Právny Úkon Podľa Obchodného Zákonníka: Komplexný Prehľad

Právny úkon je v teórii práva považovaný za najčastejšie využívanú subjektívnu právnu skutočnosť, prostredníctvom ktorej vznikajú, menia sa a zanikajú právne vzťahy. Zákon priznáva každému subjektu súkromného práva v rámci privátnej autonómie možnosť na vlastnú zodpovednosť vytvárať právne vzťahy s inými právnymi subjektmi. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na právny úkon v kontexte Obchodného zákonníka, vrátane jeho definície, náležitostí, druhov neplatnosti a špecifík v obchodnoprávnych vzťahoch.

Úvod do Právneho Úkonu

Právny úkon spočíva vo vedomom ľudskom konaní, a preto ide o skutočnosť subjektívnu, nie objektívnu, ktorá nastane bez konania subjektu práva. Na to, aby bol právny úkon platný a vyvolal právne následky - vznik, zmenu, zánik práv a povinností, musia byť naplnené jeho náležitosti ustanovené v zákone. Ustanovenia o právnych úkonoch v obchodnom práve sú predmetom zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom a účinnom znení.

Legislatívny Rámec

Právna úprava právnych úkonov v Obchodnom zákonníku nie je komplexná. V rámci použitia princípu subsidiarity právnych predpisov sa na úkony v obchodnom práve, resp. ich neplatnosť, aplikujú ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Legálnu definíciu právneho úkonu zakotvuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a to v § 34, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom spájajú. Občiansky zákonník je v slovenskom právnom poriadku základným súkromnoprávnym kódexom, v dôsledku čoho je prípustné, aby špeciálny zákon stanovil pre určitý druh právnych vzťahov špeciálnu úpravu.

Náležitosti Právneho Úkonu

Právny úkon musí spĺňať všetky zákonom ustanovené náležitosti. Ich nesplnenie má za následok postihnutie právneho úkonu rôznymi právnymi následkami, pričom jedným z nich je neplatnosť.

Všeobecné Náležitosti Podľa Občianskeho Zákonníka

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Citované ustanovenie stanovuje základné náležitosti právnych úkonov, pričom pokiaľ právny úkon nespĺňa čo i len jednu náležitosť, je postihnutý absolútnou neplatnosťou. Nejde o právny úkon napr. vtedy ak ide o prejav vôle v rámci divadelnej hry, ďalej ak bude absentovať zložka slobody, pretože strana napr. učiní právny prejav vôle pod vplyvom bezprávnej (t. j. protiprávnej) hrozby. Takisto nepôjde o právny úkon ak nebude zrejmé, čoho sa týka, avšak len prípadné chyby v písaní a počítaní ešte nezakladajú neplatnosť právneho úkonu, pokiaľ je jeho význam nepochybný (§ 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu

V znení dikcie § 38 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právny úkon vykonaný osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony. Najčastejšie pôjde o osoby, ktoré boli právoplatným súdnym rozhodnutím pozbavené spôsobilosti na právne úkony, alebo bola rozhodnutím súdu ich spôsobilosť obmedzená (v tomto prípade pôjde o tie právne úkony, ktoré by "zasiahli do obmedzenia"). Neplatným je aj právny úkon uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

V praxi sa veľmi často vyskytuje absolútna neplatnosť právnych úkonov, ktoré možno subsumovať pod § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o právne úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo zákon obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom. Z hľadiska formy, musí právny úkon spĺňať požiadavky kladené zákonom alebo dohodou zmluvných strán, inak je neplatný. V prípade rozporu právneho úkonu s dohodou strán sa však ide o relatívnu neplatnosť.

Neplatnosť Právneho Úkonu

Neplatnosť právneho úkonu je právny následok, ktorý nastáva, ak právny úkon nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Rozlišujeme dva základné druhy neplatnosti: absolútnu a relatívnu.

Absolútna Neplatnosť

Absolútna neplatnosť znamená, že účinky právneho úkonu vôbec nenastanú a právny úkon je neplatný od počiatku. Neplatnosti sa môže dovolávať každý a tento právny úkon nie je možné nijako konvalidovať. Absolútna neplatnosť sa nedá odstrániť, vyplýva priamo zo zákona a pôsobí ex tunc. To znamená, že ak absolútnu neplatnosť zmluvy vysloví súd vo svojom rozsudku, táto zmluva sa nestáva neplatnou až právoplatným súdnym rozhodnutím, ale je neplatnou od počiatku.

Relatívna Neplatnosť

Relatívna neplatnosť znamená, že právny úkon, postihnutý relatívnou neplatnosťou, má právne účinky, kým sa oprávnená osoba nedovolá jeho neplatnosti. Je dôležité uvedomiť si, že právo dovolania sa relatívnej neplatnosti sa nevzťahuje len a iba na účastníkov právneho vzťahu/právneho úkonu, ale na každého, kto by týmto právnym úkonom mohol byť dotknutý, resp. koho práva by mohli byť týmto právnym úkonom dotknuté. Zákon ale vylučuje možnosť dovolania sa neplatnosti právneho úkonu tomu, kto neplatnosť spôsobil.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?

Relatívna neplatnosť právnych úkonov je generálne pre súkromné právo Slovenskej republiky upravená v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka, v ktorom sú taxatívne vymenované relatívne dôvody neplatnosti právnych úkonov.

Špecifiká Právnych Úkonov v Obchodnom Práve

Na rozdiel od Občianskeho zákonníka zákonodarca pri formulovaní Obchodného zákonníka zvolil odlišný prístup, a to tak, že rozšíril dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov vo vzťahu k obchodnoprávnym úkonom. O relatívnu neplatnosť v obchodnom práve ide vždy vtedy, ak je jej dôvod ustanovený na ochranu len niektorého účastníka obchodnoprávneho vzťahu. Domáhať sa relatívnej neplatnosti môže len ten, koho záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté. V ostatných prípadoch - ak sa neplatnosti nedovolá oprávnený subjekt - je k neplatnosti právneho úkonu nevyhnutné, aby išlo o neplatnosť absolútnu podľa generálnych ustanovení Občianskeho zákonníka.

Pri analýze ustanovenia § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka rozširujúceho dôvody relatívnej neplatnosti je vždy problematické určiť, kedy je právny úkon len na ochranu jedného účastníka právneho vzťahu a kedy oboch.

Odstúpenie od Zmluvy v Tiesni

V obchodnoprávnych vzťahoch nie je možné odstúpiť od zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na rozdiel od občianskoprávnych vzťahov, kde túto možnosť účastníkom právneho vzťahu zákon priznáva (ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka). Teória práva sa zhoduje v stanovisku, že fenomén tiesne nemôže zohrávať v obchodných vzťahoch takú úlohu, ako je tomu v občianskoprávnych zmluvách. Zdôvodnením je aj poukázanie na profesionalitu podnikateľov.

Interpretácia Právnych Úkonov v Obchodnom Práve

Výklad právnych úkonov upravený v ustanoveniach § 35 a nasl. Občianskeho zákonníka je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnený v Obchodnom zákonníku niektorými ustanoveniami o právnych úkonoch. Ako to vyplýva zo samotného nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka, tento obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch ktoré dopĺňajú túto všeobecnú úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 až 268, ktoré sú v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka je však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý.

Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr

Podmienkou platnosti každého právneho úkonu, teda aj právnych úkonov, ku ktorým dochádza v rámci obchodných záväzkových vzťahov je, že musí ísť o prejav vôle urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, že súd musí vykladať prejav vôle účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, musí postupovať podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka.

Dôvody Vzniku Obchodných Záväzkov

Obchodné záväzky vznikajú z rôznych dôvodov, vrátane:

1. Úkony smerujúce k vzniku obchodnoprávnej zmluvy (verejný návrh na uzatvorenie zmluvy - § 276 a nasl. Obchodného zákonníka, vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže - § 281 a nasl.).
2. Úkony zakladajúce záväzky akcesorickej povahy (ručiteľské vyhlásenie - § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, vystavenie záručnej listiny bankou - § 313 a nasl. Obchodného zákonníka, potvrdenie akreditívu - § 682 a nasl.).
3. Formou porušenia zmluvných povinností skutkovo, t.j. reálnym úkonom (odstúpením od zmluvy - § 344 a nasl. Obchodného zákonníka, dodatočnou nemožnosťou plnenia - § 352 a nasl. Obchodného zákonníka, zaplatením odstupného - § 355 Obchodného zákonníka a zmarením účelu zmluvy - § 356 a nasl.).

Konsenzuálne Úkony

V tomto ohľade hovoríme o konsenzuálnych úkonoch dvoch alebo viacerých zúčastnených strán, ktoré v ich formalizovanej podobe nadobúda podobu zmluvy alebo dohody.

Pojmov zmluva označuje výsledok negociačného postupu zúčastnených strán, ktoré nadobudlo ustálenú podobu. Hovoríme o prvotnom formalizovanom vzniku obligačnoprávnych pravidiel, ktoré sa tak stávajú základným pilierom vzájomného právneho pomeru zúčastnených strán. Výsledky negociačných postupov, ktoré sú prejavom neskorších iniciatív zmluvných strán smerujúcich k úprave vzájomných práv a povinností sa označujú pojmom dohoda. Ide „o dvojstranné právne úkony, ktorých uzatvorenie je podmienené už vzniknutou alebo existujúcou zmluvou.”

Medzinárodné Obchodné Zmluvy

Ide o zmluvy a dohody uzatvárané podľa tretej hlavy Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti hovoríme o realizácii ustanovení § 729 až 755 Obchodného zákonníka pojednávajúcich o osobitnej realizácii záväzkových vzťahov v medzinárodnom obchode.

Ustanovenie § 729 Obchodného zákonníka vymedzuje podstatu medzinárodného charakteru v zmysle tzv. zásady domicilu účastníka právneho vzťahu. Zákon tak za zmluvný záväzok v medzinárodnom obchode považuje záväzkové vzťahy uvedené v § 261 a 262 len v prípade, že aspoň jeden z účastníkov daného právneho vzťahu spĺňa podmienku, že má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko na území iného štátu.

tags: #právny #úkon #podľa #obchodného #zákonníka