
Platná legislatívna úprava korporátneho práva kladie dôraz na zodpovednosť štatutárnych orgánov spoločností, aby vykonávali svoju funkciu so starostlivosťou riadneho hospodára. V prípade porušenia tejto starostlivosti hrozí štatutárnym orgánom možný postih. Obchodný zákonník definuje povinnosti štatutárov veľmi všeobecne, štatutárne orgány sú povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti a jej spoločníkov a samozrejme v súlade s platnými právnymi predpismi. Tieto povinnosti sa týkajú ako vzťahov v rámci podnikateľských zoskupení (koncerny a spriaznené osoby), tak aj procesu investičného rozhodovania.
V Českej republike odborná verejnosť diskutuje o zmluvnej alebo zákonnej zodpovednosti, ktorú nesú riadiace zložky obchodnej spoločnosti. Aj napriek možným miernym aplikačným odchylnostiam medzi slovenskou a českou právnou úpravou, však obe vychádzajú z jedného právneho základu. Pri posudzovaní konania v súlade s prístupom „péče řádného hospodáře“ v Českej republike platila objektívna zodpovednosť. Posudzovanie konania člena riadiaceho orgánu spoločnosti na základe objektívnej zodpovednosti pôvodne obsahoval dnes už neúčinný Občanský zákonník (zákon č. 40/1964 Sb.). Do aktuálne platného a účinného Občianskeho zákonníku (zákon č. 89/2012 Sb.) bolo doplnené v ustanovení § 159 ods. Toto ustanovenie hovorí o tzv. Táto zložka priamo súvisí aj s tzv. péčí řádného hospodáře, ktorá rovnako súvisí s vyvodzovaním zodpovednosti členov volených orgánov. Prijatím novej právnej úpravy v súdnej praxi vznikla potreba zjednotenia posudzovania tzv. péče řádneho hospodáře a následným vyvodzovaním zodpovednosti za obchodné rozhodnutia. Ďalším z dôvodov bolo aj to, že istá časť odbornej verejnosti sa stále prikláňala k názoru, že zodpovednosť za vedenie spoločnosti má člen voleného orgánu objektívnu (podľa predchádzajúceho Občianskeho zákonníka). Základom tohto prístupu bolo najmä to, že na majetok spoločnosti má dávať pozor akoby bol jeho vlastný, a nepripúšťajú sa mu pritom žiadne pochybenia. Druhá strana odbornej verejnosti zastávala miernejšie stanovisko. Postavila ho práve na základe nevyhnutnej potrebnej lojality, ktorú priniesla nová právna úprava, mimo iného aj Zákon o obchodních korporacích (č. Lex specialis predpokladá u člena voleného orgánu (štatutára), aby konal v rámci všetkej informovanosti a starostlivosti. Pri posudzovaní zodpovednosti sa posudzovatelia vždy zamerajú najmä na zložky „v dobrej viere“, „rozumne“ a „mohol predpokladať“. Zohľadňujú pritom informovanosť a starostlivosť člena. Navyše je vždy potrebné vziať do úvahy, či bolo predmetné rozhodnutie zrealizované v „obhájiteľnom záujme obchodnej spoločnosti“. Podľa judikatúry súdov nemusí ísť o rozhodnutie najlepšie, najziskovejšie ani nevyhnutne najvýhodnejšie pre samotnú obchodnú spoločnosť. Stačí, aby bol záujem konať obhájiteľný. Obchodne najlepším rozhodnutím nemusí byť to, ktoré je v rozpore s cieľom alebo účelom spoločnosti. Podľa Zákona o obchodních korporacích sa konanie v záujme obchodnej spoločnosti nazýva aj pravidlom podnikateľského úsudku.
Z určitého pohľadu tak možno konštatovať, že členovia štatutárnych orgánov sú v podstate primárne zodpovední za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou, nie už tak za samotné výsledky svojej činnosti. V tejto súvislosti je tak veľmi potrebné vyzdvihnúť význam informovanosti štatutárnych orgánov pri ich konaní. Štatutárny orgán by pre svoje rozhodnutie mal mať dostatok relevantných informácií. Je pochopiteľné, že štatutárny orgán nie je odborníkom vo všetkých oblastiach činnosti spoločnosti, avšak je povinný si z titulu starostlivosti riadneho hospodára potrebné informácie zaistiť. V tejto súvislosti zohrávajú významnú úlohu odborné posudky a analýzy, tzv. „fairness opinions“. Ak bude napr. štatutárny orgán rozhodovať o hodnotovo významnej investícii pre riadenú spoločnosť, musí si zaistiť dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie (napr. odborné posudky zaoberajúce sa tým, či je investícia rentabilná, aká je jej doba návratnosti, prípadne aké riziká môžu tieto parametre negatívne ohroziť). Následne, pokiaľ napr. investícia v budúcnosti z dôvodu nepriaznivého (avšak neočakávateľného) ekonomického vývoja nebude rentabilná, môžu hrať tieto odborné posudky v posudzovaní a obhajobe štatutárneho orgánu, či jednal so starostlivosťou riadneho hospodára, kľúčovú úlohu. V takejto krajnej chvíli bude podstatné to, či štatutárny orgán dodržal „predpísaný“ postup a nie celková efektivita investície.
Na vznik zodpovednosti za škodu pri plnení povinností štatutárneho orgánu je podstatné posúdiť, či štatutárny orgán porušil povinnosť postupovať s péčí řádného hospodáře. Problematikou sa zaoberal vo svojom rozhodnutí aj Nejvyšší soud České republiky v konaní vedenom pod sp. zn. „Aby dostál požadavku péče řádného hospodáře, je jednatel společnosti s ručením omezeným povinen jednat při výkonu své funkce (mimo jiné) s potřebnými znalostmi, a tedy i informovaně, tj. při konkrétním rozhodování využít rozumně dostupné (skutkové i právní) informační zdroje a na jejich základě pečlivě zvážit možné výhody i nevýhody (rozpoznatelna rizika) existujících variant podnikatelského rozhodnutí. II. Splnění této povinnosti je ovšem nezbytné posuzovat z pohledu ex ante, tj. prizmatem skutečností, které jednateli byly či při vynaložení příslušné péče (při využití dostupných informačních zdrojů) mohly a měly být známy v okamžiku, v němž dotčená podnikatelská rozhodnutí učinil.“ (k obdobnému právnemu názoru sa priklonil aj v rozhodnutí pod sp. zn. V konečnom dôsledku posúdi súd „starostlivosť riadneho hospodára“ alebo „péči řádného hospodáře“ v závislosti od konkrétnych skutkových okolností prípadu.
Je dôležité, aby štatutárne orgány svoju zodpovednosť plynúcu z inštitútu starostlivosti riadneho hospodára maximálne chránili. Podobné pravidlá platia aj v rámci koncernov, resp. medzi spriaznenými osobami. Medzi spriaznenými osobami často dochádza k prevodom majetku (v súčasnej právnej úprave regulované § 59a obchodného zákonníku) či k ďalším plneniam. Takéto transakcie sa musia uskutočňovať za podmienok obvyklých v obchodnom styku a je povinnosťou štatutárnych orgánov, aby toto bolo zabezpečené. Ostatne túto povinnosť im ukladá zákon, ktorý pri splnení podmienok uvedených v § 59a obchodného zákonníku znalecký posudok vyslovene požaduje. Vo vzťahu k transakciám spadajúcim pod ustanovenie § 59a obchodného zákonníku teda nie je reč len o odbornej starostlivosti, ale je priamo zákonnou povinnosťou štatutárneho orgánu prípadný posudok nechať vypracovať.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) je najčastejšia forma podnikania na Slovensku. Mnohí podnikatelia sa domnievajú, že za jej záväzky „neručia“ a nemusia sa báť osobnej zodpovednosti. Tento omyl sa však už mnohým vypomstil - najmä v čase, keď sa firme prestalo dariť a veritelia začali požadovať svoje peniaze. Základná zásada hovorí, že spoločnosť s ručením obmedzeným ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom, a spoločníci ručia iba do výšky svojho nesplateného vkladu.
Kedy ale konateľ ručí osobne? Existuje niekoľko situácií, kedy sa konateľ s.r.o. môže dostať do pozície, kedy ručí za záväzky spoločnosti svojim osobným majetkom:
Je dôležité dodržiavať určité zásady, aby sa konateľ vyhol problémom:
Postihy štatutárnych orgánov sú pomerne široké - od nárokovania celej náhrady škody (a to zo svojho súkromného majetku), prípadné odvolanie z funkcie až po úhradu zmluvnej pokuty (ak bola zmluvne dojednaná).
Znalecká organizácia RSM Consulting SK sa zaoberá vyhotovovaním znaleckých a odborných posudkov, ekonomických analýz a stanovísk. Odborné posudky, tzv. „fairness opinions“, sú najčastejšie využívané v prípade M&A transakcií, transakcií medzi spriaznenými osobami alebo pri financovaní.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
V prípade problémov je lepšie konzultovať riziká vopred. V prípade otázok neváhajte kontaktovať odborníkov, ktorí vám radi poradia.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
tags: #starostlivost #riadneho #hospodara #definicia