhlásiť osobný bankrot. Existujú dve formy oddlženia: konkurz a splátkový kalendár.

Pri splátkovom kalendári si dlžník môže zachovať svoj majetok. Súd určí harmonogram splátok a dlžník posiela dohodnuté čiastky správcovi, ktorý ich následne rozdeľuje veriteľom. Tento spôsob by mal byť pre dlžníka menej traumatický, transparentnejší a bezpečnejší. Avšak, ako upozorňuje prezident ASINS Martin Musil, splátkový kalendár neprináša dlžníkovi žiadnu relevantnú výhodu oproti konkurzu, skôr naopak. Aj preto je oddlženie prostredníctvom konkurzu výrazne preferované ako rýchlejšia voľba, ktorá často končí nulovým výťažkom dlhu pre veriteľa.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Čo treba vedieť

Konkurz by mal primárne slúžiť ľuďom bez majetku alebo v extrémne ťažkej finančnej situácii. V praxi ho však často využívajú aj osoby s pravidelným, dokonca nadštandardným príjmom. Na využitie splátkového kalendára musí dlžník spĺňať dve podmienky: disponovať pravidelným príjmom a mať schopnosť uhradiť minimálne 30 % očistených dlhov, v závislosti od hodnoty jeho majetku a príjmov. Tento proces je pre dlžníka finančne náročnejší, pretože nemôže skončiť nulovým výťažkom pre veriteľa.

Kritika systému a návrhy na zlepšenie

Slovenská komora exekútorov (SKE) upozornila, že uplynulých tridsať rokov sa nieslo najmä v znamení systematického posilňovania práv dlžníkov, ktoré sa premieta do nižšej vymožiteľnosti práva. Komora zdôrazňuje, že pre dlhodobý pozitívny rozvoj právneho štátu je nevyhnutné dlhodobo vytvárať rovnováhu vo vzťahu medzi dlžníkmi a veriteľmi. Štát by mal vo svojej právnej politike trvalo zdôrazňovať, že svoje záväzky musí každý raz splatiť.

Podľa SKE dlžník oslobodený mocou štátu od svojich povinností nevyhnutne znamená poškodeného veriteľa. Komora zároveň pripomenula potrebu stability exekučnej legislatívy, predovšetkým jej odolnosť voči aktuálnym politickým náladám a vplyvom.

Navrhuje sa, aby pred vyhlásením osobného bankrotu prebehol osobný audit dlžníka. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, príjmy a majetok, aké má výdavky, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi. Dlžník by si zároveň nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlži, či s nulovou úhradou voči veriteľom, alebo formou splátkového kalendára. O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol.

Ručenie: Dobrovoľný záväzok s rizikami

Ručenie sa v časoch finančnej krízy môže stať nočnou morou. Zvlášť v prípade, ak si dlžník nebude splácať svoje dlhy, nastanú pre ručiteľa ťažké časy. Ľudia podľa Mariana Mesároša, právnika Kancelárie verejného ochrancu práv, pri ručení najčastejšie namietajú skutočnosť, že veriteľ od nich ručiteľa vyžaduje. Treba si však uvedomiť, že ponuka veriteľa na poskytnutie plnenia, čiže na požičanie peňazí, auta či iného tovaru, s požiadavkou ručenia, je návrhom na uzatvorenie kúpnej zmluvy, zmluvy o pôžičke alebo úvere. Je iba na adresátovi návrhu - budúcom dlžníkovi, kupujúcom a podobne, či takýto návrh (záväzok zabezpečený ručením) prijme alebo nie a bude hľadať takú ponuku, ktorá nie je podmienená nájdením si ručiteľa. Ručenie je štandardným spôsobom zabezpečenia záväzku a v porovnaní s inými spôsobmi (zábezpeka, zmluvná pokuta, zabezpečovací prevod práva) je pre dlžníka ešte relatívne menej rizikové.

Prečítajte si tiež: Súdne poplatky a ich vplyv na súdny spor

Alžbeta Hubertová z Centra právnej pomoci dodáva, že ručenie predstavuje dobrovoľný záväzok ručiteľa, čo si mnohí ľudia v praxi často neuvedomujú. Prípadne neuvažujú o okolnostiach, ktoré môžu nastať, ak by sa dlžník vlastným zavinením alebo rôznymi životnými okolnosťami stal insolventným. Ak dlžník zomrie, všetky jeho práva a povinnosti, teda aj dlhy, prechádzajú na jeho dedičov. Dedičia však ručia za dlhy toho, kto zomrel (poručiteľa), len do výšky zdedeného majetku. Prípadne môžu dedičstvo odmietnuť, ak dlhy (pasíva) prevyšujú aktíva (hodnota zdedeného majetku). Vtedy je ručiteľ povinný splniť záväzok nebohého dlžníka, spresňuje Marta Turčániová tiež z Centra právnej pomoci v Bratislave. O nejakých výhodách pri ručení podľa nej nemožno hovoriť.

Premlčacia lehota na uplatnenie nároku ručiteľa voči dlžníkovi na súde je podľa Mariana Mesároša trojročná. Začína plynúť dňom plnenia ručiteľa veriteľovi. Dlžník nemusí byť iba v situácii, že nemá financie na úhradu dlhu. Banke zvyčajne stačí, ak dlžníka vyzve písomnou výzvou na zaplatenie dlhov. Jej riziko riadneho a včasného neplnenia dlhu dlžníkom je zabezpečené ručením, a to využije, tvrdí na záver Mesároš.

Čomu sa pri ručení radšej vyhnúť

• Ručenie netreba chápať iba ako formalitu vyžadovanú od veriteľa. To platí aj pre ručiteľov, ktorí ručenie ešte stále chápu iba ako formalitu vyžadovanú od veriteľa.
• Reálne sa totiž zaväzujete plniť záväzky za dlžníka, a to v rovnakej výške, rozsahu a termínoch ako samotný dlžník.
• Dnes už platí, že každý si musí zvážiť, či bude ručiť vlastnému bratovi. Je veľa prípadov, keď rodičia v rámci pomoci deťom ručia jedinou nehnuteľnosťou - domom, bytom, ktoré vlastnia.
• Ak ich potomkovia nie sú schopní splácať dlh, často sa sami stávajú bezdomovcami po oprávnenom vymáhaní dlhu veriteľom.
• Nerozvážne až nebezpečné je ručiť za pôžičky náhodným známym alebo priateľom, ktorých majetkovú situáciu ručiteľ dostatočne nepozná.
• Minimálnu šancu má tiež ručiteľ, ktorého príbuzný, priateľ si "musí“ zobrať pôžičku, aby mohol splatiť staršie dlhy, ktoré nevládze splácať.

Prípad Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a ručenie

Slovenský futbalový zväz (SFZ) sa ocitol v situácii, kedy bol spájaný s ručením za záväzky spoločnosti Best Press s.r.o. v hodnote 17 miliónov EUR. SFZ kategoricky odmieta existenciu akéhokoľvek záväzku, ktorý by mal vyplývať z medializovaných dokumentov. SFZ si nikdy neobjednal a ani neprevzal uvádzané mobilné telefóny v počte 17 000 ks konkrétnej prémiovej značky.

SFZ odmieta tvrdenie, že by prevzal ručenie za záväzky spoločnosti Best Press s.r.o. v hodnote 17 miliónov EUR. Predložená dohoda o ručení bola poskytnutá výlučne za účelom zabezpečenia tovaru objednaného pre potreby SFZ ako koncového zákazníka, t. j. v predpokladanej výške neprevyšujúcej 15tis. EUR. SFZ si všetky záväzky za jemu dodaný tovar riadne splnil.

Medializovaný prípad sa týka vzťahu medzi tretími osobami a v súčasnosti je predmetom obchodných rokovaní a riešení medzi dodávateľom SFZ a obchodným partnerom tohto dodávateľa. SFZ v tejto súvislosti uvádza, že neeviduje žiadny nárok uplatnený voči SFZ na súde, ani žiadne rozhodnutie, ktoré by zakladalo jeho povinnosť plniť. SFZ zároveň zdôrazňuje, že mu nehrozí žiadna exekúcia ani konkurz.

Prečítajte si tiež: Slovenský civilný proces a drobné spory

V prípade, že bude deklarovaný nárok voči SFZ uplatnený súdnou cestou, bude sa účinne brániť všetkými dostupnými právnymi prostriedkami. Celú záležitosť SFZ aktuálne rieši v spolupráci s externým právnym zástupcom s tým, že vzhľadom na prebiehajúce právne posudzovanie celej veci a potrebu chrániť svoje práva a oprávnené záujmy sa v tejto fáze nebude verejne vyjadrovať k detailom medializovanej dohody o ručení ani k súvisiacim dokumentom.

SFZ preveroval spoločnosť Best Press s.r.o., ktorá je dlhodobým obchodným partnerom. SFZ vykonal a vykonával pravidelnú kontrolu predmetného dodávateľa podľa interných postupov SFZ, t.j. najmä kontrolu, či nie je dlžníkom voči štátu, či nie je v konkurze, resp. nemá iné záväzky.

Vymáhanie pohľadávok inkasnými spoločnosťami

Ak ste nezaplatili svojmu veriteľovi načas a ani nejaký čas potom, vzniká mu voči vám pohľadávka. Buď ju zverí do mandátnej správy inkasnej spoločnosti, pričom stále zostáva majiteľ pohľadávky, alebo pohľadávku predá inkasnej spoločnosti. Ak prvý pokus nevedie ku kontaktu s dlžníkom, hľadajú inkasní pracovníci iné spôsoby kontaktu. V snahe predísť ďalšiemu navýšeniu dlžnej sumy sa totiž každá seriózna agentúra snaží odovzdať kontakt na seba bez toho, aby informovala o dôvode kontaktovania.

Vymáhanie je oprávnené, veď dlhujete a neplatíte. To, že neplatíte môže mať veľa dôvodov. A stať sa môžu všetkým. Faktom zostáva, že hra na schovávačku nikam nevedie a čo je najhoršie, dokáže vám poriadne skomplikovať život. Pomenujte svoj problém a priznajte si ho. Zanedbal som úhradu z nedostatku financií alebo pre iný dôvod? Ak bol dôvod neuhradenia nedostatok financií, snažte sa o dohodnutie splátkového kalendára. V každom prípade je potrebné aktívne komunikovať s pracovníkmi inkasnej spoločnosti, pretože pohľadávky sú úročené a každým dňom je suma vyššia a vyššia.

Svoju budúcnosť si neplatením, či vyhýbaním sa plateniu svojich dlhov viete poriadne skomplikovať. Dlžník je totiž evidovaný v registri úverov ako neplatič, čo dlžníkovi sťaží cestu k poskytnutiu úveru v budúcnosti. Dlh sa úročí aj úrokom z omeškania a veriteľ je oprávnený zasielať dlžníkovi spoplatnené výzvy. V prípade súdneho, resp. exekučného konania môže dôjsť k navýšeniu pohľadávky až o 30%, príp. zablokovaniu účtu v banke, zablokovaniu nehnuteľnosti. V prípade neplatenia dlhov a prevodu majetku dlžníka (niektorí dlžníci sa vyhýbajú plateniu dlhov s odôvodnením, veď som si „upratal“ majetok, takže exekútor mi nemá čo vziať) môže dôjsť k spáchaniu trestného činu, čím si dlžník môže situáciu ešte viac sťažiť. Myslite na to, keď si budete brať akýkoľvek úver.

Postúpenie pohľadávky a prevzatie dlhu

V praxi sa často vyskytne situácia, kedy dôjde k zmene v osobe dlžníka alebo veriteľa pohľadávky, a to z rôznych dôvodov. Čo však v situácii, kedy je pohľadávka zabezpečená? Aký vplyv bude mať zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka na ďalšie trvanie zabezpečenia? Čo je potrebné urobiť, aby zabezpečenie trvalo aj po zmene?

Postúpením pohľadávky rozumieme situáciu, kedy na základe zmluvy pôvodný veriteľ (postupca) prestáva byť veriteľom pohľadávky a pohľadávka v dohodnutom rozsahu prechádza na nového veriteľa (postupníka). Pri postúpení pohľadávky sa pritom súhlas dlžníka s postúpením nevyžaduje. Dokým však pôvodný veriteľ dlžníkovi postúpenie neoznámi, alebo nový veriteľ postúpenie nepreukáže, platí, že dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaví svojho dlhu (§ 526 ods.

Prevzatím dlhu naopak rozumieme situáciu, kedy sa dlžník dohodne s iným subjektom, že tento iný subjekt preberie jeho dlh. S tým však veriteľ musí výslovne súhlasiť. Rovnako ako pri postúpení pohľadávky, aj tu platí, že nový dlžník sa nestáva zmluvnou stranou pôvodnej zmluvy.

Pri postúpení pohľadávky prechádzajú na nového veriteľa aj všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade ručenia navyše platí, že ak sa ručiteľ o postúpení pohľadávky nedozvie, aplikuje sa ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj vo vzťahu k ručiteľovi teda platí, že sa zbaví svojho dlhu plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu pôvodný veriteľ neoznámi alebo nový veriteľ nepreukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky.

Pri záložnom práve zase platí, že súčasne s postúpením pohľadávky automaticky (bez ďalšieho) prechádza na nového veriteľa aj záložné právo.

tags: #spor #veritela #a #dlznika #slovensko