
Striedavá starostlivosť je v súčasnosti čoraz viac diskutovaná téma, ktorá sa dotýka mnohých rozvedených rodín. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne skúsenosti, názory a dopady striedavej starostlivosti na deti, a to z pohľadu rodičov, psychológov a odborníkov. Jednou z alternatív je aj výlučná starostlivosť.
Striedavá starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa rovnocenne podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode. Dieťa trávi určitý čas s jedným rodičom a potom sa presúva k druhému, pričom sa pravidelne striedajú. Intervaly striedania môžu byť rôzne, napríklad týždenné, dvojtýždenné alebo iné, v závislosti od dohody rodičov a potrieb dieťaťa.
Skúsenosti rodičov so striedavou starostlivosťou sú rôznorodé a závisia od mnohých faktorov, ako sú vzťahy medzi rodičmi, vek dieťaťa, vzdialenosť medzi domovmi rodičov a schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať.
Niektorí rodičia vnímajú striedavú starostlivosť veľmi pozitívne. Tvrdia, že umožňuje dieťaťu udržiavať si silný vzťah s oboma rodičmi a ich rodinami, čo je dôležité pre jeho emocionálny vývoj.
Iní rodičia majú so striedavou starostlivosťou negatívne skúsenosti. Obávajú sa, že časté presúvanie medzi dvoma domovmi môže byť pre dieťa stresujúce a môže viesť k pocitu, že nemá skutočný domov. Niektorí rodičia tiež tvrdia, že striedavá starostlivosť môže viesť k tomu, že dieťa zneužíva situáciu a manipuluje s rodičmi. Problémom môže byť aj nedostatočná komunikácia medzi rodičmi, ktorá vedie k nezhodám a konfliktom, čo negatívne ovplyvňuje dieťa.
Prečítajte si tiež: Výhody a Nevýhody Exkluzívnej Zmluvy
Odborníci, ako sú psychológovia a sociálni pracovníci, majú na striedavú starostlivosť rôzne názory. Niektorí ju považujú za prospešnú pre dieťa, ak sú splnené určité podmienky, zatiaľ čo iní ju kritizujú a upozorňujú na možné negatívne dopady.
Úspešnosť striedavej starostlivosti závisí od mnohých faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pred rozhodnutím o tomto type starostlivosti.
Vek dieťaťa je dôležitý faktor. Pre menšie deti môže byť častejšie presúvanie medzi dvoma domovmi stresujúce, pretože potrebujú stabilitu a rutinu.
Vzťahy medzi rodičmi sú kľúčové pre úspešnú striedavú starostlivosť. Ak sú rodičia schopní komunikovať a spolupracovať pre dobro dieťaťa, striedavá starostlivosť môže fungovať dobre. Ak sú však rodičia v konflikte a nedokážu sa dohodnúť, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa veľmi stresujúca.
Vzdialenosť medzi domovmi rodičov je tiež dôležitá. Ak žijú rodičia príliš ďaleko od seba, môže to byť pre dieťa náročné cestovať a udržiavať si vzťahy s kamarátmi a školou.
Prečítajte si tiež: Výhody a riziká exkluzívnej zmluvy pri predaji
Rodičia by mali byť schopní prispôsobiť sa potrebám dieťaťa a brať do úvahy jeho názory a pocity. Ak dieťa preferuje tráviť viac času s jedným z rodičov, mali by to rodičia zvážiť a prispôsobiť tomu režim striedavej starostlivosti.
Ak striedavá starostlivosť nie je vhodná pre konkrétnu rodinu, existujú aj iné formy starostlivosti, ktoré môžu byť pre dieťa prospešné.
Výhradná starostlivosť znamená, že dieťa žije s jedným z rodičov a druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.
Striedavá starostlivosť s úpravou znamená, že dieťa trávi viac času s jedným z rodičov a menej času s druhým. Táto forma starostlivosti môže byť vhodná, ak dieťa potrebuje viac stability a rutiny alebo ak jeden z rodičov pracuje na plný úväzok a nemôže sa o dieťa starať rovnako ako druhý rodič.
Spoločná starostlivosť znamená, že obaja rodičia sa podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa, ale dieťa žije s jedným z rodičov a druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.
Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody exkluzívnej zmluvy
Čo je výlučná osobná starostlivosť rodiča? „Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov?
Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“
Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.
Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého: Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.
Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom (ak súd nerozhodne inak). Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.
Zhrnutím vyššie uvedeného dospejeme k veľmi jednoduchému záveru, a síce, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič o ňom môže tiež rozhodovať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Ak ide o podstatné veci musia sa rodičia dohodnúť, inak rozhodne súd. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.
Podnet súdu na úpravu ale môže prísť aj od inej osoby. Okrem toho existujú možnosti náhradnej osobnej starostlivosti, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť svojmu dieťaťu starostlivosť. V neposlednom rade zákon o rodine pozná inštitút osvojenia (adopcia), kedy nie je dieťa zverená do osobnej starostlivosti, ale vzniká rovnaký vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, ako medzi rodičmi a dieťaťom. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je širší pojem, pod ktorý sa zaraďuje aj zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Je to závislé najmä od konkrétneho prípadu.
Podstatným rozdielom sa stáva, či je návrh na zverenie dieťaťa podložený dohodou rodičov alebo ide o jednostranný návrh, voči ktorému bude druhý rodič namietať. V druhom prípade súd zisťuje skutočný stav, pričom nie je viazaný návrhmi rodičov. Keďže druhá alternatíva je nielen časovo a finančne náročnejšia, ale najmä zaťažujúca pre dieťa, súd má povinnosť účastníkov viesť k zmierlivému riešeniu.
Vždy odporúčame osloviť oboch - advokáta aj mediátora. Ich úlohy a postavenie sa značne líši a z povahy ich postavenia sa nemôžu suplovať. Advokát je právnym poradcom a zástupcom jedného z rodičov, pričom má povinnosť presadzovať jeho záujmy a práva. Naproti tomu mediátor je nezávislá a nestranná osoba, ktorá má oboch rodičov viesť k zmierlivému riešeniu a k dohode.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že na žiadnom súde nepôsobí mediátor (s výnimkou probačných a mediačných úradníkov v trestných veciach). Mediátori sú viazaní zákonom o mediácii a podľa tohto zákona sú nezávislými podnikateľmi, ktorí vykonávajú mediačné služby. Niekoľko rokov ale na vybraných poručených súdoch funguje tzv. koordinátor, ktorý je vyšším súdnym úradníkom a zamestnancom súdu. Jeho základnou úlohou by mala byť edukácia rodičov v rámci možností dosiahnutia rodičovskej dohody, prípadne môže rodičom s dohodou priamo pomôcť. Napriek tomu nie je možné takéhoto zamestnanca súdu nazvať mediátorom, resp. s mediátorom zameniť.
To závisí najmä od schopnosti rodičov dosiahnuť dohodu. Ak ju dosiahnu sami alebo za pomoci mediátora, súdne konania bývajú spravidla rýchle a ukončené na prvom pojednávaní. Ak dohoda nie je dosiahnutá a sudca musí autoritatívne rozhodnúť, konanie sa značne predlžuje o čas potrebný na obstaranie podkladov (najmä psychologických posudkov), čo súdne konanie predĺži o mesiace.
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca (teda právo otca na dieťa), tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo.
Pokúste sa o zverení dieťaťa dohodnúť s bývalou priateľkou najskôr mimosúdne. Môžete jej napríklad navrhnúť, že pokým si nevyrieši svoje rodinné problémy, bude Vaše spoločné dieťa u Vás. Vo svojej otázke nepíšete, či bolo výživné určené súdom, pokiaľ áno, tak dočasné zverenie dieťaťa (bez rozhodnutia súdu) nie je dôvodom na to, aby ste prestali platiť výživné. Je to možné iba ak by ste sa s matkou na tom dohodli. Niekedy to rodičia robia tak, že si dajú potvrdenie, že výživné za určité obdobie bolo druhému rodičovi zaplatené (ak majú výživné určené súdom).
Ak by súd rozhodoval v minulosti o tom, že dieťa bude zverené matke, potom zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by bola zmena pomerov podstatná. Súd vtedy zisťuje aj stanovisko matky. To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi. Pramení to z histórie na Slovensku.
Vo Vašom prípade môžete podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca. Bude to však veľmi problematické. Dôležité je aj to, kedy naposledy súd rozhodoval a kde vtedy matka s dieťaťom žila a či už vtedy mala problémy s rodičmi a najmä aká zmena pomerov odvtedy nastala. Myslím si však, že ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Pokiaľ sa prostredie pre dieťa u Vašej bývalej priateľky nezlepší, môže byť dieťa s Vami.
Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy vo Vašej veci je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval). Môže nastať aj situácia, že by Vám súd zveril dieťa neodkladným opatrením a vo veci samej by Váš návrh zamietol a dieťa by sa tak vrátilo do starostlivosti matky.
Najvhodnejšie by bolo ak by ste žiadali zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti (natrvalo), nakoľko pobyt u matky a jej rodičov na neho negatívne vplýva a domáhať sa tohto zverenia súdnou cestou (návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti).
V zmysle zákona o rodine platí, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Pre rozhodnutie v otázke zverenia do osobnej starostlivosti teda súd vychádza najmä z kritérií, ktorými sú záujem dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia. Odporúčam Vám preto, aby sa Váš syn v súdnom konaní sústreďoval na tieto oblasti a preukázal, že uvedené kritéria dokáže zabezpečiť lepšie ako matka a to všetko v záujme dieťaťa.
Základným kritériom pre zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov je záujem maloletého dieťaťa. Na základe Vášho príspevku nepredpokladám, že s matkou dieťaťa dokážete dospieť k rodičovskej dohode. V takom prípade, Vám zostáva podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na miestne príslušný okresný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené základné kritérium, bude súd skúmať všetky rozhodujúce aspekty, medzi ktoré patria najmä: citové väzby dieťaťa, zabezpečenie materiálnych podmienok, schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania vo vzťahu k základným zásadám ľudskosti a morálky, stabilitu výchovného prostredia resp. aj schopnosť rodičov dohodnúť sa a kooperovať pri výchove dieťaťa. V každom prípade pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, musí súd rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s druhým rodičom.
Pokiaľ ide o získanie detí do opatery otca do času, kým nerozhodne súd je možné riešiť predbežným opatrením. V predbežnom opatrení je potrebné súdu popísať v čom vidíte nevyhnutnosť predbežnej úpravy zverenia. Je vhodné priložiť k predbežnému opatreniu aj konkrétne dôkazy, pretože slová nemusia postačovať.
Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa. iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu ( z. 1. starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu ( z. 2. rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa poskytovateľom uvedeným v zákone 561/2008.
Nastavenie legislatívnej úpravy vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pôsobí po normatívnej stránke dostatočne vyvážene a spravodlivo. Zákon o rodine upravuje okruh vzťahov vznikajúcich v rámci rodiny, ktorý garantuje právo obom rodičom na starostlivosť a zachovanie styku so svojimi deťmi.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa súdy v Slovenskej republike, na rozdiel od niektorých vyspelých krajín, prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností najčastejšie dochádza pri rozvode manželstva alebo v prípade, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, pričom jeden z nich alebo obaja majú záujem na ich úprave. Rozhodnutia súdov však nezriedka popierajú rovnoprávne postavenie rodičov ako účastníkov konania.
Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov a zároveň deti majú právo na rodičovskú výchovu i starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. I keď sa textácia právnych predpisov môže zdať ideálna, vážnym problémom je nedostatok nástrojov a časovo náročná vymožiteľnosť povinností od rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, a ktorý nerešpektuje právo druhého rodiča k dieťaťu. Zároveň sa vo väčšine prípadov stretávame so zvýhodňovaním jedného rodiča, a to matky, ktoré je nie vždy v záujme detí.
Samozrejme je veľa prípadov, kedy matky bojujú za svoje deti právom a snažia sa ich chrániť. Mnohokrát sa však stáva, a tých prípadov je bohužiaľ stále viac, že sa dieťa stáva „zbraňou“ používanou na boj proti otcovi. Motivácie pritom bývajú rôzne. Niekedy je to len pocit vlastného víťazstva, inokedy majetkové zvýhodnenie pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov, prípadne pomsta a mnohé iné. Zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti matiek sa často viac-menej predpokladá. Otcom sa následne určí obmedzený (nezriedka víkendový) styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné.
Z dostupných štatistických údajov pre územie Slovenskej republiky za kalendárny rok 2020 vyplýva, že až v 77,87% prípadov došlo k zvereniu detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky. To je obrovský nepomer v porovnaní s 10,58% prípadov zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti otca a 11,55% prípadov zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Príčinu tohto stavu možno hľadať v stále pretrvávajúcom stereotypnom vnímaní rozdelenia úloh muža a ženy v spoločnosti, resp. ich funkcii ako otca a matky pri starostlivosti o deti a domácnosť. Z historického hľadiska je žena vnímaná v úlohe matky a opatrovateľky, starajúcej sa o rodinu, deti a domácnosť. Muž je vnímaný ako živiteľ, ktorý má povinnosť svoju rodinu zabezpečiť po materiálnej stránke. Aj vo väčšine slovenských rodín je zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť na pleciach matky, a to najmä v prvých rokoch života dieťaťa. V týchto intenciách je možné hľadať aj hlavnú príčinu nastavenia vzťahov a rozdelenia práv a povinností medzi rodičov zo strany súdov v porozvodovej starostlivosti o deti.
Úloha matky je samozrejme v živote detí nepopierateľná a nesmierne dôležité, rovnako je však dôležitá je úloha otca a jeho vplyv na život detí. Dobrým a vyváženým riešením môže byť striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Ideálne ak je dieťa v jednej domácnosti a rodičia sa v pravidelných intervaloch pri dieťati striedajú. Takáto starostlivosť je však nie vždy realizovateľná, a to najmä z dôvodu bydliska rodičov, prípadne ich nevôle na tomto spôsobe starostlivosti alebo neschopnosti vzájomne komunikovať.
V prípadoch, kedy rodičia odmietajú model striedavej osobnej starostlivosti o deti (či už striedanie rodičov v jednej domácnosti dieťaťa alebo striedanie dieťaťa v dvoch domácnostiach rodičov), prípadne tento model nie je možné realizovať, častokrát každý z nich žiada o zverenie detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Hoci obaja majú zabezpečené podmienky na ich starostlivosť a výchovu, deti sú vo väčšine prípadov zverené matkám, a to napriek tomu, že otcovia dokážu túto starostlivosť zabezpečiť rovnako plnohodnotne.
V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na vysokú mieru rozvodovosti (ročne je na Slovensku rozvedených približne 11 000 manželstiev, sobášov je približne 23 000), ako aj odlúčenia rodičov, ktorí spolu istý čas tvorili tzv. kohabitujúci pár, prípadne spolu ani nikdy nežili, ako aj detí narodených bez určenia otcovstva. Vo viac ako troch štvrtinách prípadov (vychádzame z vyššie uvedeného štatistického údaja, pričom podiel môže byť omnoho vyšší, pretože odlúčení rodičia, ako aj matky detí bez určenia otcovstva, úpravu starostlivosti súdom často nežiadajú) zostávajú deti v osobnej starostlivosti matiek a s otcom sa buď nestretávajú alebo majú upravený styk. Ten je v drvivej väčšine u otca upravený tak, že dieťa je s ním každý druhý víkend, prípadne niektoré dni v týždni, ak to bydlisko rodičov dovoľuje. Deti takto vidia ako jediný osobnostný vzor v podstate len matku, keďže s otcom trávia 4-6 dní v mesiaci. Nie je zároveň výnimočné, že matka z rôznych motívov a dôvodov popudzuje dieťa voči otcovi. Výsledkom je zavrhovanie druhého rodiča, teda otca. Dieťa následne odmieta úplne k otcovi chodiť a ich vzťah postupne zaniká.
Napriek tomu, že vnímanie prvoradej úlohy ženy ako matky a opatrovateľky, je stále veľmi silné, je podľa nášho názoru, a to najmä v kontexte so stúpajúcou rozvodovosťou a odlučovaním rodičov, potrebné venovať náležitú starostlivosť posudzovaniu záujmov dieťaťa v otázkach jeho zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Rodičia sú vždy dvaja, pričom vplyv každého z nich je iný, osobitý a výnimočný. Výrazný a často jediný vplyv žien, matiek, na výchovu detí, môže byť v budúcnosti škodlivý. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by mal súd dôkladne skúmať fungovanie a vzťahy v rodine. Mal by preto klásť osobitý dôraz na vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, mieru starostlivosti každého z rodičov o dieťa a predovšetkým záujem dieťaťa. Dôležitú iniciatívu by mal v tomto smere vziať do rúk aj kolízny opatrovník, ako nestranný zástupca dieťaťa v konaniach o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Smutné v tejto súvislosti je, že kolízni opatrovníci sú v mnohých konaniach len „štatisti“, ktorí sa preberú z driemot na konci pojednávania a prednesú nejakú ošúchanú frázu. Súd by mal preto každý prípad posudzovať striktne individuálne a v prípade fungujúcich vzťahov rodičov a detí, by svojím rozhodnutím nemal tento model starostlivosti v porozvodovom usporiadaní narúšať. Ak sa obaja rodičia aktívne zapájajú do starostlivosti o svoje deti, rozvod manželstva, resp.
tags: #vyhradna #starostlivost #o #dieta #podmienky